Stará Praga je varšavská štvrť, kde sa realita mieša s legendami, mytológia a rebélia s tajomnom. Každý turistický bedeker ti povie:: „Choď sa pozrieť do varšavského Starého mesta, tam je to autentické.“ Je to pravda, lenže Staré mesto je viac replika než realita – po vojne bolo zničené a komplet nanovo postavené. Stará Praga však stojí tak, ako stála. Tu ešte cítiš dych skutočného mesta. Je surová a autentická. Miesto, kde sa minulosť stretá s undergroundom a kde vraj duchovia ešte stále bdejú.
Praga bola kedysi samostatné mesto, pričlenené k Varšave až v roku 1791. A zatiaľ čo druhá svetová vojna zrovnala so zemou ľavý breh, Stará Praga na pravom brehu Visly ostala zázrakom takmer nedotknutá. Aj preto je dnes považovaná za jedno z mála miest, kde sa dá vidieť pôvodná Varšava.
Väčšina ľudí obdivuje v hlavnom meste Poľska mrakodrapy, Palác kultúry či zrekonštruované Staré mesto. Ale stačí prejsť cez Vislu a človek sa ocitne v úplne inej realite – v Prage. Kedysi to bola robotnícka štvrť, odkiaľ sa Varšavčania vracali domov so strachom o peňaženku. Dnes sa o nej hovorí ako o „Brooklyne Varšavy“.
Viete o tom, že Praga bola historicky oddelená od samotnej Varšavy? Vzhľadom na nemožnosť postaviť most cez Vislu (ľudia mohli prekročiť rieku len v zime, keď zamrzla, alebo v lete loďou) zostali tieto mestá nezávislé, až kým ich v roku 1791 nezjednotil kráľ Stanislav August Poniatowski. Nový status Pragy však netrval dlho; len o tri roky neskôr, počas bitky o Pragu, tam invázna ruská armáda zmasakrovala 20 000 civilných obyvateľov a zničila celú štvrť. Je pochopiteľné, prečo sa poliaci s obavou pozerajú na východ.
Fasády, ktoré prežili vojnu
Hneď, ako sme prešli peším mostom privítala nás socha pamätníka 1. pešej divízia Tadeusza Kościuszka. Ten nám akoby naznačoval. Stop. nechoď ďalej.
Domy na Prage nepôsobia elegantne, skôr ošarpane, ale práve v tom je ich sila. Na niektorých stenách vidno stopy po guľkách z druhej svetovej vojny. Tie isté steny nesú graffiti – revolučné odkazy mladej generácie. Človek tu nemusí veľa vysvetľovať – história a príbeh sú vpísané priamo do tehál.
Chápať dušu tohto miesta sme začali. Zviezli sme sa až ku katedrále svatého Michaela Archanjela, stále očakávajúc niečo výnimočné. Až po dlhšom čase som pochopil to hlavné: „Vlez do dvorov.“
V jednom z takých dvorov so starými tehlami som pozdravil dvoch típkov na stoličkách z paliet, s pivami v ruke. Keď som im povedal, čo tu hľadám zasmiali sa: „Tu nemusíš chodiť do múzea. Múzeum je priamo na ulici. Všade.“ A mali pravdu.
Medzi krčmou a chrámom
Praga bola vždy robotnícka štvrť. Tam, kde sa kedysi miešal pach piva a železa, dnes stojí vedľa seba všetko – pravoslávny chrám sv. Márie Magdalény z roku 1869 s cibuľovitými kupolami, rozpadnuté fabriky, socialistické bloky, moderná zástavba aj hipsterské bary
Práve tu bol kedysi známy pivovar Koneser, dnes prestavaný na moderný komplex galérií, reštaurácií a múzeí vodky. A hneď za rohom nájdeš dvory, kde to vyzerá, akoby sa tu zastavil čas – rozpadnuté schodiská, bielizeň na šnúrach, deti s loptou.
Graffiti v uliciach
Graffiti v Prage nie sú len škrabance po stenách. Sú to manifesty. Jeden múr nesie obrovskú maľbu orla, ďalší je pokrytý portrétmi miestnych legiend. Nechýbal môj obľúbený Jimi, ba ani slovenský medveď. Vraj tu niektorí street-artisti nechávajú kódy a odkazy, ktoré chápu len zasvätení. My sme rozumeli akurát to, že tu má umenie rýchlejší tep než v sterilnom centre.
