Silická ľadnica je jedno z najlepšie strážených tajomstiev Slovenského krasu. A možno je to práve preto, že do nej nesmiete. Do vstupnej portálovej časti voľne prídete – z miesta, kde stojíte na vyhliadkovom mieste, môžete nahliadnuť do chladného útrobia, kde vidno menšie útvary ľadovej výzdoby. Hlbšie časti však pre verejnosti zakázali. Hrozí tam skutočné nebezpečie.

Neplatíte vstupné, nemáte sprievodcu, nejdete do tmy. Len stojíte na okraji a pozeráte dole. Do miesta, ktoré pre väčšinu ľudí uzavreli. A presne v tom je jej tajomstvo.

Ak chcete vidieť jej útroby, pozrite si toto výborné video od Vladimíra Kóňu. V súťaži CINEAMA získalo 3.miesto v celoštátnom merítku.

Silická ľadnica je svetový unikát

Silická ľadnica je najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete. Vchod je vo výške 503 m n. m. Pre pochopenie: ľadové jaskyne sa bežne nachádzajú vysoko v horách, kde zima prežije až do leta. Tu je ľad natrvalo v krase pri obci Silica – v mieste, kde by ste ho nikdy nečakali.

Jaskyňa je dlhá 1 100 m a hlboká 110 m. Podľa národného parku vznikla pomerne „nedávno“ – prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2 000 rokmi. Tvorila ju voda Čierneho potoka, ktorý z ľadnice v podzemí tečie smerom ku Gombaseckej jaskyni. Presný priebeh tohto úseku je dodnes neznámy – potvrdili ho až speleopotápači v roku 1988.

Skalná stena vstupnej časti dosahuje hĺbku 90 m a celé miesto vyhlásili za národnú prírodnú pamiatku a súčasťou UNESCO.

Zima, ktorá mení pravidlá

Vstupný portál má jeden nečakaný trik: kvôli chladu, ktorý z neho vychádza, tu rastie inverzia flóry a fauny. Inak povedané – rastliny a živočíchy typické pre vysoké horské pásma nájdete tu tesne nad ľadom, v nízkej nadmorskej výške. Preto okolo vstupu vidíte bukovú zeleň a chladnomilné druhy, ktoré by ste čakali skôr pod Tatrami.

V zime sa v jaskyni ukryvajú aj netopiere – hlavno netopier obyčajný a podkovár malý.

Pivovar v ľadnici

Vedelis te, že Silická ľadnica bola kedysi pivovarom? V rokoch 1863 až 1867 tu blízky pivovar skladoval pivo. Chlad jaskyne bol perfektne prírodný, dával stálu teplotu a zadarmo.

Vedieť, že v tomto mieste kedysi pred sto rokmi ľudia rozvážali sudy s pivom, dodáva miestu celkom inú dimenziu. Nebol to len prírodný zázrak – bol to aj prírodný chladiaci sklad. Je veľa jaskýň v ktorých pivo popíjali, ale máloktorá jaskyňa môže povedať, že v nej kedysi pivo vyrábali a skladovali.

Historka z roku 1866 hovorí aj o nečakaných komplikáciách: miestny podnikavec si tu zriadil pivovar, no čoskoro sa ozvali sťažnosti. Ľad vraj začadili dymom, pri vstupe strážili zlostné psiská a popri ceste kopy odpadu lákali divé svine a roje múch.

Praveké osídlenie

Pred zaľadnením jaskyňu viackrát osídlili – archeologické nálezy sa datujú do neolitu, doby bronzovej aj laténskej. Uhlíky z ohnísk dokonca naznačujú, že tu mohli byť už mladopaleolitickí lovci. Miesto, kde dnes číha ľad, môžete teda spojiť s päťtisícročnou históriou.

Iba neďaleko po ceste môžte nájsť ďalší jaskynný útvar, priepasť Babskú dieru, v ktorej zas našli kultové sídlo človeka Kyjatickej kultúry.

Ako sa do jaskyne dostať

Jaskyňa sa ukrýva v lesoch 2 km západne od obce Silica na Silickej planine.

• Z obce Silica: po žltej turistickej značke, približne 20 minút pešo.
• Z parkoviska pred Silicou: rázcestník Silická jaskyňa-parkovisko (525 m n. m.) sa nachádza pri malom parkovisku tesne pred obcou. Odtiaľto k jaskyni a späť trvá približne 15 minút.

Autom z Rožňavy: asi 22 km smerom na juh.

Praktické tipy

• Zadarmo a celoročne. Vstup do priepasti je bezplatný a otvorený celý rok – občas je lepšie ísť v zimných mesiacoch, keď je ľad najlepšie viditeľný.
• Zostaňte za zábradlím. Pohyb je možný len po vyhliadkovej plošine. Jaskyňa nie je sprístupnená a hlbšie časti sú skutočne nebezpečné.
• Ranná hmľa. Silická planina má ranné hmly, ktoré dodávajú miestu mystickú atmosféru. Ak môžete, choďte ráno.
• Kombinujte. Silickú planinu môžete využiťako perfektnú turistickú základňu. Blízko sú Domica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa i vyhliadky Brzotínska a Dievčenská skala.

FAQ❓Silická ľadnica

Príspevok Silická ľadnica: najnižšie položená ľadová jaskyňa sveta s pivovarom v príbehu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Predstavte si stenu, z ktorej rastú tisíce tenkých dutých trubičiek – ako slamky, ktoré voda nalepila na skalu. Niektoré z nich merajú až tri metre. To je Gombasecká jaskyňa: najväčšia koncentrácia sintrových brčiek na Slovensku. Vďaka nim je jaskyňa zaradená spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského krasu do svetového dedičstva UNESCO. Jej návštev sme si nemohli nechť ujsť.

