Veľký Choč (1608 m n. m.) ma provokoval už dlho. Je to ten typ kopca, ktorý na vás pozerá z každej strany a vy jednoducho viete, že tam raz musíte stáť. Keď padlo rozhodnutie, zvolili sme trasu z Valaskej Dubovej. Pre výstup na Veľký Choč s deťmi je to asi tá najlepšia voľba.

Štart vo Valaskej Dubovej: Keď šéfka mení plány

Vyrážame skoro ráno, nálada ako do školy. Naša zostava sa nečakane rozrástla – moja žena ako „správna šéfka“ zmenila večer o deviatej plány svojmu bývalému kolegovi a namiesto Kráľovej hole skončil s nami v Dubovej.

Parkujeme pri cintoríne a vyťahujeme palice. Deti s nimi síce nevedia chodiť, ale bez nich by to bolo ešte horšie. Ja machrujem s novými a vyrážame cez dedinu. Cesta hore vedie popod Tesné skaly – magické miesto, kde sa kedysi nakrúcal Bielikov Jánošík.

Tip pre rodičov: Od Tesných skál chodník prudko stúpa až k Strednej Poľane. Deti tu budú potrebovať trochu motivácie (a možno tabuľku čokolády).

Zastávka v "Hoteli Choč" (Stredná Poľana)

Po hodine a pol sme na lúke Stredná Poľana. Je posiata žltými náprstníkmi a je tu ideálne miesto na predýchane. Poniže stojí legendárny „Hotel Choč“. Nečakajte však žiadne hviezdičky – je to bývalý salaš.

• Realita: Vnútri vás ovalí vôňa romantiky zmiešaná s odpadkami a pričňami na spanie. Ak hľadáte luxus, tu ho nenájdete, ale ako núdzový bivak poslúži.

Na lúke sme stretli partiu z kopaníc, čo „vylámala“ liter borovičky ešte pred vrcholom. Držali však krok, klobúk dolu pred ich motorom.

Veľký Choč s deťmi: Finále cez reťaze na vrchol

Na vrchol sme zvolili zimnú cestu. Videli sme vzácny poniklec a sprievodcu nám robil drozd čvíkota. Pre baby bol najväčší zážitok úsek s reťazami – nie je to nič nezvládnuteľné, ale dodáva to výletu ten správny „horský“ šmrnc.

Keď vyjdete z kosodreviny, otvorí sa vám 360-stupňová panoráma. Veľký Choč je právom považovaný za jeden z najlepších vyhliadkových bodov Slovenska.

Čo všetko uvidíte z vrcholu?

• Tatry: Západné Tatry, ostrý Kriváň a v diaľke dokonca Gerlach a Gánok.
• Liptov a Orava: Liptovská Mara ako na dlani, Ružomberok a nad Oravou majestátna Babia hora.
• Nízke Tatry: Celý hrebeň od Chopku až po Ďumbier.
• Fatra: Rozsutce a Veľký Kriváň na obzore.

Sedieť na tej skale, jesť chlieb s paštétou a pozerať na vetrone krúžiace nad hlavou... človek by tam ostal celý deň.

🍴 Gastronomická bodka a ubytovanie

Zostup sme dali po strmej zelenej trase. Po takmer 7 hodinách v nohách sme zakotvili v Jánošíkovej krčme vo Valaskej Dubovej.

• Mýtus: Hovoria, že tu zlapali Jánošíka. Skutočnosť? Majú tu nabíjačku na elektromobily, ale pohľadnice nekúpite.

Ubytovali sme sa v penzióne Za mlynom v Liptovskej Teplej. Pre deti raj (obrovské ihrisko), pre šoférov trochu stres pri cúvaní z parkoviska. Kuchyňa síce trochu „pokrivkávala“ (halušky zahustené múkou nás neohúrili), ale domáca kapustnica a Bošácka slivovica to napravili.

🚩 Užitočné informácie pred cestou (FAQ)

Veľký Choč s deťmi bola skvelá príprava na ťažšie turistické výzvy. Ak vás tento kopec doteraz len „provokoval“ z diaľky, neváhajte. Tie výhľady za tú námahu stoja!

Príspevok Veľký Choč s deťmi: Výhľady, ktoré vás posadia na zadok, a realita rodinného treku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kysuce sú krajom rozhľadní. Takmer každý výraznejší kopec v Javorníkoch či Kysuckých Beskydách zdobí drevená veža, ktorá ponúka výhľady za odmenu. My sme si pre náš halloweensky výlet vybrali tú najstaršiu a podľa mnohých najsympatickejšiu – Mikovčákovu rozhľadňu na vrchu Kamenité.

🧭 Z Turkova „na inštinkt“: Cesta hore

Náš okruh sa začal v obci Turzovka, konkrétne v časti Turkov (osada U Valčuhov). Ak sa sem vyberiete autom, parkovanie v úzkych uličkách Turkova vyžaduje trochu kreativity a tolerancie domácich.

Hoci sme zo začiatku turistickú značku hľadali márne, Kysuce nás naučili jedno: dôveruj inštinktu a choď hore. * Lúky a osady: Prvé metre cez lúky nad osadou nás odmenili tými najkrajšími jesennými výhľadmi. Slnko vyťahovalo farby z listnatých lesov a cesta ubiehala v dokonalej pohode.

• Nemedovníková chalupa: Cesta lesom nás priviedla k luxusnej horskej chate, ktorá v opustených kopcoch pôsobila ako zjav. Práve tu sme konečne narazili na žltú turistickú značku, ktorá potvrdila, že náš smer je správny.

🔭 Vrch Kamenité (834 m n. m.)

