Naše túlačky okolo Rožňavy začali ako vystrihnuté z lacného hororu. Keď sme sa vrátili z túry na Volovec, z nášho apartmánu sa ozývali cudzie hlasy. Najskôr sme si mysleli, že to hovoria susedia cez stenu. Hneď nám napadlo, či staviteľ pri rekonštrukcii neušetril na zvukovej izolácii.
Nakoniec sa ukázalo, že hlasy nešli zo steny, ale z reproduktora priamo v sprchovom kúte! Upratovačka ho tam nechala pustený na plné pecky – asi aby sa jej lepšie upratovalo. Namiesto rádia však mala radšej spláchnuť toaletu, lebo tam po nej zostal žltý pozdrav… Nepovysávala, nepoupratovala, len narobila bordel a prelustrovala naše veci. Hotel má pritom v názve slovo „luxury“. No nič, buďme radi, že nám nešla rovno zahriať posteľ!
Gemerské jaskyne v okolí Rožňavy
Sprchový kút s rádiom mal nakoniec aj svoje svetlé stránky. Mohli sme sa sprchovať nonstop a počúvať Rádio Regina. A práve tam sme chytili reláciu s jaskyniarom, ktorý nadšene rozprával o gemerských jaskyniach v okolí Rožňavy. Je ich tu neskutočne veľa, neustále sa objavujú nové chodby, no sprístupnených je len pár.
Tým bolo rozhodnuté: ide sa do jaskyne! Konkrétne do Gombaseckej jaskyne, ktorú sme vlani zmeškali, lebo v pondelok majú jaskyniari voľno.
Vyrážame smerom na Slavec, čo je od Rožňavy nejakých 15 kilometrov. Po výdatných dažďoch je celý Gemer fantasticky zelený, šťavnatý a huňatý. Byť kravou, tak to tu s chuťou spásam!
💡 Užitočné tipy a zastávky na Gemeri
- Gombasecká jaskyňa a jej brčká: Jaskyňa je známa unikátnymi tenkými dutými kvapľami – tzv. brčkami (alebo slamkami). Vznikajú vďaka absencii prievanu a dosahujú dĺžku až 3 metre. Je zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Silická ľadnica: Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa mierneho pásma na svete ($503\ \text{m n. m.}$). Ľadová výzdoba sa tu drží celoročne vďaka špecifickému kráterovému tvaru priepasti, v ktorej sa drží ťažký studený vzduch.
- Maurerova vila v Čučme: Krásna secesná stavba z roku 1900, ktorú si dal postaviť Dr. Artur Maurer. Dnes leží skrytá v súkromnom vlastníctve a patrí medzi ikonické stratené miesta z projektu Čierne diery.
Gombasek, český tábor a fotky bez 7€ výpalného
Do areálu v Gombaseku prichádzame včas. Jaskyne len nedávno otvorili po uzávere, v čo sme do poslednej chvíle ani nedúfali.
Pri vstupe nás čaká sprievodkyňa. V skupine s nami idú aj deti z českého letného tábora. Gombasecká jaskyňa je známa svojimi tenkými, dutými kvapľami – tzv. brčkami. Vyzerajú ako krehké kamenné slamky a rastú neobyčajne pomaly. Je to skutočná podzemná rozprávka a vstupné vôbec neľutujeme.
Najviac nás však potešila česká skupinka. Vďaka nim sme sa zviezli na fotení – fotenie je tu totiž inak spoplatnené sumou 7 € a strážia to prísnejšie než poklad templárov!
Silická ľadnica: Najnižší ľadovec sveta a rodinný škrek
Čo ďalej? Len kúsok odtiaľto leží svetový unikát – Silická ľadnica. Minulý rok nám návštevu prekazili krupobitie a lejak. Do ľadnice sa dá prejsť aj hodinovou túrou po Silickej planine, no dnes víťazí lenivosť a vyvážame sa autom na blízke parkovisko. Odtiaľ je to už len kúsok cez lúku a les.
Na mieste však zisťujeme, že ticho prírody musíme zdieľať s jednou špeciálnou rodinkou. Celú cestu nás sprevádza uvrešťaný hlas rozmaznaného dieťaťa, ktorý píli uši s presnosťou motorovej píly. Les robí ozvenu a tento akustický teror sa nám vrýva priamo do mozgu. Z troch ľudí sa v sekunde stáva hlučný arabský trh, kde chce každý prekričať každého.
Aj napriek tejto zvukovej kulise je Silická ľadnica úchvatná. Z obrovskej priepasti sála mrazivý chlad. Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete a od roku 1995 patrí pod UNESCO. Všetko okolo je vlhké, zelené, obrastené machom a papradím.
Cestou späť si ešte periférne všímame lesnú stavbu – Bielu vyvieračku. Je to typický krasový úkaz Národného parku Slovenský kras, kde voda z podzemia vyviera priamo na povrch. Čiernu vyvieračku si nechávame ako výzvu nabudúce.
Čierne diery: Maurerova vila a zruinované kúpele
Na dnešnom itinerári máme ešte architektonickú lahôdku – Maurerovu vilu v obce Čučma, ktorú evidujú aj nadšenci z projektu Čierne diery.
Bojujeme s navigáciou. Vstupné koordináty nás síce doviedli presne na miesto, no zo secesnej vily nevidíme takmer nič. Je kompletne zarastená a skrytá za vysokým plotom. Tabuľa „Zákaz vstupu cudzím osobám“ nepustí. V mladosti by sme ten plot bez zaváhania preskočili (stovkykrát sme takto liezli do starých objektov!), dnes už radšej rešpektujeme súkromie. Je však obrovská škoda, že takéto nádherné pamiatky nie sú prístupné verejnosti.
Rovnaký scenár nás čaká aj pri bývalých Rožňavských kúpeľoch. Z historických objektov sa zachovalo len pár domov. Kúpele už nefungujú – polovicu areálu si privlastnil súkromník ako svoj súkromný „bejvák“ namiesto toho, aby z toho spravil fungujúci rezort.
Večerná istota na námestí v Rožňave
Deň tradične zakončujeme v Rožňave. Našli sme si tu svoju obľúbenú reštauráciu priamo na hlavnom námestí, kam chodíme na istotu. Vieme, že jedlo nesklame – čo je kľúčové, keďže na apartmáne nemáme kuchynku a na instantné polievky náš organizmus naozaj postavený nie je.
Kupujeme fľašku letnej edície vína, vraciame sa do nášho „luxury“ apartmánu (kde našťastie rádio v sprche už mlčí) a pri poháriku oslavujeme ďalší skvelý deň na dvoch kolesách a pešo po Gemeri!
Podvečerný chill v Rožňave na námestí a v pozadí je “náš” hotel Čierny orol, kde sme bývali minulý rok.