Prečo je Gombasecká jaskyňa jedinečná

Brčká sú tenké, duté a priezračné. Voda po nich steká po vnútornej strane a ich rast je natoľko citlivý, že sa dotykom rozbijú. Niečo podobné v takej miere nevidíte nikde inde. Miestne brčká sú kombinované s malými stalagmitmi a nátekami – vytvárajú celkom nové tvary.

Nečakajte veľkú očarujúcu jaskyňu s obrovskými sálami. Gombasecká je komorná. Má 3 057 metrov, sprístupnených je len 285 metrov. Návštevník uvidí hlavne steny s brčkami a číru podzemnú riečku. Príťažlivosť je v jemnosti, nie v monumentálnosti.

Jaskyňa, ktorá liečila

Gombasecká má aj liečebné pozadie. Ako prvá jaskyňa na Slovensku sa od roku 1968 desať rokov využívala na speleoterapiu (liečenie chorôb dýchacích ciest). Stála teplota 9 – 9,4 °C a vlhkosť 95 – 97 % sú ako stvorené na dýchanie človeka s astmou či bronchitídou. Liečba sa dnes už nevykonáva, ale jaskyňa si túto poctu zachovala.

Ako vznikla

Gombasecká jaskyňa je riečna, výverová. Vytvorila ju voda, ktorá pod Silickou planinou prúdila a tečie dodnes. Počas prehliadky uvidíte Čierny potok, ktorý odvádza vodu zo Silickej planiny (posledná časť je v podzemí). Čierny potok údajne pramení v Silickej ľadnici. Ale vzájomný vzťah oboch jaskýň sme neskúmali. Stále je predmetom bádania.

Kde a ako sa sem dostanete

Jaskyňa leží asi 10 km južne od Rožňavy, v kaňone rieky Slaná medzi Rožňavou a Plešivcom. Vchod je 11 metrov nad Čiernou vyvieračkou. Parkovisko je priamo pri jaskyni.

Ak idete vlakom alebo autobusom, vystúpte v Slavci (na vlakovej zastávke asi 45 minút pešo, z autobusovej zastávky rázcestie Silica asi 20 minút po žltej turistickej značke).

⛏️Prehliadka: čo očakávať

Trasa má 530 m (časť sa prechádza dvakrát), trvá asi 30 minút a má len 87 schodov s prevýšením 7 – 8 m. Je to najľahšia prehliadka zo všetkých jaskýň Slovenského krasu. Teplota je 9 – 9,4 °C – vezmite si mikinu aj v lete.

Vstupy sú o 10.00, 11.30, 13.00 a 14.30 hod. Rezervácie netreba – prídete, kúpite si vstupenku a čakáte na najbližší vstup.

🪙Vstupné

• Dospelí: 10 €
• Deti 4 – 15 rokov a invalidi: 5 €
• Študenti a osoby nad 60 rokov: 9 €
• Foto/video (bez statívu a blesku): v cene vstupného

Kultúrne poukazy tu neplatia. Aktuálne informácie: ssj.sk.

📍Praktické tipy: vstup do jaskyne

• Ideálna jaskyňa pre rodiny s deťmi. Krátka trasa, minimum schodov, pevné mostíky – ani predškoláci sa tu nenudia a nezbehnú.
• Čierny potok. Nevynechajte miesto, kde vidieť rieku vstupovať do jaskyne. Sledovať vodu, ako mizne pod skalami, je veľmi fotogenické.
• Nedotýkajte sa brčiek. Sú krehké ako porcelán. Stačí, že sa dotknete rukou a a ich rast tak na viac rokov zastavíte.
• Kombinujte. Blízko je Silická ľadnica, Krásnohorská jaskyňa a Domica. Ale na jeden deň si naplánujte návštevu maximálne dvoch jaskýň, aby ste nedostali mišmaš v hlave.

FAQ❓Gombasecká jaskyňa

Príspevok Gombasecká jaskyňa: les brčiek, ktoré nenájdete nikde inde zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak by jaskyne súťažili o jedinečnosť, Ochtinská aragonitová jaskyňa by zrejme vyhrala. Zatiaľ čo ostatné jaskyne „pracujú“ s klasickými kvapľami, ochtinská dekoruje kriedovo bielymi kríčkami, ihlicami a trsmi aragonitu. Minimalizmom. Vyzerá to skôr ako snehová stena pod skalami než ako jaskyňa.

Prečo je Ochtinská aragonitová jaskyňa jedinečná?

Ochtinská aragonitová jaskyňa je jediná sprístupnená verejnosti v Európe a jedna z troch na svete. Aragonit je kalcitom (tou istou látkou ako klasický kvapeľ), ktorý vyrástol za iných podmienok – a mení tak celú logiku výzdoby. Namiesto kvapľov sú tu ihlice, trsy, kríčky a hroty. Najslávnejší útvar sa volá Srdce Hrádku a je to doslova srdcová záležitosť jaskyne.

Najstaršia generácia aragonitu tu má podľa výskumov 121 až 138-tisíc rokov. Ako sa tam na to pozerá – váš pohľad jednoducho nie je pripravený na to, že stena vyzerá ako porcelán, a napriek tomu je staršia než neandertálske výskumy v Európe.

Od roku 1995 jaskyňu, rovnako ako Domicu, zapísali do pamiatok UNESCO (Jaskyne Aggtelekského a Slovenského krasu). Ochtinská aragonitová jaskyňa je zároveň najťažšie sprístupnená jaskyňa u nás. Počas prehliadky sme vystúpali 37 metrov po schodoch.

Nejde o náročnú turistiku, ale v stiesnených chodbách sme mali čo robiť s tempom sprievodkyne a vlastným dychom.

Ako jaskyňa vznikla

Ochtinská aragonitová jaskyňa vznikla vďaka podzemným vodám, ktoré pomaly a dlho pracovali v kryštalických vápencoch na svahu Hrádku (586 m). Preto sú chodby úzke, labyrintové a steny sú očarujúco hladké. Keď voda opadla a dutiny sa vyprázdnili, začal rásť aragonit.

Kto pozná minerály, vie, že aragonit rastie len v rozpätí istej teploty – a práve preto je tu taký zriedkavý.

Ako sa do jaskyne dostanete

Jaskyňa leží na južnom úpätí kopca Hrádok, neďaleko obce Ochtiná, približne 25 km z Rožňavy (cez Štítnik, smer Jelšava). Najbližšia autobusová zastávka je Gočaltovo, Hrádok.

Prehliadka jaskyne

Trasa má 230 m, trvá približne 30 minút a vedie po 260 schodoch s prevýšením 37 m. Nie je to via ferrata ani extrém, ale na obuv s pevnou podrážkou a mikinu nezabudnite. Cesta vedie po drevených mostíkoch – chodby sú miestami stiesnené a hlboké. Klíma je stála, okolo 7 až 8 °C.

Skupinky sú malé (maximálne 15 ľudí), ale sprievodkyňa nám podala fundovaný a zaujímavý výklad. Príbeh o tom, ako jaskyňu objavili, má sám o sebe kapitolu.

Jaskyňu nikto nehľadal – objavili ju úplne náhodou. V roku 1954 tu baníci z Východoslovenského rudného prieskumu razili geologickú prieskumnú štôlňu Kapusta. Namiesto rudy im vrt v jednej chvíli otvoril dutinu plnú bielej výzdoby. Mená oboch pracovníkov – M. Cangára a J. Prošeka – poznajú hlavne jaskyniari. Verejnosti jaskyňu sprístupnili až v roku 1972, takmer dve desaťročia po objave.

Asi km pred jaskyňou je rekreačný komplex Hrádok. V jaskyni nám ponúkli jaskynné zvýhodnené menu. Dajte si. Užite si aj bazén a wellness. Je to pokojné miesto aj na peknú niekoľkodennú dovolenku.

Vstupné a časy

• Vstupné: dospelí 12 €, deti 12 € a študenti / dôchodcovia 12 €.
• Otváracie hodiny: sezónne rozvrhnutie, aktuálne časy na webe Správy slovenských jaskýň
• Vstúpiť do jaskyne môžete iba vždy iba so sprievodcom – individuálne prehliadky nie sú možná.

Praktické tipy

• Foťte s pevnou rukou. Blesk zakázujú a tma je tu hlboká – biela stena je krásna, ale fotenie v miestnych podmienkach vyžaduje dobré fotoaparáty, alebo aspoň stabilné ruky.
• Najlepšia farba ranných hodín. Jaskyňa nemá prirodzené svetlo – ale ak sa dostanete na prvé vstupy, zažijete ju s menším ruchom.
• Kombinujte. Práve tu je ideálne spojenie so Slavošovským tunelom len o pár kilometrov ďalej (skúste ho prejsť, je to neopakovateľný zážitok).
• Aj malé deti zvládnu prehliadku, ak zvládajú schody. Na kočík tu ale zabudnite.

FAQ

Príspevok Ochtinská aragonitová jaskyňa: biely zázrak pod Hrádkom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Niekedy človeku stačí jedno jediné slovo, aby si uvedomil, že jeho predstavy o svete sú len roztomilé sociálne konštrukcie. Napríklad slovo „dom“. Je to miesto, kde sa cítite bezpečne a kam sa vraciate. Taká je aj jaskyňa Domica. Už pred šiestimi tisícročiami si tu vytvorili ohnisko na brehu podzemnej rieky a na retiazku si navliekli závesky z mušlí.

Prečo je jaskyňa Domica výnimočná

Jaskyňa Domica je najznámejšia a najdlhšia jaskyňa Národného parku Slovenský kras. Spolu s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí ucelený jaskynný systém tiahnúci sa cez štátnu hranicu v celkovej dĺžke asi 30 km, z ktorého necelá tretina leží na slovenskej strane. Samotná Domica meria 5 368 metrov, s prepojenou jaskyňou Čertova diera 10 230 metrov. Vchod leží vo výške 339 m n. m. na južnom úpätí rovnomenného kopca, len 2 km od maďarskej hranice.

Vďaka mimoriadnej kvapľovej výzdobe a pravekým nálezom je od roku 1995 súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO (Jaskyne Aggtelekského a Slovenského krasu). Navyše je aj Ramsarskou mokradou medzinárodného významu.

ďalšia vec robí Domicu úplne ojednalou: je to jediná sprístupnená jaskyňa na Slovensku s podzemnou plavbou. teda poiaľ je dos vody. Riečka sa volá Styx – áno, rovnako ako rieka, cez ktorú Charon prevážal duše do podsvetia. Má síce len 150 metrov, no po tejto vzdialenosti sa z každého turistu stane na pár minút filozof.