Po krátkom lesnom stúpaní sa pred nami otvorili lúky vrcholu Kamenité. Okrem dreveného prístrešku tu stojí malá, ale mimoriadne fotogenická Mikovčákova rozhľadňa.

• Najstaršia na Kysuciach: Postavená v roku 2005 rodinou Mikovčákovcov, dnes patrí k ikonám regiónu.
• Výhľady: Napriek svojej nízkej výške ponúka za dobrého počasia panorámu, ktorej dominujú Javorníky a Beskydy. My sme mali šťastie – vďaka ostrej jesennej viditeľnosti sa nám na horizonte ukázali aj Vysoké Tatry.

🎃 Halloweensky horor v opustenej chate

Aby sme sa nevracali tou istou cestou, zvolili sme trasu po červenej značke smerom na Dlhú nad Kysucou. Práve tu nás čakala reportážna časť dňa.

Mimo značky, ukrytá v hustom lese, stojí rozpadnutá chata. Vybité okná, myšami ohlodané matrace a dvere obtočené reťazou – ideálne kulisy pre hororový film. Pre naše deti sme tu ukryli „halloweensky poklad“ v podobe strašidiel a tekvíc. Strach v očiach pubertiakov a následný smiech bol tou najlepšou bodkou za výstupom.

🚌 Návrat do Turkova

Zostup z chaty do Dlhej nad Kysucou bol „kysuckou klasikou“ – cestou-necestou cez šmykľavý terén pod vedením nášho neomylného vodcu. Do civilizácie sme sa však dostali v poriadku.

• Logistický tip: Z Dlhej späť do Turkova vedie asfaltka. Ak budete mať šťastie ako my, „stopnete“ si miestny autobus, ktorý vás odvezie priamo k autu U Valčuhov.

📥 [INFO-KARTA] Výlet na Kamenité

• Trasa: Turzovka (Turkov) – Kamenité – Dlhá nad Kysucou – Turkov.
• Dĺžka: 11,5 km (okruh).
• Náročnosť: Nenáročná (vhodná aj pre rodiny s deťmi).
• Čas: cca 4 hodiny pohodovým tempom.
• Zaujímavosť: Mikovčákova rozhľadňa je najstaršou vyhliadkovou stavbou na Kysuciach.

💡 FAQ: Čo treba vedieť pred cestou?

Príspevok Mikovčákova rozhľadňa na Kamenitom: Jesenná idylka a halloweenske dobrodružstvo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V pohorí Slanské vrchy sa ukrýva jeden z najtajomnejších pokladov Slovenska – opálové bane a ich podzemný svet. Slovenské opály sú výnimočné najmä intenzívnou hrou farieb, tzv. opalescenciou. Práve tá spôsobila, že sa stáročia radili medzi najvzácnejšie drahokamy na svete.

Najstaršie opálové bane sveta sa nachádzajú juhovýchodne od Prešova medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Poznáme ich aj ako Dubnické bane. Pod povrchom sa tu rozprestiera fascinujúci labyrint približne 30 kilometrov banských chodieb a 17 horizontov. Päť z nich je dnes zaplavených vodou.

Ťažba opálu tu fungovala až do roku 1922. Potom bane na takmer celé storočie utíchli.

Až v roku 2015 sa ich podarilo znovu sprístupniť verejnosti – vďaka nadšeniu dobrovoľníkov a ľudí, ktorí verili, že tento kus histórie si zaslúži nový život.

Podzemná prechádzka za pokladom Slanských vrchov

Dnes si návštevníci môžu prejsť časť tohto podzemného sveta počas prehliadky s odborným výkladom. Trasa meria približne 1 280 metrov a vedie starými banskými chodbami, kde kedysi pracovali generácie baníkov.

V podzemí je ticho, chlad a zvláštna atmosféra.

Teplota sa tu počas roka pohybuje len medzi 0,5 až 6,4 °C, takže aj v lete sa hodí teplá bunda. Prehliadka trvá približne 45 až 60 minút a počas nej sa dozviete množstvo zaujímavostí z histórie, geológie aj mineralógie.

Niektorí návštevníci tvrdia, že v týchto chodbách cítiť zvláštnu energiu. Možno je to len hra svetla a tmy. Ale možno aj príbehy baníkov, ktoré tu zostali ukryté spolu s opálmi.

Drahokam, ktorý očaril cisárov

Slovenské opály boli známe po celom svete už od konca 16. storočia. Ich sláva rástla najmä v období, keď si bane prenajal viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt.

Jeho syn Adolf Goldschmidt predstavil dubnícke opály na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873. Úspech bol taký veľký, že za svoju prácu získal šľachtický titul a predikát Libanka – podľa miestnej lokality.

Tunajšie opály si obľúbila aj rodina cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila slávny opál nazývaný Trójsky oheň.

Najväčší nájdený opál z tejto oblasti sa volá Harlekýn. Váži neuveriteľných 594 gramov a dnes je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Najstaršie opálové bane sveta

Dubnícke bane boli dlho jediným známym zdrojom drahého opálu na svete. Až v 19. storočí sa objavili nové náleziská v Mexiku a Austrálii.

Aj napriek tomu zostáva slovenský opál výnimočný. Je to jediný drahý opál, ktorý sa prirodzene vyskytuje v Európe a Ázii. V roku 2016 získal oficiálne zemepisné označenie Slovenský opál.

Najčastejšie sa vyskytuje ako:

• mliečny opál
• krištáľový opál

a jeho typickým znakom je hra farieb viditeľná na povrchu aj vo vnútri kameňa.

