Bordeaux Jardins: Grand Parc patrí k srdcu Bordeaux už od svojho vzniku v roku 1746. Skutočné „zelené pľúca“ v centre mesta, 11 hektárov trávy, stromov, kvetov a rastlín zahŕňa aj detské ihrisko a slávne Guérinovo bábkové divadlo.
Jardin Remarquable de France
Už tepaná vstupná brána z námestia Longchamp zaujme. Záhrada patrí medzi francúzske kultúrne dedičstvo. Navrhol ju architekt Ange Jacques Gabriel, preslávený spoluprácou na Versailles. Je otvorená denne od 7:00 do 20:00 a nachádza sa kúsok od St. Michel Hangars Notre Dame.
Duša Bordeaux sa podľa mňa neskrýva vo vínach ani katedrálach, ale v tejto záhrade. Dominuje jej rybník a umelá rieka s tromi tepanými mostami. Jeseň vytvára neopakovateľnú impresiu – virvar miliónov tónov žltej, červenej, zelenej a hnedej, modrá obloha len umocňuje efekt. Keby som to nezažil, povedal by som: „Aký gýč.“ Ale takto? Čistá krása.
Centrálny priestor a smart záhrada
Na konci terás sa rozprestiera obrovská zelená plocha s centrálnou budovou a Hotelom de Lisleferme, dnes prírodovedným múzeom. Nájdete tu aj tropické skleníky. So smartfónom máte prístup k botanickým informáciám a dokonca môžete počúvať spev vtákov skenovaním QR kódov. Ale originál je vždy lepší. Záhrady sú tiež dejiskom orientačných behov.
Byť tu sám
Som rád, že som tu sám. Nikto ma neruší. Podobný pocit som mal pri Monetových leknách. Záhrada ma pohltila. Sadám na lavičku, vánok čechrá žlté listy. Bahním sa v atmosfére a nechávam myšlienky voľne plynúť. Spev drozdov a hrdličiek, trepot kačíc, zrkadlenie tepaného mosta vo vode. Chápem Moneta.
Ako Londýnsky Hyde Park, Green Park, ale rozlohou iné ako Prezidentské záhrady na Malte. Je málo ľudí. Toto miesto nepatrí do turistického bedekra. V poslednom čase mám stále väčšiu chuť mlčať. Počúvam jemný šelesť lístia vo vetre. Žiadna farebná škálovnica nevie zobraziť tie tisíce tónov žltozelenej, ktoré vidím.
Rozdiely a zamyslenie
Nikde žiadne odpadky, všetko upravené, ľudia milí a ohľaduplní. V jednej Európe žijeme v rozličných svetoch. Na Slovensku často stretávam apatické alebo militantné tváre, málokto sa snaží zmeniť svoj život. Očakávame, požadujeme, chceme rýchle riešenia, ale tie sú v nás samých. Schopnosť vidieť krásu a pozitíva, pohár poloplný – to je cesta k spokojnosti.
Vraciam sa k podstate – samota. Niektoré časti spoločnosti sú otrávené nenávisťou a závisťou. Ale ja si život otráviť nedám. Čierne nazývajú bielym, klamstvo pravdou, plné prázdnym. Glorifikujú odrb a zlo. Prežili sme spolu veľa pekných chvíľ, dnes stoja na iných brehoch. Mosty? Neviem, či sa mi chce ich hľadať.
Vždy som veril, že hory, šport a príroda vedú k priateľskosti, cieľavedomosti, sebaúcte. Aj preto vzniklo restartnisa. Niektoré dni som však na pochybách, či majú tieto snahy význam. Možno je lepšie odrezať sa. Tak sa prosím občas usmejte. Snažte sa byť ohľaduplní, otvorení a hľadajte k sebe cesty. Viem som nenapraviteľný slniečkár. 🙂
Bordeaux Jardins: Grand Parc
Prechádzam sa po parku a som šťastný. Nepotrebujem nové SUV, hodinky za milión, ani haciendy. Mám všetko, čo potrebujem – schopnosť vnímať krásu. Humanizmus, pomoc a ústretovosť sú možno najlacnejšia cesta k šťastiu. Najhodnotnejšie veci v živote nestoja peniaze.
Počuli ste už spev drozdov? Nemám istotu, či existuje krajšie prebudenie zo sna. Závidím impresionistom, začínam chápať Moneta, že sa uzavrel na jednej záhrade. Také chvíle umožňujú zastaviť sa a zamyslieť sa, kam kráčame. Bordeaux je predovšetkým mestom vín a ja víno rád. Zajtra St. Émilion.