Pravekí obyvatelia: jaskyňa, kde sa tkalo a modlilo

Domica je jedno z najdôležitejších nálezísk bukovohorskej kultúry u nás. Pred päť až šesť tisíc rokmi sa tu v skutočnosti bývalo – našli sa ohniská, jamy po stĺpoch obydlí a dokonca terasa na výrobu keramiky priamo na brehu Styxu.

A čo všetko archeológovia vyhrabali? Kamenné sekery, kostené ihly a šípy, udicu, ozdoby z mušlí aj zvieracích zubov. Otlačok tkaniny v hline dokazuje, že vedeli tkať. Zadné chodby boli možno posvätné – našli sa tam kresby uhľom. Niečo z toho uvidíte priamo vo vstupnej hale.

Potom vchod zavalila sutina a jaskyňa na tisícročia zmizla. O nej sa zmieňa Bartolomeides už v roku 1801. Zlom prišiel 3. októbra 1926, keď Ján Majko prenikol zo Starých Domíc hlbšie do podzemia. V roku 1932 jaskyňu sprístupnili – s elektrickým svetlom aj prehradeným Styxom na plavbu.

Kameň, ktorý prerastá do architektúry

Domica je riečna jaskyňa. Voda tu kedysi prúdila tak silno, že si vyhryzla široké chodby, ktoré sa miestami rozlievajú do obrovských siení a dómov. Riečka Styx tečie vlastným podzemným kaňonom – a keď sa na ňu pozriete zvrchu, uvidíte, že jaskyňa má v skutočnosti tri „poschodia“, jedno nad druhým.

Zo sintrovej výplne sú typické najmä:

• štity a bubny – zriedkavé sintrové útvary pripomínajúce... presne to, čo naznačujú,
• kaskádové jazierka – najslávnejšie „Rímske kúpele“ v Majkovom dóme, ktoré vyzerajú, akoby sem niekto narial skalnú verziu lagu,
• cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity (Dóm indických pagód),
• Samsonove stĺpy – mohutné stĺpy zrastené z previsu a podložia,
• Japonská čajovňa s kamenným baldachýnom.

Na niektorých miestach ležia hrubé vrstvy netopierieho trusu – guána. Jeho chemickým pôsobením na sintrové útvary vznikli takzvané guánové hrnce. Príroda ako recyklačný umelec: spraví aj z hnoja porcelán.

Netopiere, medvede a podzemný ekosystém

V Suchej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa. V jaskyniach Domica a Čertova diera doteraz zistili 16 druhov netopierov, ktoré tu vytvárajú až 2 000 člennú kolóniu – jedinú svojho druhu na Slovensku. Z drobných bezstavcov sa tu našlo 44 druhov chvostoskokov. Ich vymenovanie znie Ppre laika ako recitácia latinských názvov. Pre biológa je to dôvod na eufóriu.

Návšteva: trasy, plavba, ceny

Domica ponúka dva prehliadkové okruhy (aktuálne dáta 2026 z oficiálneho webu Správy slovenských jaskýň):

• Teplota v jaskyni: stála, 10,2 – 11,4 °C pri vlhkosti 95 – 98 %. Aj v auguste si vezmite mikinu. V opačnom prípade rátajte s nádchou.
• Vstupné: dospelí 10 €, deti 4 – 15 rokov a držitelia ZŤP 5 €, študenti a osoby nad 60 rokov 9 €. Fotenie bez statívu a blesku je v cene vstupu.
  (Aktuálne ceny vždy overte na ssj.sk.)
• Časy vstupov: pravidelné vstupy sú o 9:30, 11:00, 12:30 a 14:00. Rezervácie sa nevykonávajú; pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne.
• Otváracie dni: od februára do mája utorok – nedeľa, v hlavnej sezóne denne (aktuálny rozpis nájdete na slovensky-kras.eu).

Ako sa tam dostať

Jaskyňa leží na území obce Dlhá Ves (kataster Kečovo), asi 10 km juhovýchodne od Plešivca:

• Autom: z Rožňavy cez Plešivec smer Domica – 25 km (rovnako z Tornale). Parkovisko je priamo pred vstupným areálom.
• Verejnou dopravou: najbližšia zastávka je Kečovo, Domica (bus).
• GPS: N 48,4778 E 20,4703

Pri areáli vedie náučný chodník; vnútri vstupnej budovy sa nachádza náučná expozícia.

Praktické tipy a triky

• Plavba je lotéria počasia. Jaskyňou pretekajú len občasné podzemné toky. Po intenzívnych dažďoch sa plavba ruší – aj preto zvyčajne beží iba krátky okruh. Ideálne je prísť po suchších týždňoch, kedy sa šanca na čln výrazne zvyšuje.
• Zimný bonus. V chladnejších mesiacoch máte vybornú šancu vidieť netopiere (teplota sa v jaskyni mení minimálne, sú tu celoročne).
• Kombinujte. V okolí čakajú ďalšie jaskyne Slovenského krasu (Krásnohorská jaskyňa s jedným z najvyšších sintrových stĺpov na svete, Gombasecká jaskyňa), hrad Krásna Hôrka alebo Turniansky hrad.
• Bližšie k maďarskej strane? Z tejto hranice máte možnosť vybrať si Baradlu v Aggteleku – navštívte ju z opačného konca rovnakého systému. Dva štáty, jedna jaskyňa. Šengen má zmysel.

Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Jaskyňa Domica: Plavba Styxom, neolitické ohniská a jediná podzemná loďka na Slovensku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prečo navštíviť Turniansky hrad? Nie je to len kopa skál. Je to strategický bod, ktorý po stáročia kontroloval obchodnú cestu z Gemera na Spiš a do Košíc. Dnes je to predovšetkým miesto s jedným z najkrajších kruhových výhľadov v Slovenskom krase.