Slanské vrchy – krajina starých sopiek

Opálové bane vznikli v horninách sopečného pôvodu. Slanské vrchy sú totiž pozostatkom dávnych vulkánov. Pohorie je dlhé približne 50 kilometrov a budujú ho najmä andezity a tufy.

Najvyšším vrchom je Šimonka (1092 m n. m.).

Typická je tu divoká krajina s lesmi, skalnými hrebeňmi a starými lávovými prúdmi. Práve v týchto horninách vznikali opálové žilky – drobné poklady, ktoré baníci celé stáročia hľadali v podzemí.

Aj domov netopierov

Opustené časti baní dnes neslúžia len histórii. V roku 1964 tu vznikol chránený areál Dubnícke bane, ktorý chráni významné zimovisko viacerých druhov netopierov.

Práve tu bola objavená prvá zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného v bývalom Československu. Lokalita je dnes súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.

Poklad, ktorý ešte neodhalil všetky tajomstvá

Opálové bane v Slanských vrchoch sú dnes unikátnou kombináciou histórie, prírody a podzemného dobrodružstva. Z 30 kilometrov chodieb je sprístupnený len malý zlomok.

Kto vie, čo všetko sa ešte ukrýva v tme starých štôlní. Možno ďalší opál. Možno len ticho starého podzemia. Ale určite kus histórie, ktorý stojí za to vidieť.

Príspevok Opálové bane v Slanských vrchoch: podzemný svet, kde sa rodí oheň v kameni zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Gbely – malé mestečko na Záhorí, známe najmä náleziskami ropy. Tento rok sme sem zavítali ako súčasť výzvy 7 kopcov 3 jazerá, ale pri príprave itinerára sme zistili, že okolie má čo ponúknuť aj mimo Adamovských jazier – vyhľadávanej rekreačnej oblasti a jednej z najvýznamnejších ornitologických lokalít na Slovensku. Zaujala nás Mojmírova bašta.

A tak sme sa pozreli po miestnych zaujímavostiach. A čo sme našli? Rozhľadňu. Lebo keď zbadáme rozhľadňu, máme jasno: cieľ výletu máme. Slovensko ich má neúrekom a takmer každá z nich sľubuje aspoň malý výhľad, ktorý stojí za pár minút chôdze.

Mladučká bašta s veľkým príbehom

Rozhľadňa Mojmírova bašta patrí medzi mladšie stavby – Záhoráci ju dokončili v roku 2023. Na tabuli sme sa dozvedeli, že stavbu iniciovali miestni obyvatelia a vznikla pri príležitosti výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. A že stojí pri drevenom dvojkríži? Práve on bol vlastne dôvodom, prečo sa rozhľadňa postavila. Pri bašte je ešte prístrešok s informačnými panelmi o histórii mesta – maličkosti, ktoré robia výlet o niečo bohatším.

Rozhľadňa sa týči na Ostrom vrchu – vysokom len 255 metrov nad morom, takže dostupná úplne pre všetkých. My sme vyrazili priamo z mesta: auto sme zaparkovali pri cintoríne na druhej strane obce (ak prichádzate od Adamovských jazier), prešli malý úsek po hlavnej ceste a odbočili vľavo. Za poslednými domami sme už vedeli, kam mieriť – a Mojmírova bašta sa pred nami objavila ako cieľ, ktorý netreba hľadať dlho.

Výhľad na štyri svetové strany

Mojmírova bašta je otvorená celoročne. Návod na slektronický vstup uvádzajú priamo na dverách. Vo vnútri sme našli kasičku na dobrovoľné príspevky a potom 46 schodov – ale verte, stáli za to. Na vrchu sa vám naskytne výhľad na všetky štyri svetové strany. Nám počasie až tak neprialo – vietor bol studený, občasná hmla zakryla horizont – ale napriek tomu sme sa kochali. A priznám sa, chvíľu som sa aj usmieval nad tým, ako vietor dokáže človeka „postaviť do reality“ – chvíľa a je po romantike výhľadu, radšej späť k zemi.

Turistika pre rodiny

Mojmírova bašta nie je náročný cieľ, ale určite stojí za to ju zaradiť do itinerára. A ak sa sem vyberiete s deťmi, je tu navyše sladká bodka – ihrisko Hviezdna brána, kde sa môžu deti vyšantiť a dopriať si malú zábavnú prestávku po ceste.

A ešte jedna vec – niekedy je krásne, keď ciele nie sú len vysoké hory alebo populárne jazerá. Niekedy stačí pár minút pri rozhľadni, vietor vo vlasoch, výhľad, ktorý hneď nie je dokonalý, ale aj tak vás rozosmial a naplnil radosťou z malých vecí. Presne to je Mojmírova bašta – mladá stavba, stará tradícia, a pohľad, ktorý dáva výletu presne ten správny „šťavnatý“ záver.

Príspevok Mojmírova bašta: rozhľadňa na Záhorí, ktorá stojí za návštevu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nemám rada zimu. Takú tú, čo ti vlezie pod bundu, do topánok aj do nálady. Ale Južnú Moravu mám rada vždy. Tak padla voľba: Zimná prechádzka okolo Valtíc. Aj v januári. Lebo tu platí jednoduché pravidlo: keď ti je vonku zima, o chvíľu sa niekde zohreješ. Na tele aj na duši. Víno, káva, koláč, polievka. Prípadne všetko naraz.

Práve preto je Južná Morava pre nás istota. Miesto, kam sa dá vyraziť aj v zime, keď nechceš gaučovať, ale zároveň netúžiš po heroických výkonoch. Navyše – ideálne aj na rodinný výlet, pokojne s deťmi či psom. A tak padla voľba na Valtice.

Prečo práve Valtice (aj v zime)

Valtice sú menšie vinárske mesto na juhu Moravy, ktoré väčšina ľudí pozná vďaka Lednicko-valtickému areálu. Zámok, vinice, pamiatky roztrúsené v krajine tak elegantne, že máš pocit, akoby niekto kreslil krajinu pravítkom a pohárom vína.

My sme si tentoraz vybrali cieľ, ktorý zvládne naozaj každý – Kolonádu na Reistne. Žiadna dráma, žiadne prevýšenia, len príjemná zimná prechádzka okolo Valtíc s výhľadmi a dostatkom priestoru na detské tempo… a psie dobrodružstvá.

Z centra mesta rovno do vinohradov

Auto sme zaparkovali priamo na hlavnom námestí. V zime bez stresu, parkovací automat po ruke, žiadne krúženie. Odtiaľ už len nasledovať 🔴 červenú turistickú značku – popri zámku, ulicami mesta a plynulo medzi vinohrady.

Asfaltová cesta okolo Valtíc vedie mierne do kopca, ale naozaj len symbolicky. Trasa má približne 2 kilometre a zvládli by ju aj deti na odrážadle (ak im neprekáža zima). My sme to mali „spestrené“ naším jazvečíkom Fantou, ktorý si vinohrady okamžite osvojil ako osobné ihrisko.

Vrchol dňa? Keď spoza kopca vybehla srna a Fantine poľovnícke gény sa prihlásili o slovo. Našťastie, po pár metroch jej došlo, že jazvečík predsa len nie je vlk. Hon skončil skôr, než začal, a my sme pokračovali ďalej – pomedzi vinice, ktoré v zime pôsobia trochu smutne, ale o to poetickejšie.

Kolonáda na Reistne: cieľ, ktorý vidíš už z diaľky

Zablúdiť sa nedá. Kolonáda je dominantou krajiny a vidíš ju prakticky po celý čas. Romantická klasicistická stavba z 19. storočia stojí na vrchu Reistenberg (Homola) a pôsobí presne tak, ako má – trochu vznešene, trochu teatrálne a veľmi fotogenicky.

V januári je síce kolonáda prístupná, ale vyhliadková plošina je otvorená len od apríla do októbra. To nám však náladu nepokazilo. Aj spod kolonády je výhľad na Valtice krásny a ten „hlavný dôvod“ na návrat je vlastne už jasný.

Hovorí sa, že z plošiny vidno vinohrady, Lednicu, Mikulov, Malé Karpaty aj rakúsky Schattenberg. My tomu veríme. A na jar alebo v lete si to prídeme overiť osobne. Samozrejme, aj s Fantou – psy sem majú vstup povolený.

Príspevok Zimná prechádzka okolo Valtíc: vinohrady, kolonáda a pokoj Južnej Moravy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

„Malé Karpaty sú pohorie, ktoré máme rovno „pod oknom“. Tú najbližšiu časť máme poprechádzanú krížom – krážom, tohto roku sme sa však rozhodli bližšie spoznať aj tie vzdialenejšie zákutia týchto krásnych lesov. Napriek tomu, že najvyššie vrchy majú len niečo cez 700 m n. m., pohorie je bohaté na množstvo prírodných aj historických skvostov.

My sme sa vybrali za tými najznámejšími – najprv sme zdolali všetky značené malokarpatské 700-vky a k tomu sme pridali aj všetky zrúcaniny, ktoré sa v tejto oblasti zachovali. Spoznávali sme ich autenticky, v tempe našej rodiny a s deťmi v pätách.

💡 TIP PRE PLÁNOVANIE: Ak hľadáte technické detaily, mapy a kompletný zoznam dvanástich lokalít, pozrite si nášho nového 👉Sprievodcu hradmi a zrúcaninami v Malých Karpatoch.👈 V tomto článku nižšie vám zasa prinášame naše osobné rodinné postrehy, ako sme tieto výlety zvládli v praxi.“

Ako sme spoznávali malokarpatské hrady

Rada by som vám predstavila naše rodinné výstupy na zrúcaniny ukryté v Malých Karpatoch v poradí, v akom sme ich my, Cvikovci, s našimi dvoma deťmi postupne objavovali. Keďže Malé Karpaty nie sú veľkým pohorím, všetky ciele boli v zásade veľmi ľahko dostupné. Naše deti síce už nepatria k tým najmenším, som však presvedčená, že celú našu „Karpaty tour“ by bez väčších problémov zvládli aj menší turisti.

Pajštún

„Malokarpatské ciele sme začali plniť tými najbližšími. Voľba padla na Pajštún. Keďže sa neďaleko nachádza aj Dračí hrádok, rozhodli sme sa spojiť oba ciele do jedného výletu.

Hrad Pajštún sa týči nad obcou Borinka. Tento obranný hrad z 13. storočia definitívne zničili až napoleonské vojská na začiatku 19. storočia. Odvtedy je z neho ruina, ktorá je dnes obľúbeným cieľom nielen pre Bratislavčanov. Vďaka ľahkej dostupnosti je tu takmer vždy plno, no hradný areál je dostatočne rozsiahly na to, aby ste sa tu necítili obmedzovaní. Atmosféru dotvára niekoľko ohnísk, ktoré návštevníci naplno využívajú.

Cesta pod hradby Najjednoduchší prístup na Pajštún vedie priamo z Borinky, no využiť môžete aj trasu zo Stupavy či dlhší pochod z Lamača cez Marianku. My sme si však výlet naplánovali inak.

