Z Tbilisi do Trenčína: Prvé kilometre v Turecku na bajku

Na bicykli cez Gruzínsko a Turecko – vietor, chlad a zlomené tyčky od stanu na úpätí Kaukazu. Prvé kilometre v Turecku na bajku dali zabrať. Ale pocit slobody? Na nezaplatenie.

Prvé kilometre v Turecku

Deň 11: Po včerajšom ťažkom presune z Gruzínska, keď ma bičoval vietor, dážď a chlad, som sa dnes konečne opäť posadil na bicykel. Tentokrát už sám. Včera som išiel autom – a úprimne, padlo mi to dobre. Niektorí parťáci to dali aj v tom mizernom počasí. Klobúk dole.

Dnes je síce stále chladno, ale už sa to dá. Ráno sedem stupňov, cez deň štrnásť – po tých dňoch na hranici mrznutia je to ako jarný zázrak. Celý deň ma hrial len jeden pocit: sloboda. Ten zvláštny druh voľnosti, keď sa svet zmenší na šírku cesty a tep srdca.

Tepebaşi Geçidi Rakım

Cestou som prechádzal horským priesmykom Tepebaşi Geçidi Rakım, ktorý leží v nadmorskej výške viac ako 2 000 metrov. Vietor tam fúkal naprieč údolím a teplota klesla o niekoľko stupňov, ale výhľady na zasnežené hrebene Kaukazu stáli za každý záber pedálov.

Tesne pred západom slnka som našiel ideálne miesto na prenocovanie – pod prístreškom v opustenom štrkovisku. Na noc a ráno hlásia dážď, takže som si blahorečil za strechu nad hlavou. A potom prišla tá menej radostná správa: pri stavaní stanu sa zlomila už druhá tyčka. Vyzerá to, že môj verný spoločník má po sezóne.

Zajtra budem musieť zostať v najbližšom meste a pohľadať nový stan – ak sa pošťastí, tak taký, ktorý zvládne viac než len mierny vietor z Kaukazu.

Vedeli ste, že priesmyk Tepebaşi Geçidi patrí medzi významné horské cesty v tureckej východnej Anatólii. Nachádza sa nad 2 000 metrov nad morom a spája región Erzurumu s údolím smerom k východnej hranici Turecka. Pre cykloturistiku a bikepacking je to náročná, ale vizuálne úchvatná trasa: serpentíny vedú popri strmých zrázoch a ponúkajú panoramatické výhľady na zasnežené hrebene Kaukazu. Cyklisti, ktorí tu prechádzajú, zažijú kombináciu adrenalínu, horského vetra a kontaktu s divokou prírodou, ktorá je typická pre východnú Anatóliu.


Vietor, dobro a televízia v Erzurume

Deň 12: Dnešok mal byť „oddychový“. Deväťdesiat kilometrov po včerajších stoštyridsiatich, hovoril som si – hračka.

Lenže niekedy je krátka trasa ťažšia ako dvojnásobná. Od rána ma sprevádzala zima a protivietor, ktorý mi brzdil aj myšlienky. No ako to už býva, všetky ťažkosti prebili zážitky.
Ráno som dokázal opraviť stan – improvizovaný zásah z drôtu a pásky, ale drží.

Cestou som prechádzal lokalitou Ortalama Hız Tespiti, známou medzi cyklistami a cestnými nadšencami ako bod, kde sa merajú priemerné rýchlosti vozidiel. Pre mňa znamenal skôr príležitosť zmerať, ako dokážem prekonať protivietor a stúpanie – a výsledok bol povzbudzujúci: aj na bicykli sa dajú dosiahnuť pôsobivé tempo a výkon.

A potom prišlo niečo, čo na cestách milujem – ľudská dobrota.

V prvom obchode, kam som vošiel, mi majiteľ nedovolil zaplatiť. Len sa usmial a mávol rukou. Niečo povedal, nerozumel som, ale význam bol jasný: „Vitaj.“ Ťažko sa to opisuje, ale v takých chvíľach sa človeku svet zrazu zdá v poriadku.

Ďalší moment prišiel v malej rybej reštaurácii. Majiteľ ma zbadal prichádzať na bicykli, zvedavo sa vypytoval, odkiaľ som a kam idem. Po výdatnej večeri s rybou a chlebom ma požiadal o rozhovor do televízie.

Z mojej lámaniny angličtiny to bude asi skôr do rubriky „veselé príbehy z ciest“, ale nadšenie bolo úprimné.

Noc trávim na Technickej univerzite v Erzurume – trojlôžková izba s raňajkami za dvadsaťštyri eur, a po dlhých dňoch v daždi znie posteľ ako luxus.


Erzurum

Erzurum leží v nadmorskej výške takmer 1900 metrov a je jedným z najchladnejších miest Turecka. V zime tu teploty klesajú pod mínus dvadsať, no práve preto má mesto nezameniteľnú atmosféru.

Kedysi bolo dôležitým bodom na Hodvábnej ceste, spájajúcej Perziu, Arménsko a Anatóliu.
Dnes tu vedľa seba stoja seldžucké mešity, osmanské karavanseraje a moderné univerzity – zvláštny mix histórie, ktorý cítiť aj vo vzduchu.

Prvé kilometre v Turecku dali zabrať. Zajtra ma čaká cesta ďalej na západ. Stan síce drží na čestné slovo, ale chuť pokračovať je pevnejšia než kedykoľvek predtým.

Pošli ďalej
Peter Božík
Peter Božík

Zakladateľ cyklistickej značky Liberty a Mayo, trenčiansky patriot a nadšený cyklocestovateľ. píše o svojich zážitkoch z bicyklovania naprieč Austráliou.

Articles: 33