🏰 Zaujímavosti a história

• Vznik: Hrad bol postavený v 14. storočí ako rodové sídlo Tornayovcov.
• Osudná deštrukcia: Osudným sa mu stal rok 1848, kedy tu ubytované vojsko neopatrnosťou spôsobilo požiar. Odvtedy chátra.
• Geológia: Hrad stojí na strmom vápencovom vrchu (375 m n. m.), ktorý je domovom vzácneho rastlinného druhu – rumenice turnianskej, ktorú nenájdete nikde inde na svete.

🥾 Turistické výstupové trasy

Na hrad vedie niekoľko ciest, no najobľúbenejšia je klasika z obce:

1. Z Turnianskeho Podhradia (Modrá značka): Najrýchlejšia trasa. Začína pri kostole alebo pri reštaurácii pod hradom. Stúpanie je pomerne strmé, ale krátke. Cesta vedie cez typické krasové stráne.
2. Zo Zádielskej tiesňavy (Žltá + Modrá): Ak máte viac času, spojte návštevu hradu s prechodom Zádielskou planinou. Je to krásny celodenný okruh.

Čo sme tam zažili (Naša skúsenosť)

Keď sme na hrad vystúpili naposledy, prekvapil nás ten pokoj. Kým v neďalekom Zádieli bývajú davy, na Turni je atmosféra intímnejšia. Najsilnejším momentom je chvíľa, keď si sadnete do jedného z okenných otvorov a pod sebou vidíte symetriu Hrušovských rybníkov. Ak prídete podvečer, západy slnka nad planinou sú tu priam filmové.

Čo vidieť v okolí?

Keď už ste v tejto lokalite, nevynechajte:

• Zádielska tiesňava: Monumentálny kaňon, ktorý začína hneď za vedľajšou dedinou.
• Hrušovské rybníky: Ideálne na nenáročnú prechádzku pri vode.
• Hájske vodopády: Séria menších vodopádov v krásnom lese len pár kilometrov autom.

Logistika a doprava 🚌

• Autom: Z Košíc ste tu za 30 minút, z Rožňavy za 20. Zaparkovať sa dá priamo v obci Turnianske Podhradie na odstavných plochách pod hradným kopcom. [Odkaz na parkovisko v Google Maps]
• Autobusom/Vlakom: Autobusy z Košíc stoja priamo v obci. Vlaková stanica Turňa nad Bodvou je trochu ďalej (cca 25 min pešo k nástupu na chodník).

📍Praktické tipy a informácie

• Obuv: Hoci je trasa krátka, povrch je kamenistý (vápencová suť). Šľapky radšej nechajte v aute.
• Voda: Na hradnom kopci nie je žiadny bufet ani prameň. Vezmite si dostatok tekutín so sebou.
• Dobrovoľníci: Na hrade pôsobí združenie Castrum Thorna, ktoré sa venuje jeho záchrane. Ak ich tam stretnete, nebojte sa prehodiť pár slov – robia skvelú prácu!

Rýchly prehľad

• Lokalita: Turnianske Podhradie (okres Košice-okolie)
• Náročnosť: Nenáročná (vhodné aj pre deti a psov)
• Čas výstupu: 30 – 45 minút
• Najlepší čas: Celoročne, ale jarné a jesenné výhľady sú bezkonkurenčné.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Príspevok Turniansky hrad: Stredoveká stráž nad cestou do Košíc zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Plešivecká planina, ktorá je súčasťou Slovenského krasu, ponúka množstvo nádherných miest a prírodných útvarov. Plošinu ohraničujú veľmi strmé skalné zrázy, v severnej a strednej časti nájdete prevaýne lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi.

Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej (kaňon Slanej) miestami až 40m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik (kaňon Štítnika), na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou.

Táto krasová planina je známa svojimi rozľahlými lúkami, hustými lesmi, skalnými útvarmi a jaskyňami. Tu sú niektoré z najkrajších miest, ktoré by ste nemali vynechať pri návšteve Plešiveckej planiny:

Kunia priepasť

Kunia priepasť je jednou z najhlbších priepastí v Slovenskom krase, s hĺbkou okolo 203 metrov. Je to impozantný krasový útvar, ktorý fascinuje svojou veľkosťou a drámou. Priepasť je obľúbená medzi speleológmi a jej návšteva je výnimočným zážitkom pre tých, ktorí sa zaujímajú o krasové javy.

Zrúcanina hradu Brzotín

V blízkosti Plešiveckej planiny sa nachádzajú zvyšky Brzotínskeho hradu, ktorý sa týči nad rovnomennou obcou. Hoci z hradu zostali len ruiny, lokalita ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu a Plešiveckú planinu. Je to skvelé miesto na kratší výlet, ktorý kombinuje históriu a prírodné krásy. Mala by tam byť aj vyhliadka.

Serényiho cisterna

Technickú pamiatku postavili v roku 1913 ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.

Dvojitá priepasť

Táto priepasť, tiež známa ako "Dvojitá studňa", je jednou z najzaujímavejších krasových priepastí v oblasti. Skladá sa z dvoch spojených vertikálnych jaskýň a má hĺbku viac ako 50 metrov. Je to fascinujúce miesto pre speleológov a milovníkov prírody, ktorí chcú objavovať menej známe krasové útvary.

Farárova skala

Farárova skala je jedným z najkrajších a najznámejších výhľadových bodov na Plešiveckej planine. Z tohto miesta je nádherný panoramatický výhľad na samotnú planinu, ako aj na okolité pohoria a dedinky v údolí.

