Stromboli: Nočná sopečná show akú zažiješ len z mora

Z Panarey sme vytiahli kotvy a zamierili k legendárnemu Stromboli. Aktívna sopka, ktorá vraj vybuchuje každých pár minút, nás privítala mohutným dymovým signálom. Prístav bol plný, posledná bójka pred dedinou voľná. Nevadí – člnom sme to zvládli.

Stromboli

Po krátkom výlete po ostrove nás zaskočila správa: výstupy ku kráteru sú už vypredané. Trochu nás to mrzelo… ale len do chvíle, keď sme večer vyrazili okolo ostrova – zažiť to, čo sa dá len z lode. Tú ikonickú nočnú erupciu.

Zatrasie sa loď. V diaľke blikne obloha. Z útrob sopky sa vyvalí v pravidelnom intervale oranžový gejzír. A okolo – ticho. Len šum mora a svetlo z nekonečného vesmíru. V tej chvíli vieš, že si súčasťou niečoho väčšieho. A že sa to nezabúda.

Filicudi & Alicudi: Ostrovy pre tých, čo zablúdia správne

Plachtenie ti poskytne jedinečný priestor pre sebareflexiu. Rýchlosť vetra vo vlasoch, jemné vlny narážajúce o trup lode a nekonečný horizont. Cestou späť sme preplávali okolo Filicudi – skalnatý, tichý, strmý. Útesy, šnorchlovanie, vulkán Monte Fossa Felci. Viac než príroda ťa však zaujme jeho pokoj. Ostrov nie je tak navštevovaný, má len 300 obyvateľov a nikto sa tu neponáhľa.

Alicudi – ten sme, žiaľ, museli vynechať. Pár domov, sto obyvateľov, žiadne autá – len osly a schody. Raj pre samotárov. Vraj sa tam čas úplne zastavil. Snáď nabudúce.

Návrat na pevninu a malá sicílska lekcia

Prístav Capo d’Orlando nás vítal zlatým západom slnka. Dôstojná rozlúčka s Aeloskými ostrovmi. Vrátili sme loď, vymenili plavky za kraťasy… a rozhodli sa (po Vezuve) pre ďalší “geniálny nápad”: ešte rýchlo pozrieť Taorminu.

Zdalo sa to ako dobrý nápad – len 84 km krížom cez vnútrozemie Sicílie. Ale ako sa hovorí, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.. 4 hodiny jazdy, 2 výškové kilometre hore dole, serpentíny a hľadanie parkovania počas sezóny. Nakoniec sme Taorminu nevideli. Zato sme dôkladne spoznali sicílsku diaľničnú realitu a svoje vlastné limity. Pred nami bolo ešte 24 hodín cesty cez celé Taliansko domov. Jedinú dlhšiu zastávku sme urobili v nočných Benátkach. Ale to už je iný príbeh.

Čo nás vulkány Aoelských ostrovov naučili?

Nedostali sme sa na vrchol Stromboli. Ani na Alicudi. Ani do Taorminy. Ale zato sme videli svet z plachetnice, sopku z mora, prešli sme Grand Cratere, Panareu, videli more zhora. A možno aj seba trochu z inej perspektívy.

Niekedy práve tie nepodarené plány vytvoria najlepšie príbehy.