Najznámejší je mural venovaný kapelám a hudobníkom, ktorí sa v tejto štvrti narodili – Czesław Niemen či Tadeusz Nalepa. Praga má totiž hudobnú tradíciu, ktorá siaha až k cigánskym kapelám a pouličným harmonikárom.
Mystika legiend a duchov
Historici pripomínajú, že Praga bola miestom ťažkých bojov počas pruskej okupácie aj počas varšavského povstania. Možno práve preto má jej atmosféra stále akýsi ťaživý podtón. O Prage sa šepká, že je posadnutá duchmi. V jednom dvore sa vraj stále zjavuje vojak, ktorý tu padol počas povstania. Niekto iný zas tvrdí, že v noci počuť kroky po schodoch opusteného domu, aj keď tam už nik nebýva. Johny tomu asi podľahol, lebo čím viac som sa do dvorov tejto štvrte vnáral, tým menej bol ochotný prekročiť hranice starých robtníckych barakov.
„Johny, Poď, to si nevidel.“
„Ja počkám…“
„Fakt tu je dvor, na dvor“
„Počkám ťa vonku.“
Prechádzanie medzi nádvoriami starých činžovných domov dalo zabrať. Johny sa rozhodol radšej počkať na ulici, v civilizácii. Aj samotní Varšavčania často tvrdia, že noc v Prage nie je pre slabé povahy. Mnohí sa tam necítia bezpečne a niet sa čo čudovať.
Desaťročia to bola štvrť chudoby, zničených činžiakov, kde v rozpadnutých barakoch prežívali celé rodiny. Praga si vyslúžila povesť „Bermudského trojuholníka“ – miesta, kam sa turisti radšej nevydávali, ak chceli ráno ešte počítať so svojou peňaženkou.
Pocta Polanskému
A predsa majú tieto ošarpané dvory a brány zvláštnu filmovú charizmu. Práve tu totiž Roman Polanski nakrúcal slávne scény z filmu Pianista. Tie rozpadajúce sa domy dokonale suplovali kulisy Varšavského geta, ktoré už dávno neexistovalo. Namiesto sterilných filmových štúdií použil realitu – zrúcaniny, čo sa nedali vymyslieť ani najsugestívnejšou dekoráciou. A tak sa Praga navždy vpísala aj do dejín kinematografie.
Stará Praga dnes: medzi minulosťou a budúcnosťou
Praga má úplne inú atmosféru ako industriálny look gdanskej 100cznie. Pripomína skôr atmosféru Prašiny alebo Stínadel z Rýchlych šípov.
Za posledné roky sa Praga mení. Hipsteri, umelci a investori objavili jej potenciál. Bývalé továrne sú dnes centrami kultúry, v kluboch hrá alternatívna hudba, na trhoch sa predáva remeselné pivo a tajomné uličky treba stále viac hľadať. Aj kultový Bazar Różyckiego mal na bráne zámku.
Centrum Koneser je dnes symbolom tejto zmeny – od robotníckeho pivovaru po luxusné byty a moderné bary. A pritom, len čo zídeš z hlavnej ulice, nájdeš špinavý dvor s rozbitými oknami a psami na reťazi.
Stará Praga
Ak chceš vidieť Varšavu bez filtra, zabudni na pohľadnice a zámky. Choď do Pragy. Je to miesto, ktoré ťa možno trochu vystraší, možno očarí, ale určite ti zostane v pamäti.
Tipy, čo sa oplatí v Starej Prage navštíviť
- Katedrála sv. Michala a sv. Floriána – neogotický chrám, ktorý patrí k dominantám štvrte.
- Zoo Varšava – jedna z najstarších zoologických záhrad v Európe, otvorená už v roku 1928.
- Bazar Różyckiego – legendárne trhovisko, ktoré je odrazom starej Pragy a jej pouličnej atmosféry sme našli zavretý
- Ulica Ząbkowska – srdce alternatívnej kultúry, plné barov, galérií a street artu.
- Múzeum Pragy – rozpráva históriu štvrte od jej počiatkov po súčasnosť.
- Filmárske lokality z Pianistu – ak vieš, kde hľadať, objavíš dvory a domy, ktoré poslúžili ako scény pre Polanského film.
- A určite stojí za to objaviť tisíc odtieňov hrdze