Lúky Plešiveckej planiny

Rozsiahle lúky na Plešiveckej planine sú ideálne na pokojnú prechádzku či cyklovýlet. Tieto lúky sú bohaté na rôzne druhy kvetín a bylín, vrátane vzácnych druhov orchideí. Na jar a v lete sú lúky plné farieb a vôní, čo robí z tohto miesta jednu z najkrajších prírodných lokalít na planine.

Silická ľadnica

Hoci sa nachádza na susednej Silickej planine, Silickú ľadnicu ľahko nájdete z Plešiveckej planiny zo Slavca. Táto ľadová jaskyňa je jedinečná tým, že sa v nej udržiava ľad po celý rok, čo je na tak nízkej nadmorskej výške (503 m n.m.) výnimočné. Je to jedna z najnižšie položených ľadových jaskýň na svete a ponúka fascinujúci pohľad na prírodný fenomén.

Obrovský dóm v Gombaseckej jaskyni

Gombasecká jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO, sa nachádza na západnom okraji Plešiveckej planiny. Jaskyňa je známa svojimi úzkymi a vysokými stalaktitmi, ktoré dosahujú až 3 metre na dĺžku. Najznámejšou časťou je Obrovský dóm, ktorý svojou veľkosťou a výzdobou ohromí každého návštevníka.

Prírodné výhľady

Plešivecká planina ponúka niekoľko nádherných vyhliadkových bodov, z ktorých môžete obdivovať panoramatické výhľady na okolité kopce, doliny a dedinky. Výhľady sú často ozvláštnené kontrastom medzi zelenými lúkami a tmavými lesmi, čo dodáva krajine špecifický charakter. stačí ísť zo Slavca po skalnom okraji. Plešivecká planina je však v piatom stupni ochrany, nemali by ste vybočovať zo značených ciest a chodníkov.

Jaskyne a krasové útvary

Celá Plešivecká planina je posiata menšími jaskyňami a priepastami, ktoré sú ideálne pre objavovanie prírodných krás. Nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí. Niektoré z jaskýň sprístupnili len skúseným speleológom, no aj ich povrchové časti ponúkajú nádherné scenérie. Najznámejšie nájdete na žltej turistickej značke: Fabiánova priepasť, Sovia, Priepasť, Okrajová peňažnica, Brzotínska jaskyňa, Maštaľná jaskyňa. Nás však najviac lákal lom v Slavci. Bohužiaľ väčšina jaskýň je turisticky neprístupných.

Plešivecká planina je skutočným pokladom pre milovníkov prírody, turistiky a speleológie. Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu. Najvyššími vrchmi na Plešiveckej planine sú vrch Štít (852 m n.m. ) nazývaný aj Bučina, Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.). Každé z týchto miest ponúka unikátny zážitok a prispieva k výnimočnosti tohto krasového územia.

Príspevok Plešivecká planina a jej turistické najkrajšie miesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte miesto, ktoré vám ponúkne únik od letných horúčav a zároveň vás prenesie do rozprávkového sveta ľadových zázrakov, nemusíte cestovať do ďalekých krajín. Stačí vyraziť na Gemer, kde sa ukrýva jeden z najfascinujúcejších prírodných pokladov Slovenska – Dobšinská ľadová jaskyňa. Táto jedinečná pamiatka UNESCO vás očarí nielen svojou krásou, ale aj bohatou históriou a zaujímavými faktami.

Ľadová nádhera ukrytá v podzemí

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji, v blízkosti obce Dobšiná. Objavili ju už v roku 1870 a odvtedy fascinuje návštevníkov z celého sveta. Je jednou z najväčších ľadových jaskýň v Európe, pričom jej najväčšie čaro spočíva v mohutných ľadových stĺpoch, kvapľoch a kryštálových útvaroch, ktoré zdobia jej vnútro.

Teplotné extrémy

Ak máte radi zimu a sneh, túto jaskyňa si zamilujete. Teplota vo vnútri jaskyne sa počas celého roka pohybuje od -3,9 °C do +0,5 °C. Takže aj keď sú vonku letné horúčavy, v jaskyni sa budete cítiť ako v chladničke. Nezabudnite si preto vziať (najmä pre deti) teplé oblečenie, aj keď sa na výlet vydávate v lete.

Dobšinská ľadová jaskyňa má bohatú históriu. Už krátko po jej objavení ju sprístupnili pre verejnosť a stala sa prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. V roku 1887 sa tu dokonca konali korčuliarske preteky, neskôr tu trénoval na olympiádu aj Nepela. Ak sa pamätáte na Silickú planinu, aj tam je jaskyňa: Silická ľadnica. V tej si zas Rožňavskí konšeli urobili pivovar a sklad.

Gemer

Čo robí Dobšinskú ľadovú jaskyňu tak výnimočnou? Je to hlavne jej geologická stavba a spôsob, akým ľad vzniká. Vďaka špecifickým podmienkam, ako sú nízke teploty a vysoká vlhkosť, sa v jaskyni vytvárajú masívne ľadové formácie, ktoré môžu dosahovať hrúbku až 26,5 metra. Tento ľad je starý tisíce rokov a neustále sa mení a formuje. Bohužiaľ pri dnešnom otepľovaní aj rapídne mizne. Takže už o pár rokov nemusíte tento slovenský poklad v ľadovej kráse vidieť.

Vstup do jaskyne

Návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne môžete kľudne plánovať s deťmi. Tie budú nadšené z ľadových formácií pripomínajúcich postavy z rozprávok, zatiaľ čo dospelí ocenia ticho a pokoj, ktoré toto miesto ponúka. Na prehliadku jaskyne si naplánujte približne 30 minút ale ďalšiu polhodinu vám zaberie výstup a zostup. Prehliadka je sprevádzaná odborným výkladom, ktorý vám priblíži históriu a zaujímavosti tohto jedinečného miesta.

Vlakom na výlet

Dobšinská ľadová jaskyňa je ľahko dostupná vlakom z Margecian, z Brezna alebo z Banskej Bystrice. Vystúpite v Stratenej doline na rovnomennej železničnej stanici Dobšinská ľadová jaskyňa, dáte 20 minút hore kopcom a ste pri vchode.

Cestou vlakom môžete objaviť aj Telgártsku slučku a Chmarošský viadukt, unikátne dopravné dielo alebo Červenú skalu, ktorá je východzou stanicou, ak idete s bicyklami na ciele Muráň a Kráľova hoľa.

Prirodzene môžte ísť aj autom. V blízkosti jaskyne sa nachádza parkovisko a návštevnícke centrum, kde si môžete zakúpiť vstupenky a dozvedieť sa viac o jaskyni a jej okolí.

Stratená dolina

Ľad sa topí závratnou rýchlosťou. Dobšinská ľadová jaskyňa je skutočným klenotom Slovenska, ktorý stojí za návštevu. Je to miesto, kde sa môžete ešte stále ponoriť do ticha a chladu ľadového sveta, obdivovať jedinečné prírodné úkazy a dozvedieť sa viac o fascinujúcej histórii tejto jaskyne. Či už ste milovníkom prírody, histórie alebo jednoducho hľadáte unikátny zážitok, Dobšinská ľadová jaskyňa vás určite nesklame. Takže nabudúce, keď budete premýšľať o výlete vlakom, nezabudnite na toto ľadové kráľovstvo ukryté v srdci Gemera.

Príspevok Dobšinská ľadová jaskyňa ideme vlakom na výlet zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jeden z posledných prázdninových víkendov sme sa rozhodli opäť zasvätiť plneniu cieľov z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Keďže jednotlivé ciele z tohtoročnej výzvy boli viac východne od našej hlavnej dediny, v ktorej žijeme, naplánovali sme si v rámci jednej cesty splniť hneď dva ciele. A tak sme sa vybrali na východ, do Krásnohorského Podradia, odkiaľ sme mali výbornú štartovaciu pozíciu k obom našim plánovaným destináciám – Zádielská tiesňava a jaskyňa Domica.

Krásnohorské Podhradie

V Krásnohorskom Podhradí sme sa ubytovali v štýlovom apartmáne s výhľadom priamo na hrad Krásna Hôrka už v piatok večer, aby sme do Zádielu mohli vyraziť hneď na druhý deň ráno. A tak aj bolo.

V sobotu po raňajkách sme naskákali do auta a odviezli sa ešte viac na východ, do dedinky Zádiel. Zablúdiť sa našťastie nedalo, pretože stále sme pokračovali, podľa mňa, po jednej jedinej ceste, ktorá tadiaľto vedie. V diaľke sme zbadali obrovské skaly a nám bolo jasné, že ideme správne, čo za chvíľu potvrdila aj dopravná značka, ktorá nás poslala doľava. Prudkou zákrutou sme sa dostali do Zádielu, dedinky, ktorá je vstupnou bránou do Zádielskej tiesňavy.

Prešli sme po hlavnej ceste celou dedinou a na jej konci sme natrafili na parkovisko. Vypýtali si od nás 1,5 € a my sme si mohli vybrať miesto na parkovanie. O tomto čase, okolo deviatej hodiny, ešte bolo naozaj z čoho vyberať. Zaparkovali sme, zadívali sa do výšky na vrcholky skalných útesov, ktoré nás už lákali k sebe a mohli sme vyraziť....

Zádieľska tiesňava

Zádielská tiesňava je súčasťou Zádielskej doliny a celá meria cca 3 km. Len čo sme do nej vstúpili, vedeli sme, že nás čaká nádherná turistika. Od samého začiatku sme síce kráčali akoby po asfaltovej ceste, ktorú z času na čas vystriedala kamienková cesta, ale okolo nás sme vnímali nádherný les. Masívne skalné bralá a kolmé steny pôsobili tajuplne, keďže ich vrcholy sme viac menej nevideli cez husté koruny stromov a iba sme ich tušili. Celou cestou cez tiesňavu nás sprevádzal Blatnický potok tvorený mnohými kaskádami a menšími, či väčšími, vodopádmi. Práve kombinácia hustých stromov, studených skál a zurčiaceho potoka spôsobila, že cesta na koniec tiesňavy bola veľmi príjemná aj napriek tomu, že táto augustová sobota bola opäť veľmi horúca.

Miernym stúpaním sme napokon prešli až na koniec tiesňavy, na ktorom nás čakal rozcestník a upozornenie, že ak prejdeme ešte 250 metrov, dostaneme sa k Zádielskej chate. Odniekiaľ vybehol malý psík a ten nás naozaj bezpečne doviedol až na chatu. V nohách sme mali síce len pár kilometrov, ale neodpustili sme si aspoň malé osvieženie v podobe pivka či kofoly a naše deti aj v podobe bryndzových halušiek. Posilnení sme sa mohli vybrať ďalej....