Z centra Borinky sme sa nevybrali najkratšou cestou, ale prešli sme až na koniec obce smerom na Medené Hámre. Po pár stovkách metrov sme nastúpili na lesnú cestu, ktorá nás bez problémov doviedla najskôr k Dračiemu hrádku.

Dračí hrádok

Dračí hrádok, niekedy nazývaný aj Hadí hrad, mal voľakedy funkciu kráľovského strážneho hradu. Dnes už z neho nezostalo takmer nič, viditeľná je iba časť múru osadenia vstupného mosta. Vďaka týmto podmienkam možno zhodnotiť, že Dračí hrádok je z nami navštívených malokarpatských zrúcanín v súčasnosti tá najmenšia a teda jej prehliadkou sme nezabili veľa času 🙂

Z Dračieho hrádku sme pokračovali ďalej po žltej turistickej značke až k rozcestníku „Pod Kozliskom“ a ďalej sme pokračovali až na hrad Pajštún.

Viac o našej ceste za prvými dvoma hradmi nájdete tu >

Plavecký hrad: Strážca Záhoria

„Ďalší z našich cieľov leží na záhoráckej strane Malých Karpát – priamo nad obcou Plavecké Podhradie. Práve odtiaľto vedie najjednoduchší výstup, hoci k hradu sa dá dostať aj inými cestami, napríklad z Plaveckého Mikuláša. Výlet si môžete predĺžiť aj o výstup na blízky vrch Vápenná.

Cesta z Podhradia je síce o niečo strmšia, ale nie je náročná a trvá približne 20 až 30 minút. Deti výšľap zvládnu bez problémov a odmenou im (a nielen im) bude nádherný výhľad na Záhorskú nížinu.

Plavecký hrad kedysi plnil najmä strážnu funkciu. Dnes je to pomerne dobre zachovaná zrúcanina a významná dominanta západnej časti pohoria. Je viditeľný už z diaľky a právom patrí medzi najobľúbenejšie turistické ciele v regióne.

Ako sme zvládli zimný výstup na Plavecký hrad sa môžete dočítať tu

Ostrý Kameň: Na streche Malých Karpát

Aj tento výlet sme absolvovali tak, že sme v ňom spojili dva ciele. Hoci to nebolo vopred plánované a išlo skôr o spontánne rozhodnutie... ale poďme pekne po poriadku.

Prvotným cieľom bol hrad Ostrý Kameň – najvyššie položená zrúcanina v Malých Karpatoch. Tomu zodpovedal aj výstup, ktorý bol zo všetkých našich hradných potuliek asi najnáročnejší. Netreba však zabúdať, že sme v Malých Karpatoch, takže žiadne 'zdrvujúce' stúpanie nečakajte.

Samozrejme, do kopca treba šliapať a chvíľami aj pomerne prudko, no hrad je stále dobre dostupný aj pre menších turistov. Odmenou za vynaloženú námahu je úchvatný výhľad na hrebeň pohoria a na vodnú nádrž Buková, ktorú máte priamo pod nohami.

Korlátko

My sme ho spojili s návštevou hradu Korlátka. Z Ostrého Kameňa na Korlátko sa dá prejsť aj peši, my sme však využili auto (až v aute sme totiž usúdili, že keď sme už tak blízko nášho ďalšieho cieľa, bola by škody nevyužiť to). Doviezli sme sa do Cerovej; cesta nás vyviedla až na parkovisko k samotnému hradu. Takže v tento deň sme navštívili dva pohraničné hrady postavené na ochranu tzv. Českej cesty a zároveň sme spojili dva úplne rozdielne ciele – prvý najťažšie dostupný a druhý (asi) najľahšie dostupný cieľ našej „Karpaty tour“. 🙂

Ak by ste chceli vedieť viac o našom výlete na Ostrý kameň a Korlátko, môžete si to prečítať tu

Biely Kameň: Prekvapenie nad vinohradmi

„Konečne sme zamierili aj na východnú stranu Malých Karpát. Vybrali sme sa na Biely Kameň, o ktorom sme netušili, že je od Svätého Jura skutočne len na skok.

Zaparkovali sme v centre mestečka a zostala som v úžase. Hoci som cez Jur prechádzala miliónkrát, až teraz sme objavili jeho čarovné uličky. Toto vinohradnícke mesto si skutočne zaslúži každú pochvalu a náš výlet sme (po návrate z lesa) zakončili presne tak, ako sa na Jur patrí – posedením pri skvelej káve a miestnom vínku.

Vyrážame na hrad Z centra sme sledovali značky, vošli do lesa, raz sme si vydýchli a... boli sme tam. Toľko k našej „turistike“. Ruiny sú ukryté v hustých korunách stromov, čo hradu dodáva tajomnú atmosféru, no kvôli pokročilému rozpadu múrov sme museli byť pri prieskume opatrní.

Chceli sme si trasu predĺžiť až na Biely Kríž, ale prietrž mračien rozhodla za nás. Premoknutí do nitky, ale vysmiati, sme sa vrátili do mesta. Bol to skôr milý relax než horský výkon, no pre rodiny s tými najmenšími deťmi je Biely Kameň absolútne ideálnym cieľom.

Hrad Branč: Osamelý strážca kopaníc

Za Brančom sme sa vybrali do typického kopaničiarskeho kraja. Hrad tróni na vysokom kopci nad obcou Podbranč a vďaka jeho bielej siluete ho vidíte už z diaľky.

Hoci sa dá zaparkovať takmer pod bránou, my sme auto nechali v dedine. Chceli sme si užiť aspoň krátku prechádzku okolo miestneho cintorína, ktorá nás doviedla až na vrchol. Stúpanie je krátke, no v ten deň bolo cez 30 stupňov, takže sme sa na hradby vyštverali poriadne zapotení.

