Vlakom ZSSK na Štiavnické tajchy

by

Úplnou náhodou sme sa ocitli koncom týždňa vo Zvolene a rozhodli sme sa užiť si krásny slnečný víkend niekde naokolí.

Kdesi sme čítali o najkrajších železničných tratiach Slovenska. Bola tam spomenutá aj tá zo Zvolena do Hronskej Dúbravy s predĺžením do Banskej Štiavnice. Zobrali sme batohy a rozhodli sme sa s deťmi využiť čas a zažiť pekný výlet po tajchoch a turistických chodníčkoch okolo historického banského mesta, Banskej Štiavnice.

Ráno si musíme privstať, vlak štartuje čosi po 6,00 a nikomu z nás sa vstávať tak skoro z teplej postele nechce. Nasadáme a vyrážame. Cesta sa pomaly vinie krásnou prírodou Kremnických vrchov. V Hronskej Dúbrave prestupujeme ďalej na Banskú Belú a Štiavnicu. Popri rozprávaní o štiavnickej banskej histórii necelá hodinka ubehne ako voda. Vystupujeme a trielime rovno do centra mesta na Trojičné námestie. Iba kúsok odtiaľ začína náučný chodník okolo Vodárenských tajchov k Červenej studni.

Mesto je krásne. Sme leniví, neplánujeme veľké výlety, ale zážitky nepustia. Času je málo a toho, čo treba vidieť rozhodne veľa. Trojičné námestie, Starý zámok, Nový zámok, Kalvária, Banské múzeum – štôlňa Glanzenberg….. Jeden deň nestačí ani na mesto samotné. Málokto vie, že Banská Štiavnica sa hrdí aj vlastnou botanickou záhradou.

Baníctvo a história na nás dýcha na každom kroku. Veď nie nadarmo bola Štiavnica zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Na druhý deň vyrážame do okolitých hôr. Našim cieľom je Sitno a dve jazerá, Počúvadliansky a Richňavský tajch. Práve od Počúvadla ide hore na Sitno, kde je aj televízny vysielač najkratšia a asi aj najstrmšia turistická trasa. Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky. Prvý turistický krúžok tu vznikol už v roku 1860. Po roku 1880, pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov, budovali sa nové chodníky a horské studničky. V roku 1929 bola aj horáreň na Sitne prestavaná na turistickú chatu Andreja Kmeťa. Pri peknom počasí sú zhora naozaj úchvatné výhľady. Sitno poskytuje nádherný kruhový výhľad nielen na relatívne blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč a Pohronský Inovec, no pri dobrej viditeľnosti aj Zobor, Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu či maďarskú Matru.

Deň aj dva sú na spoznanie duše Banskej Štiavnice sakra málo. Do poľovníckeho múzea vo Svätom Antone sme sa ani nedostali. Ešte silné poobedné posilnenie a už čakáme na lokálku, ktorá nás dovezie do Zvolena, kde nás čaká ďalší prípoj, rýchlik domov. Musíme pochváliť sprievodcu, ktorý nám našiel spojenie až priamo do Bratislavy. Vlak sa stal detským útočiskom. Nakukneme aj do riadiacej kabíny. Sme unavení a spali by sme.

Cestou domov nás preberie zastávka v Podhájskej. Ej tu by stálo za to vystúpiť a zregenerovať unavené telo. Dva dni plné otázok, bez smartfónov a tabletov, dva dni plné zážitkov, dobrodružstva a zábavy. Ale ak chcete spoznať Štiavnicu aj toto je málo. Rozhodne stojí za to pridať aspoň jeden deň navyše.

cover photo: Bigstockphoto, Luboš Kovalík
reportážne foto: Nataša Danečková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *