Prvý týždeň v kúpeľoch je ako presun do inej časopriestorovej dimenzie. Tu sú nefiltrované fragmenty z môjho kúpeľného denníka. Trenčianske Teplice: Prvé dojmy z liečenia po endoprotéze bedrového kĺbu.
Stôl 82/2 a pyžamová logistika
82/2. Moje číslo stola a moje číslo miesta. Som v prvej smene, čo znamená, že raňajky mám od 7:00 do 7:45, obed pred dvanástou a večeru čosi po piatej. Palička má pritom jednu úžasnú výhodu: kto má paličku, môže prísť na raňajky o desať minút skôr a vyhnúť sa hlavnému návalu hladných pacientov. Ja paličku mám.
Náš stôl stojí priamo pri švédskych stoloch, takže mám jedinečnú možnosť sledovať ľudí pri naberaní. Práve prišiel starší pán v pyžame k vajíčkam natvrdo. Šup jedno do vrecka, šup druhé… Smerák? Pozastavím sa až vo chvíli, keď si do vačku pchá dva mastné párky a dve minimaslá.
Nie, že by bola zle čitateľná tabuľka so zákazom vynášať jedlo z jedálne. Ale preboha, veď mu to v tom vačku bude smrdieť…
Mám však skvelé spolustolovníčky. Vedľa mňa sedí rehoľná sestrička. Má veľmi rada sladké, tak jej s radosťou darujem aj môj koláčik. Chvíľu sa tvári, že nie – veď žena –, ale nakoniec povolí a zákusok spucuje.
Eskulap, pramenný dvor a kaštieľska klasika
Liečebný dom Eskulap má už tie najlepšie roky za sebou, no pre mňa to bola ideálna voľba. Získal som totiž samostatnú izbu. Krym či Pax sú síce krásne, ale opájať sa luxusnou recepciou som sem naozaj neprišiel.
Termálny kúpeľ Dr. Čapek v Kaštieli je presne taký, aký si ho oddávna pamätám z Piešťan. Najprv ľudový kúpeľ za 8 Kčs, neskôr zrkadlisko za 120 Sk, ktoré sa za tridsať rokov vyšplhalo na krásnych 15 eur. Termálna voda a potom zábal v deke. Och, ako mi to robí dobre.
Matuzalem a zabudnutý šach
Dnes som videl jedného staršieho pána s tričkom Born 1968. Pánabeka, veď to už som chodil do školy! Som starý ako Matuzalem. Starý, ale esteticky ešte chvíľu jarý.
Spoločenskú miestnosť tu ovládli šport a sociálne siete. V televízii pozerá Fica akýsi osamelý pán, v rohu odstavené bicykle a všetci ostatní čumia do svojho mobilu. Tie šachy som si z domu naozaj viezol asi zbytočne.
Oblátková nostalgia a mobilná posluchovka
Chceš kúpiť pravé zapekané kúpeľné oblátky? Treba prísť po desiatej. Večer sú beznádejne vypredané. Majú čokoládové, nugátové, stracciatella, slaný karamel aj vanilkové, no po klasických lieskovoorieškových zapekaných ani slychu. A je to škoda. Nie každý upgrade je na úžitok. Ešteže o dve brány ďalej ich pečú.
Dnes večer si v svojej mobilnej posluchovke pustím Crumbov Makrokozmos. Znie to trochu lepšie ako skrehnutý hráč odrhovačiek pred Krymom.
Arabský Hammam, Sina a komplet šnúrky

Hammam je asi najväčšie kúpeľné lákadlo Trenčianskych Teplíc. Každý utorok o 15:30 robia platené prehliadky. V rámci lístka za 5 eur dostaneš magnetofónom nahovorenú históriu, mraky ľudí, ktorí sa všade musia vyfotiť, stále zavadzajú a asi desaťminútovú produkciu miestnej brušnej tanečnice.
Ak chceš dobrú fotku a užiťť si to miesto, potrebuješ trpezlivosť. Vydržať päť minút po ohlásení konca prehliadky, kým všetci turisti zmiznú. Vtedy príde tvoja chvíľa. Môžeš nasať genius loci tohto jedinečného priestoru, ktorý síce je arabský hammam, ale zároveň ním nie je, pretože pridružený bazén SINA už nemá s touto úžasnou architektúrou nič spoločné.
Keď si však kúpiš procedúru, po dvadsiatich minútach v skutočne teplej vode bazéna SINA (atakuje 40°C) si môžeš oddýchnuť priamo v tom nádhernom priestore. Každopádne, oplatí sa vidieť.
Malá technická poznámka: Termálne bazény Sina a Čapek sú skutočné poklady Trenčianskych Teplíc. Vliezť však do termálneho bazénu s plachtou okolo prirodzenia bez jednej šnúrky môže byť problém. Hlavne ak si v spoločnom bazéne. Skontroluje si, že máte obe šnúrky.
Efektívny pacoš a roznožovanie vo vode
Hneď po raňajkách máme cvičenie vo vode – ešteže je ten termálny bazén taký teplý.
Dnes mi nejaká stará pani chcela pomôcť obuť si na topánky návleky. To čo už?! Toto nie. Som taký starý, nemohúci alebo nebodaj tlstý?
Cvičenie vo vode je veľmi podobné tomu na masážnom stole z prvej fyzioterapie, ibaže vo vode a v stoji. Treba dávať veľký pozor, aby si nekopol pri cvičení suseda pred tebou do zadku. Prekvapilo ma tiež roznožovanie. Už chápem, prečo niektoré ženy odmietajú sex. Tiež som si pri vytáčaní nôh spomenul, že sa možno vrátim na Bory. Holt, druhá strana bedra dáva o sebe vedieť tiež.
Procedúry ma vyškoľujú. Začína sa zo mňa stávať mimoriadne efektívny pacoš: ponožky netreba, ľanové gate, tričko, čapica a bunda stačia. Všetko je naokolo, všetko je nablízku.
Mimoriadne sympatická upratovačka sa ma pri vynášaní smetí spýtala, či niečo nepotrebujem. Nenapadlo mi nič iné, iba dobre vychladený Bernard 12°. Povedala, že môže slúžiť s veľa vecami, ale s týmto nie.
Trenčianske Teplice: Prvé dojmy z liečenia a užitočné rady
Rádová sestrička aj s ďalšou spolusediacou mi stále dávajú užitočné rady: musíme sa naučiť oddychovať, nemali by sme jesť sladké, mali by sme sa viac hýbať… Nuž, veď má pravdu – takú tú všeobecnú. Včera som jej chcel doniesť tablet a ukázať, že toto mi radiť nemusí, viem o tom viac ako mnoho iných. Ale potom som ten nápad zavrhol. Mám sa chváliť, koľko som odbicykloval, koľko odbehol, koľko schudol? Koho to zaujíma?
Pri stoloch som si všimol, že každý len melie to svoje. Každý má svoju pravdu. A mnohí sa potrebujú len vyrozprávať. Keď niečo zatneš, druhý len prikývne a pokračuje ďalej. V podstate ťa nevníma. Nuž vedzte:
- Hýbať sa treba.
- Jesť strúhanú mrkvu je zdravé.
- Vynášať potraviny z jedálne sa nemá.
- A treba sa naučiť oddychovať.
A áno, akosi mi začína byť deň za dňom všetko jedno. Je pohodlné nemyslieť na to, či po tebe nejaký klient niečo chce, ktorý šmejd sa ťa opäť snaží po telefóne obtiahnuť, alebo či si napísal nový príspevok na web. Veď koho to zaujíma…
Včera som mal dlhý telefonický rozhovor so Šiškou, mojou 6 ročnou vnučkou. Vypadli jej už štyri predné zuby a jej úsmev akoby korešpondoval s Halloweenom. Je to roztomilé.
Usilovný bobor a prameň Ifigénia
Jediný, kto v Trenčianskych Tepliciach nie je lenivý, je bobor. Jediné zvieratko, ktoré som okolo labutieho jazierka popri kačiciach zazrel. Ten je zato natoľko činný, že už budúci rok nebude okolo jazierka asi žiaden strom.
Naučiť sa piť vodu. Pitný režim iba počas raňajok vás preverí. Voda z kohútika tu veľmi chutná nie je, na limonády alebo pivo v reštike kvôli kalóriám nepomyslieť, ale človek piť musí. Ten režim s pohárikom na umývadle človeka nakoniec pritlačí a pitnému režimu ho naučí. A to je len dobre.
Na ďalší deň je však môj pitný režim definitívne vyriešený. Priamo pred zotavovňou mám pitný prameň Ifigénia. Je vraj mimoriadne vhodný pre ľudí trpiacich ochoreniami tráviaceho ústrojenstva, cukrovkou, funkčnými poruchami čriev a poruchami metabolizmu. Voda pomáha tiež pri stukovatení pečene, poruchách tvorby žlče, dne, infekcii močových ciest aj osteoporóze. Zabudol som niečo? Všetko sa ma ako starého deda týka.
Seladón v jacuzzi
Užívam si úžasný kľud vírivky v Grande, keď si vedľa prisadne rodinka. Stará šéfino v zjavne pozdnom veku a s bielymi vlasmi prekypuje múdrosťou. Nedá sa nepočuť. Každá jeho druhá veta začína slovíčkom ja. Zachytím útržky: „Tam ani necestuj, tam to poznám, tam som bol, samí špinaví a nevzdelaní Arabi, nič nemajú.“
Mlčím. V týchto chvíľach je to najlepšia stratégia. Mám sa zapojiť a povedať, že práve Arabi zásadne prispeli k základom modernej medicíny, matematiky, astronómie, optiky, chémie a univerzitného vzdelávania? Že v čase, keď na Slovensku nepoznali ani šerble a veľká časť Európy prechádzala obdobím raného stredoveku, v Bagdade, Damasku, Káhire či Córdobe vznikali vedecké centrá, knižnice, nemocnice a školy, ktoré patrili k najvyspelejším na svete?
Nemalo by to význam. Tak som len v duchu uvažoval, ako bude opečiatkovaný, keď sa oblečie. Bude to Gant? Camp David? Pomýlil som sa. Obliekol si bundu s obrovským farebným znakom Masseratti Diablo. Nastúpil do Fabie.
Kúpeľná relativita času a oxygenoterapia
Najdôležitejšou vecou pri liečení sú hodinky. Raňajky, obedy a večere sú na päť minút presne, na každej procedúre musíš byť päť minút vopred. Ale čas tu má svoje anomálie. Neplynie rovnako. Je neuveriteľné, ako rýchlo uplynie dvadsať minút v bazénoch Sina a Čapek a ako pomaly sa vlečie dvadsať minút na statickom rotopede.
Špeciálnou výzvou je oxygenoterapia. Keď som bol prvýkrát, strčili mi do nosa dve trubičky a posadili ma do kresla. Seď a dýchaj hodinu. Čas sa vliekol nekonečne. Závidel som skúseným oxygenopacošom, že si so sebou zobrali knihu.
Druhýkrát som bol už pripravený. Zobral som si knihu, smartfón aj slúchadlá. Nedostanú nás. Literatúra alebo audiokult? Nasadili mi trubičky, posadili do kresla, otvoril som knihu a…
Prebudili ma o hodinu: „Vstávajte, už je koniec.“

