Skiathos je ostrov, ktorý sa v roku 2008 zasekol v nekonečnej filmovej slučke. Kým davy hľadajú romantiku z muzikálu Mamma Mia v predražených prístavných baroch, ja som sa rozhodol pozrieť pod nános bielej fasády a modrých okeníc. Od bizarného kina s jediným filmom v programe až po najúprimnejšiu rakiju za 2,50 €. Toto nie je klasický bedeker, ale môj osobný Skiathos sprievodca po miestach, ktoré marketingový stroj ešte nestihol úplne zomlieť.
Prvý kontakt: Turistický klystír v prístave
Ak priletíte na Skiathos, letiskový autobus vás po necelých dvoch kilometroch vyflusne priamo v prístave. Scenár je vopred napísaný: na jednej strane more, na druhej nekonečný front pubov a stánkov. Každý meter štvorcový je tu vydláždený terasami, ktoré vám agresívne ponúkajú to „pravé“ latté a „pravé“ pivo.
Hneď v druhej línii uličiek vás čaká klasická kombinácia magnetiek, čínskych šortiek a „zaručene“ kožených kabeliek. Je to umný mix suvenírového biznisu a vizuálneho smogu, ktorý drží pokope len vďaka modrej farbe a bielym fasádam. Tie biele steny sú vlastne fascinujúci koncept – každú jar nimi ostrovania prekryjú nánosy plesne po zime, aby vytvorili ilúziu dokonalého stredomoria. Gýčovo milé, ale funkčné. Nájdeš tu módny tovar z Aliexpressu aj netušené skvosty. A všade sú mačky. Skutočným symbolom je tu však jedna filmová obsesia.
Nekonečné Hromnice v prístave
Skiathos je ostrov zaseknutý v čase. Prechádzate po aleji Mamma Mia, k reštaurácii Mamma Mia, a o pár metrov ďalej nájdete kino. Program? Pondelok až sobota: Mamma Mia. Od roku 2008 tu domáci žijú v kinematografickej slučke. Chcete si požičať motorku? Aj tá je „Mamma Mia“.
Pritom je to tak trochu geniálny marketingový podvod – takmer všetky kľúčové scény sa točili na vedľajšom Skopelose. Tu bolo len zázemie. Ale podnikavý Grék má riešenie: v prístave kotvia desiatky lodí, ktoré vás deň čo deň vyvážajú „po stopách natáčania“. Byť kapitánom takej lode, cítim sa ako Phil Connors vo filme Na Hromnice o deň viac. Rozdiel je v tom, že Phil sa nakoniec zobudil. Kapitáni tu tie isté trasy jazdia naspamäť roky.
Stifado: môj gastronomický objav
Samostatnou kapitolou gréckych ostrovov je ich gastronómia. Môj nový objav je Stifado. Taká obdoba slovenského gulášu, iba postavená na paradajkách a malých cibuľkách. Varí sa to dlho, konzumuje rýchlo. Skvelé. Túto mňamku, doplnenú záverečnou baklavou, som si dal na Skiathose za 5 dní trikrát.
Kde končí marketing a začína Grécko
Skutočné Skiathos City nájdete až za druhou líniou prístavného frontu. Stačí sa stratiť v úzkych uličkách, ktoré vás premotajú medzi kostolmi Agios Nikolaou a Panagia Limnia. Tu sa konečne začína ten luxus gréckej atmosféry a pokoja.
Pozri si galériu
Úzke uličky Skiathos ponúkajú fotografovi mimoriadne príležitosti
Do kostola Agios Nikolau sa oplatí vstúpiť najmä podvečer, keď zapadá slnko. Také farebné divadlo, aké vám vnútri predvedú západné vitráže, len tak neuvidíte.
Bourtzi: Kde sa história pozerá na prístav
Ak hľadáte ten najlepší pohľad na centrum Skiathosu, musíte ísť na Bourtzi. Táto malá benátska pevnosť na borovicovom polostrove rozdeľuje prístav na dve tváre – tú hlučnú novú a tú malebnú starú. Kedysi tu boli hradby a delá, dnes je tu ticho, ktoré vám dovolí vnímať mesto ako na dlani. Práve odtiaľto najlepšie pochopíte prepojenie prístavu so starým Kastrom na severe ostrova.
V prístave stojí za zmienku aj výstup na Watch Tower. Hlavne podvečer je odtiaľ nádherný výhľad na celé centrum. Nie je veľké, ale je ideálnym miestom na nočný život a motanie sa uličkami. Úplne iný typ krásy ponúka menej turisticky exponovaná dedinka Kalyvia nad letiskom.
Mojím osobným objavom však bola ulička Kanapitsas, ktorá kopíruje pobrežné útesy. Na jednej strane ju lemuje cintorín s neskutočným výhľadom, na druhej sú skalné vyhliadky, ktoré sa stali mojím kúpacím rituálom.
Ďalšie fotky zo skalnej vyhliadky
Skalná vyhliadka Skiathos
Zatiaľ čo davy shoppingujú v centre, ja som na skalnej vyhliadke pozoroval tektonické divadlo. Sledovať zlomy vrásnenia a úpornú snahu stromov prežiť v skalných rázštepoch, to je tá pravá vizuálna potrava pre fantáziu. To sa nedá kúpiť v stánku so suvenírmi. Ak chcete zážitkové plávanie, toto je to pravé miesto.
Tam, kde hrdosť stojí viac než lístok do kina
V múzeu Skiathitiko Spiti sme zažili niečo vzácne. Dievčina, ktorá nás sprevádzala, mala problém vypýtať si symbolické vstupné 2,50 €. Ten pocit trápnosti bol v ostrom kontraste s dravosťou prístavných naháňačov. Polhodina s ňou však stála za každú sekundu.
O svojej rodine rozprávala s takým oduševnením, že by som si ten výklad pokojne zopakoval. Na záver nás ponúkla miestnou rakijou – takú dobrú v žiadnom bare za tie peniaze nekúpite. Bolo to mimoriadne osobné a úprimné.
Plážová rutina a útek za jedinečnosťou
Poďme k moru. Ak máte radi „lehátkovú kultúru“, autobusová linka č. 1 vás rozvezie po južnom pobreží. Pláže ako Megali Ammos, Agia Paraskevi či Troulos sú čistý plážový konzum. Mňa najviac zaujala Kolios a Big Banana Beach. Ale netreba ani cestovať – Megali Ammos Beach začína hneď na okraji mesta.
Ale ak hľadáte niečo, čo nie je spracované marketingovým strojom, musíte ísť po svojich. Skutočnú krásu a ticho nájdete na odvrátenej strane ostrova – na plážach Mandraki, Elias a Agistros. Tam, kde končí asfaltka a začína ten surový Skiathos, kvôli ktorému sa sem oplatí vrátiť aj vtedy, keď vám pesnička Dancing Queen začne liezť hore krkom.