Kruhový výhľad na svet Hrad je dnes pekne upravený a hoci z neho ostali len obvodové múry, pôsobí majestátne. Najväčším zážitkom je však ten úchvatný kruhový výhľad. Myjavskú pahorkatinu a okolité kopce máte ako na dlani.

Opäť sa tu nedá hovoriť o náročnej turistike, no ako rodinný výlet je Branč absolútna špička. Je to presne to miesto, kde vypustíte deti na lúku uprostred hradieb a len si užívate ten pokoj kopaničiarskeho kraja.

Katarínka

Hoci je prístup ku Katarínke nenáročný, v tomto prípade platí: za málo peňazí, veľa muziky. Atmosféra v okolí ruín je napriek výletníkom magická. Ak budete mať šťastie na otvorenú vežu, určite neváhajte a vystúpte hore. Tých pár strmých schodov za ten výhľad rozhodne stojí.

Najväčšie prekvapenie nás však čakalo hneď vedľa – Lesná železnička. Pôvodne slúžila priemyslu, dnes je to úžasná historická atrakcia. Mali sme šťastie, že vláčik práve premával, a tak sme sa ním všetci odviezli. Bol to ten typ nevšedného zážitku, pri ktorom sa dospelí usmievajú rovnako úprimne ako deti.

Katarínka je miesto, ktoré vás nabije energiou a deti zabaví tak, že na konci dňa budú v aute spokojne spať. 🙂

Určite odporúčam.   

Devín: Pešo cez bratislavskú džungľu

Hoci bývame v Lamači a Devín máme takmer pod nosom, vybrali sme si ho až ako finále nášho malokarpatského roka. Namiesto pohodlnej cesty autom či MHD sme sa rozhodli pre turistickú výzvu a vyrazili sme z domu po svojich.

Cesta cez Dúbravskú hlavicu nás poriadne prekvapila. Masa ľudí nás neomylne doviedla k novej rozhľadni na Devínskej Kobyle. Musím uznať, že hoci tam bolo tesno, architektúra veže aj výhľad sú naozaj pôsobivé. My sme však po chvíli s úľavou odbočili späť do lesa, smerom k nášmu pôvodnému cieľu.

Pohľad, ktorý sa neomrzí Najkrajší moment prišiel tesne pred cieľom. Keď sme na chvíľu opustili značený chodník a vystúpili na kopec nad cestou, naskytol sa nám čarokrásny pohľad: hrad Devín ako na dlani, majestátny Dunaj a pod ním tichá dedinka.

Devín síce nie je voľne prístupný ako ostatné zrúcaniny v našom zozname, no zaplatiť vstupné sa oplatí. Prechádzka touto historickou lokalitou nad sútokom dvoch riek má v sebe silu, ktorá vás prinúti na chvíľu sa zastaviť a vnímať dejiny strednej Európy. Je to skutočne dôstojná bodka za každou potulkou Malými Karpatmi.

Čachtický hrad

Toto je jeden z dvoch hrad z „Karpaty tour“, ktorý sme nezdolali v tomto prvom „covid“ roku. Návštevu Čachtického hradu sme už však absolvovali v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá v zime 2018 a následne aj mimo výzvy v lete 2019. O tom, ako sme tento cieľ zabsolvovali, som už písala v samostatnom článku u Čachticiach.

V skratke však môžem zhrnúť, že aj návšteva Čachtického hradu je nenáročná a pre deti veľmi príjemná, či už v lete alebo zime.   

Dobrá Voda: Tajomstvo ukryté v lesoch

Dobrá Voda bola dlho naším posledným restom, no v jednu príjemnú májovú nedeľu sme sa konečne dočkali. Aj v tomto prípade ide skôr o príjemnú prechádzku než o náročný výstup, hoci zdatnejší turisti si ju môžu predĺžiť až k spomínanej Katarínke. My sme si však tentoraz dopriali skôr 'lenivý' rodinný režim.

Cez cintorín do histórie Naša prechádzka začala v centre obce. Cesta k hradu je vskutku netradičná – vedie priamo cez miestny cintorín, kde odpočíva aj básnik Ján Hollý. Krátko nato sme v lese natrafili aj na tiché ruiny starého židovského cintorína. Tieto zastavenia dodávajú výletu zvláštnu, pokojnú atmosféru.

Hrad, ktorý sa netýči, ale skrýva Dobrá Voda má svoje unikátne čaro v tom, že sa netýči na vysokom brale, ale je doslova vtiahnutá do lesa. Hoci ide o zrúcaninu, patrí k najrozsiahlejším v celých Malých Karpatoch. Keď sa pred vami zrazu spomedzi stromov vynoria mohutné veže a obvodové múry, máte pocit, že ste objavili stratený svet. Celá trasa trvá sotva dvadsať minút a je ideálna aj pre tých najmenších objaviteľov, ktorých bavia tajomné zákutia.

Rodinné výlety po hradoch a zrúcaninách

Týchto 11 lokalít patrí k malokarpatskej výletnej klasike, no pohorie v sebe ukrýva aj ďalšie, menej známe zvyšky hradieb, ktoré na svoje znovuobjavenie ešte len čakajú. Možno sa k nim raz vrátime ako skutoční objavitelia – stačí len dostať ten správny tip.

Malé Karpaty však nie sú len o ruinách. Ak máte chuť na zachovalú históriu, nájdete tu aj krásne hrady a zámky, ktoré trónia priamo v centrách našich miest a obcí. Ich návšteva nie je o turistike, ale o príjemných prechádzkach s deťmi, ktoré zvládne naozaj každý. Stačí len vyraziť!

