Opäť kráčam promenádou Plaky. Tentokrát však nehľadám tieň v Anafiotike, ani lacné pivo v zapadnutej uličke. Mojím cieľom je súčasné umenie. Ale nie to presladené a páčivé, ktoré sa vám snaží predať preromantiyovanú estetiku za pár eur medzi dvoma sústami gyrosu. Mierim k niečomu, čo vás nehladká po srsti. Mierim do EMST Atény (Národného múzea súčasného umenia).
1. Turistický vizuálny smog: Umenie ako suvenír


V bočných uličkách Plaky to vyzerá, akoby niekto vyvrátil vrece s „estetikou Grécka“ priamo na chodník. Desiatky galérií tu ponúkajú to isté: akvarely modrobielych domčekov, olejomaľby olív, člnov s morom, ktoré vyzerajú plastovejšie než tie v Tescu, a sochy bohov z drveného mramoru, ktoré majú s antickou vznešenosťou spoločného asi toľko, čo ja s baletom.
Vnímam to ako turistické umenie. Umenie, ktoré nemá vyvolávať otázky, ale potvrdzovať očakávania. Je to vizuálny Lexaurin. Má vás upokojiť, že ste naozaj v Grécku, a dať vám niečo, čo si zavesíte nad gauč, aby ste susedovi v Petržalke dokázali, že vaša dovolenka bola skvelá a mala aj „kultúrny presah“. Je to umenie zbavené bolesti, kontextu a pravdy. V Plake je umenie len ďalším druhom magnetky. Len väčším a drahším.
2. EMST: Architektúra, ktorá vás neprivíta s úsmevom





A potom prídete k EMST. Už samotná budova bývalého pivovaru Fix vám dá najavo, že tu končia žarty. Strohé línie, betón, sklo a oceľ. Minimalistický vstup.
Rekonštrukcia pod taktovkou štúdia 3SK Stylianidis Architects neurobila z múzea Disneyland. Je to industriálny pamätník, ktorý stojí uprostred mesta ako vztýčený prostredník voči všetkému tomu mramorovému pozlátku okolo.


3. Stále expozície: Kinetický nepokoj a ženský hlas
Vnútri nenájdete žiadne západy slnka nad Santorini. Nájdete tam diela, ktoré sú kľúčom k pochopeniu moderného Grécka a sveta. Autori ako Jannis Kounellis, ikona Arte Povera, ktorý dokázal z vriec s obilím alebo starých kabátov vytvoriť drásavú správu o ľudstve. Alebo Lucas Samaras, ktorý rozbíja vnímanie priestoru a vlastného ega.
Mňa osobne v stálych zbierkach opäť „prefackal“ Theodoros. Jeho kinetické umenie je čistý industriálny nepokoj. Tie kovové štruktúry, ktoré sa hýbu, vŕzgajú a bojujú s gravitáciou, som už zažil v solúnskom MOMus. Ale tu, v priestoroch starého pivovaru, dostávajú nový rozmer.



Theodoros neponúka krásu, ponúka mechanickú existenciu. Jeho sochy nie sú dekoráciou, sú to stroje na premýšľanie o čase a hmote. Je to umenie, ktoré vás nenechá v pokoji stáť.

A potom je tu WOMEN Together.
Menšia, ale o to údernejšia výstava, ktorá do tohto chladného mužského sveta ocele vnáša ženský naratív. Nie je to však žiadna „nežná“ výstava. Je to kolektívny výkrik, reflexia moci, tela a identity. Je to dôležitý protipól k tej mramorovej maskulinite, ktorú Atény predávajú na každom rohu.




4. Why Look at Animals? Esej o empatii
V čase mojej návštevy EMST Atény ovládol projekt, ktorý mi definitívne vyrazil dych. Kurátorka Katerina Gregos zostavila celoplošnú výstavu s názvom „Why Look at Animals?“.
Názov si požičala z eseje Johna Bergera, ale posolstvo posunula do súčasného pekla. Táto výstava nie je o zvieratkách. Je to obžaloba našej nadradenosti.




Gregos sa pýta: Kedy sme stratili schopnosť vidieť v zvierati bytosť a kedy sme ho zredukovali na produkt, surovinu alebo dekoráciu?
Umenie tu nastavuje zrkadlo našej vlastnej krutosti a apatii. Vidíte diela mapujúce masovú produkciu mäsa, miznutie druhov, ale aj bizarnú túžbu človeka vlastniť „divočinu“ v obývačke. Je to výstava o moci. O tom, ako sa pozeráme na „Iného“.

Kým v Plake si kúpite sošku sovy ako symbol múdrosti, v EMST vás tá sova konfrontuje so smrťou jej prirodzeného prostredia. Je to emocionálna facka. Je to emocionálna facka, ktorá vás prinúti premýšľať o tom, či sme my tí civilizovaní, alebo len tí, čo majú lepšie zbrane a viac peňazí.
Táto výstava nie je o estetike, je o prežití.
5. Konečný verdikt: Skalpel verzus cukrová vata
Pravda verzus pozlátko. Na konci dňa máte dve možnosti. Môžete si z Atén odniesť ten presladený obraz z galérie v Plake. Budete mať peknú spomienku na stene, sused vám ju pochváli a vy sa budete cítiť „kultúrne“. Ale v skutočnosti budete mať doma len kúsok mŕtveho papiera, ktorý vám nepovie nič o vás, ani o svete.
Alebo môžete vojsť do EMST Atény, nechať sa vyviesť z miery kinetickým vŕzganím Theodorosa alebo surovou pravdou výstavy Why Look at Animals? A odídete v chaose myšlienok, so znepokojením v duši. S pocitom, že súčasné umenie nie je o tom, aby sa vám páčilo. Je o tom, aby ste sa ním nechali vyprovokovať k myšlienke.





Súčasné umenie v EMST Atény je chirurgický zákrok do myslenia bez anestézie. Potrebujete to ako turista? Ak nie, zamierte do Plaky.
Ja som si vybral skalpel. Pretože kým v Plake umenie umiera pod vrstvou laku, v EMST vás dokáže prebrať k životu.