Modrá to istí

Ďalej po modrej turistickej značke. Kráčali sme asi tri kilometre, a keď sme už fakt dosť dlhú dobu nikde nevideli modrú turistickú značku, zhodli sme sa na tom, že určite nejdeme správne :-) Takže sme sa tri kilometre vrátili späť na chatu (po ceste späť sme zistili, kde sme si pôvodne nevšimli, že modrá odbáča, ale vzhľadom na vzdialenosť, ktorú sme už mali v nohách, sme sa rozhodli nepokračovať po nej).

Pod chatou sme zišli ešte nižšie k rozcestníku, ktorý nás privítal, keď sme vyšli z tiesňavy. Rozcestník nás opäť posielal po ceste označenej modrou, ale presne na opačnú stranu a tak sme sa vybrali po nej. Zišli sme ešte kúsok ku tiesňave, prešli cez rampu, za ktorou bol mostík cez potok (ten som registrovala aj, keď sme tadiaľto prechádzali po prvýkrát J). Prešli sme cez neho a začalo sa prudké stúpanie (cca 1,5 km dlhé) lesnou cestou až k okraju Zádielskej planiny.

Krkavčie skaly

Pri Okrúhlom laze sme sa po prvýkrát dostali k vyhliadkovému miestu, ktoré nám úplne vyrazilo dych. Tá nádhera okolo nás bola neopísateľná. Dlho sme sa ňou kochali a to sme netušili, čo nás ešte čaká o pár stoviek metrov ďalej. Ďalšia vyhliadka nám bola ponúknutá na Krkavčích skalách a to sme už naozaj zostali v nemom úžase. Skalné útesy rozmanitých tvarov pôsobia majestátne a zrazu dokazujú človeku, aký je malý. A to najmä pri pohľade na skalolezcov, ktorí práve tieto útesy zdolávali..... Čistý pokoj a čistá energia..... a to aj napriek relatívne veľkému množstvu ľudí, ktorí sa tu stretli.  

Po hodnej chvíli sme pokračovali v našej ceste. Po výstupe na planinu cesta viedla ďalej označená modrou turistickou značkou lesíkmi a lúkami, pričom chodník sa striedavo približoval a vzďaľoval od skalnej steny nad dolinou. Celá cesta, ktorú sme absolvovali zo Zádielu, cez tiesňavu až na planinu (ak nepočítam našu 6 kilometrov dlhú zachádzku), bola súčasťou náučného chodníka so siedmimi informatívnymi tabuľami. Siedma sa nachádzala práve kúsok za Krkavčími skalami. To bola informácia pre nás, že cca po jednom kilometri musíme zísť z „modrej“ cesty a ďalej pokračovať neznačenou cestou.

Zádieľ

Aj keď oficiálne cesta do Zádielu nie je označená farebne ako turistická, šípka na kopci nás na ňu pekne naviedla. Evidentne ide o často využívanú cestu, dôkazom čoho bolo aj to, že sme tu stretli veľa iných turistov. Je to však pomerne prudká cesta dole, ktorá dala poriadne zabrať najmä našim kolenám a opäť sa nám potvrdilo staré známe: „Radšej trikrát hore, ako raz dole.“ Ale napokon aj toto sme zvládli a šťastne sme sa dostali späť do Zádielu. Vyšli sme k parkovisku, ktoré už o tomto čase bolo úplne plné. V bufete sme ukončili našu takmer 18-kilometrovú túru opäť pivkom a kofolou a mohli sme sa vrátiť do Krásnohorského Podhradia.

Jaskyňa Domica

V sobotu sme si príjemne zaturistikovali a v nedeľu sme sa mohli pustiť do plnenia ďalšieho cieľa. Jeho zdolanie bolo jednoduché, keďže išlo o jaskyňu, pred ktorej vchod sme sa mohli doviezť autom.

V Krásnohorskom Podhradí sme sa odubytovali a tentokrát sme vyrazili smerom k domovu, t. j. na západ. V dedine Plešivec sme odbočili doľava a o 10 kilometrov sme sa dostali priamo pred vchod do Domice.

Návšteva jaskyne

Prehliadky sa tu organizujú každú hodinu, pričom podľa informácií na internete sú na výber dve trasy – jedna krátka (45 minút) a druhá dlhá (60 minút) spojená s plavbou loďkou po rieke Styx v jaskyni. Samozrejme, my sme si vybrali tú dlhú. Na naše sklamanie sa však plavba loďkou nekonala. V jaskyni nebola voda....

Napriek tomu okruh jaskyňou bol veľmi pôsobivý. Jaskynná výzdoba je naozaj bohatá a tajomnosti jaskyni pridávali aj informácie o archeologických nálezoch. Predstava, že tu voľakedy žil praveký človek...., hmmmm :-)

Jaskyňa Domica sa nachádza v tesnej blízkosti maďarských hraníc a spolu s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí jednotný genetický celok. Už teraz vieme, že v budúcnosti chceme navštíviť aj toto siamské dvojča jaskyne Domica.  

Záverečné hodnotenie:

Náučný chodník Zádielská tiesňava, ktorý vedie zo Zádielu cez roklinu a Zádielskú planinu späť do Zádielu, tvorí ucelený okruh. Ponúka nenáročnú turistiku (určite ju zvládnu aj deti), ktorá však uspokojí aj najnáročnejšieho turistu. Je to určite jedna z najväčších atrakcií nielen Slovenského krasu, ale Slovenska vôbec. A rovnako, ako jednu z najväčších atrakcií Slovenska, by som hodnotila aj jaskyňu Domica. A to bez ohľadu na to, či sa dá cez ňu previezť loďkou alebo nie.   

Príspevok Rodinný výlet: Zádielská tiesňava a Domica zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.