Jebi ga

Jebi ga a iné chorvátske impresie

Keď som bol naposledy na preventívnej prehliadke pýtal som sa lekára, ako som na tom. Vravel: “Skvele, ale romány na pokračovanie už radšej nečítajte.” Dal som sa poučiť a preto stále hľadám kratšie formy, najmä zábavné poviedky.

Nedávno som takto objavil poviedkovú knihu JEBI GA od chorvátskeho autora Sinišu Novaca. Áno, hádate správne. Zaujala ma najmä názvom. Svojimi poviedkami ma však Siniša zabavil a zaujal tak, že som doslova zhltol aj niekoľko jeho ďalších kníh. Gordan, U pičku materinu, Pizdarije,…

„Jebi ga!“, takto si povieme, keď už máme v Chorvátsku všetkého dosť, alebo nás niečo srdí, alebo to, čomu vravíte tiež slovkom začínajúcim na písmeno „s”. Túto knihu tvoria poviedky, a keď som premýšľal nad jej výstižným názvom, ale aj akýmsi spoločným menovateľom, napadlo mi práve toto slovné spojenie. Jebi ga! Je také oslobodzujúce a jeho vyslovením strasieme zo seba všetko to znechutemie, stres…

Našiel som na webe krátku promo ukážku a vydavateľ sa určite nenahnevá, ak kúsok zverejním…. 🙂

Sarkazmus, komika až tragikomika Sinišovým poviedkam naozaj nechýba. A krátka forma svedčí. Zhltnete to ako malinu.

Zavretá brána

Niekedy o našom živote rozhodne len maličkosť. Detail. Ako to bolo v prípade Milivoja, manžela a otca troch odrastených dcér. Milivoj, ako správny otec a manžel, nemyslel na seba a celý svoj manželský i nemanželský život obetoval rodine. (Hlavne ten nemanželský, lebo ten u neho nebol.) Po čase si však začal uvedomovať čoraz viac, že sa akosi stratil v súkolí svojej rodiny (alebo v rodinnom kruhu) a preňho ako človeka, akoby v ňom nebolo miesto. (Preňho ako sluhu, organizátora, človeka pre všetko, tam však bolo miesta habadej.)

Všetko to vlastne spôsobila brána. Vonkajšia brána, ktorou vchádzal do svojho domu. On totiž, keď prišla z práce jeho manželka (alebo z mesta) jej vždy otvoril bránu, aby mohla vojsť autom. Jemu však neotvoril nik. Ani žena a ani žiadna z jeho troch dcér.

Jedného dňa, keď sa vracal z práce sa to stalo opäť. Prišiel so svojím autom k bráne a videl, že na terase sedí jeho žena s dcérami a popíjajú kávičku. Boli zabraté do tých ženských rozhovorov, a tak si ani poriadne nevšimli, že prišiel. Pritom prichádzal z práce vždy o pol piatej.

Milivoj zastal, zaradil neutrál a hotoval sa vystúpiť z auta a už po miliónty krát otvoriť bránu. Vtedy sa však zarazil. Nevystúpil z auta. Chvíľu premýšľal a zaradil spiatočku. Nacúval, potom dal jednotku, rozbehol sa, dvojku, trojku, štvorku, päťku a odišiel z domu. Nadobro. Už sa nikdy nevrátil. A pritom stačilo tak málo. Otvoriť tú bránu. Alebo ju aspoň mať na diaľkové ovládanie.

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Ďalšie články autora