Príspevok Ako sme spoznávali malokarpatské hrady s deťmi: Naše rodinné postrehy a tipy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bratislava má jedno obrovské privilégium – lesy, rieku a históriu máme doslova za rohom. Niekedy človek nepotrebuje zdolávať rekordy. Stačí vypadnúť na pol dňa po práci na výlet do prírody. Kľudne s deťmi. Tak kam na výlet v Bratislave? Pripravili sme pre vás výber obľúbených miest, kam radi vyrážame, keď si potrebujeme oddýchnuť, prevetrať deti a užiť si kúsok prírody bez toho, aby sme museli baliť ťažké ruksaky.

🌳 Lesná klasika: Kofola, med a detský smiech

Tieto miesta sú srdcom bratislavského oddychu. Sú ideálne, ak hľadáte detské ihriská, dobrú infraštruktúru a asfaltky vhodné pre kočíky.

• Železná studnička a Partizánska lúka: Absolútny základ. Miesto, kde sa kočíkuje, lozí po preliezkach a opeká. Ak chcete vypnúť, vyvezte sa sedačkovou lanovkou na Kamzík a sledujte lesy z výšky.
• Kamzík a Cvičná lúka: Najlepší „východiskový bod“ dostupný trolejbusom. Deti zabavíte na bobovej dráhe, vy si zatiaľ vychutnáte výhľad na mesto z rozhľadne Kamzík alebo z TV veže. Nesklamú ani bufety s kávou a pivkom v ruke.
• Včelín Biely Kríž: Náš obľúbený cieľ nad Račou je križovatkou cyklotrás a turistických trás petínajúcich . Spomíname na legendárne Šusťove fazuľové polievky na Včelíne. Dnes sa presťahovali do bufetu na Dobrom mieste nad Vinohradmi.
• Horáreň Krasňany (Pekná cesta): Komornejšia sestra Železnej studničky. Skvelé ihriská a brána do lesov, ktoré nie sú také preplnené. Z Peknej cesty vás sem cez sezónu vyvezie MHD elektrobus.
• Pre rodinných objaviteľov ponúkame tip na cieľ iba kúsok od Slivú. Na Malý Slavín si treba trochu došlápnuť ale ponúka skvelé príležitosti na opekačky, kapustnice i vyjašenie detí.
• Pánska lúka: Rozľahlá čistina stvorená na piknik nad račianskou Alpinkou a amfiteátrom. Ak hľadáte pokoj a priestor na behanie pre deti, tu ste správne.

🚲 Tip pre akčnejších: Bratislavský lesopark je rajom pre horských cyklistov. Ak vás láka adrenalín na dvoch kolesách, pozrite si naše postrehy k ➡️ Bratislavským singletrailom.

🥾🎒 Tip pre vandrákov: Pamätáte si ešte trampské časy za sociku? Prečítajte si reportáž o posledných dňoch trampskej osady Čierna Sova.

🌅 Výhľady a miesta s príbehom

Netreba ísť ďaleko, aby ste získali nadhľad nad každodennými starosťami.

• Kameňolom Ahoj: Skrytý klenot nad mestskou časťou Nové Mesto. Stačí krátka prechádzka a otvorí sa pred vami jedna z najkrajších panorám Bratislavy.
• Devínska Kobyla a Sandberg: Miesto, kde sa história zeme stretáva s modernou architektúrou. Pieskové duny a nová rozhľadňa sú zárukou vydareného výletu.
• Sakrakopec (miesto leteckého nešťastia): Pre tých, ktorí hľadajú ticho a kúsok histórie v hĺbke lesa. Miesto najväčšej leteckej katastrofy v našich dejinách dnes zdobí pietny pamätník. Je to cieľ, ktorý vás prinúti na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť.
• Bratislavský hrad a Horský park: Oázy pokoja priamo v centre. Baroková záhrada na hrade a historická horáreň v Horskom parku s Minizoo sú miesta, kde sa zastavil čas.

💧 Voda a tiché zákutia: Dunajské inšpirácie

Voda má magickú schopnosť odplaviť stres. Bratislava ponúka tiež unikátne trasy popri Dunaji aj Morave.

• Jarovská bažantnica: Miesto ako z rozprávky. Historický kamenný most a tiché aleje sú ideálne na pokojnú prechádzku bez davov ľudí. [Viac o Jarovskej bažantnici nájdete tu].
• Povodie Moravy a Schloss Hof: Dokonalá rovina popri rieke. Prechod cez Cyklomost slobody do rakúskeho zámockého areálu je pre deti vždy veľký zážitok.
• Dunajské ramená, Karlovka a Vodárenská záhrada: Objavte bratislavskú „džungľu“. Karloveské rameno je ideálne na tiché rozjímanie pri vode bez množstva turistov. Ale Dunaj viete objaviť aj z druhej strany Devína. Pozrite si našu dunajskú cyklistickú inšpiráciu.
• Dunajská hrádza: Raj pre kolesá každého druhu. Kilometre asfaltu popri Dunaji až po Danubianu sú najlepším fitkom na čerstvom vzduchu. Bicykel, kolobežka, kolieskové kočule, kočík, tenisky, ... je to len na vás. Objavili ste už stratený svet na Sihoti?

💡 Záverečný tip: Chcete niečo viac?

Ak po týchto prechádzkach zistíte, že máte chuť na poriadny výšľap a chcete zdolať skutočné malokarpatské vrcholy, pripravili sme pre vás aj náročnejšie inšpirácie. Tak kam na výlet v Bratislave?

👉 Najkrajšie turistické trasy v Malých Karpatoch
👉 Kompletný sprievodca hradmi a zrúcaninami Malých Karpát

Príspevok Kam na výlet v Bratislave? Miesta, kde si s rodinou skutočne vyčistíte hlavu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Aj mamy potrebujú vypnúť. Les, kapustnica a ticho karpatských ciest sú na to ten najlepší reset. Malý Slavín: Jesenný okruh z Lamača.

Keď aj mamy potrebujú dovolenku od sveta

Aj mamy potrebujú niekedy vypnúť. Najlepšie niekde, kde nepočuť „mami, kde je…?“ každé dve minúty.

Po náročnom pracovnom týždni sme si s Katkou povedali, že v sobotu všetko vypustíme – stres, termíny aj výčitky. Chceli sme len pohodu, pokoj a dobrý vzduch. A kde to všetko nájdeš naraz? No predsa v lese.

Karpatské kopce nás nikdy nesklamú. Nemusíš kvôli nim baliť kufor ani tankovať do plna – lesy okolo Lamača sú liek na všetko.

Malé Karpaty okruh s príchuťou kapustnice

Našu karpatskú klasiku – okruh z Lamača cez Malý Slavín a späť – sme začali na hranici Lamača a Záhorskej Bystrice. Tentoraz sme obišli Cigánsky jarok a vybrali sa asfaltkou. Po zhruba troch kilometroch nás privítal Kačín a s ním aj Lesanka – chatka, ktorá vie presne, čo človek po pracovnom týždni potrebuje: kapustnicu a pokoj. Katka síce nestihla raňajky, ale tu to dobehla s vervou.

Posilnené sme pokračovali ďalej. Na otočisku autobusov sme asfaltku opustili a napojili sa na červenú turistickú značku. Krátke stúpanie, križovatka, pridala sa žltá a my sme si vykračovali po dvojfarebnom chodníku, ktorý po dvoch kilometroch rozdeľovala šípka. Tá by nás zaviedla do Marianky, ale my sme zvolili menej známy smer – cyklocestu s modrou a zelenou značkou.
Tá nás pohodlne doviedla až k Malému Slavínu – tichému miestu s pamätníkom dvoch sovietskych vojakov padlých v druhej svetovej vojne.

Druhé kolo kapustnice a jesenné lúky

Po krátkej pauze sme sa vrátili na asfaltku a zamierili na chatu u Slivu. Tam sme neodolali druhej kapustnici – lebo, ako sa hovorí, na jeseň má kapusta iný level.

Odtiaľ sme pokračovali modrou cyklotrasou smer Snežienka. Po pár metroch sa pred nami otvorila lúka s rybníkom a altánkom. Jesenné farby tu hrali všetkými tónmi a my sme len stáli, dýchali a pozerali.

Na križovatke pod vodnou nádržou sme sa rozhodli neexperimentovať – zabočili sme doprava, späť na Kačín. Strmšie stúpanie nám dalo trochu zabrať, ale po chvíli nás odmenilo výhľadom a krátkym zbehom späť k Lesanke.

A keďže obchádzky sa nebojíme, cestou späť do Lamača sme asfaltku vymenili za lesný chodník cez Cigánsky jarok. Mäkký podklad, ticho lesa a posledné lúče slnka – ideálny záver dňa.

Reset úspešne dokončený

Keď sme dorazili späť do Lamača, hodinky ukazovali 18,5 kilometra. Nohy síce cítili každý z nich, ale hlava bola ľahká ako lístok v jesennom vetre. Cieľ splnený: Malý Slavín, kapustnica dvakrát, čistý vzduch a pokoj. A to všetko bez toho, aby sme museli niekam cestovať.

Les v blízkosti domova niekedy dokáže viac ako víkend pri mori.

Turistika Malé Karpaty (v okolí Bratislavy)

Malé Karpaty sú ako zelené pľúca Bratislavy – tiché, nenápadné, ale neustále prítomné.
Tu je pár tipov, kam sa vydať, keď potrebuješ vypnúť hlavu, ale nie motor auta:

• Mariánska dolina a Marianka
  Najstaršie pútnické miesto na Slovensku, kde sa história mieša s tichom lesa. Krátka, pokojná trasa vhodná aj pre deti. Bonus: kaplnky, potôčik a atmosféra, ktorá akoby spomalila čas.
• Železná studnička – Snežienka – Kamzík
  Bratislavská klasika, no stále vďačná. Ideálna aj pre nenáročných výletníkov. Výhľad z Kamzíka ti pripomenie, že aj veľkomesto má svoje pokojné zákutia.
• Devínska Kobyla a Sandberg
  Kde sa Karpaty stretávajú s Dunajom. Sandberg, to sú výhľady, geologické úkazy a pocit, že si mimo mesta, aj keď si len pár kilometrov od centra. Na jar tu kvitnú hlaváčky a levandule, na jeseň zlatožlté trávy.
• Zochova chata – Veľká Homoľa – Modra
  Stredná obtiažnosť, krásne výhľady, možnosť občerstviť sa po trase. Ideálne pre tých, ktorí si radi zlepšia kondičku a odmenia sa kávou v modranskom centre.
• Pajštún (Borinka)
  Zrúcanina hradu s jedným z najlepších výhľadov v Malých Karpatoch. Nenáročná trasa, ale s atmosférou – a keď máš šťastie, môžeš tu stretnúť aj horolezcov, ktorí si dávajú svoj vertikálny tréning.

Príspevok Malý Slavín: Jesenný okruh z Lamača ako dokonalý reset zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.