Keď sa povie Varšava, mnohým sa vybaví rušné centrum s mrakodrapmi alebo historické Staré Mesto. No skutočný život poľskej metropoly sme objavili pozdĺž nábrežia. Adrenalínová jazda kolobežkou okolo Visly nám odhalila úplne iný pohľad na toto mesto.
Doobedie sme strávili konzumáciou súčasného umenia v Ujazdowskom zámku a prechádzkou v nekonečných parkoch varšavského Belvederu a Lazienok Krolewskych. Doslova prechádzkou. V celom parku bol totiž zákaz pohybu na kolobežkách a po dvoch hodinách tlačenia (hoc je tam krásne) sme toho mali plné zuby.
Kolobežkou okolo Visly
Jazdu okolo Visly sme začali tou najprirodzenejšou potrebou, akú môže senior na kolobežke mať: „Aha, tam je krovie a hneď za ním nejaký kanál. Odboč.“
A tak sme našli nielen záchranárov na Visle ale aj Kanał Portowy. Tento bývalý priemyselný kanál prestavali na atraktívnu rekreačnú zónu, plnú hausbótov, kanoe a padlboardov.
Po krátkej zastávke pri stromoch nás čakala nová pohroma. Johny je hladný. Veľmi hladný. Kto pozná Johnyho a vie, čo to znamená, radšej urýchlene trieli k obchodu. Ako správni fajnšmekri smerujeme k prvej Biedronke, hoci viem, že to nie je dobrý nápad. Johny totiž obľubuje mega zľavy a mohlo by sa stať, že nákup neodnesieme, v lepšom prípade sa taške od váhy nákupu utrhnú uši.
Miami Wars
Vydávame sa na kolobkách popri rieke, keď tu pri ústí kanála zbadáme veľa bicyklov. Stáčame a čaká nás prvá zastávka – Miami Wars Club. Tento plážový bar s exotickou atmosférou je ideálnym miestom na kebab, pivo a pečenú chobotnicu, čo nám dodá optimizmus pred ďalšou jazdou. Priznám, pri pohľade na barový pult mi dodal optimizmus aj pohľad na čierne vytesnané legíny. Ten kto tieto odevy vymyslel má moje sympatie.
Warsaw Promenade
Pokračujeme po Warsaw Promenade, dlhom nábreží lemovanom kaviarňami, reštauráciami a zelenými plochami. Sledujeme turistov i miestnych Varšavanov, ktorí si rieku a slnečné dni riadne užívajú. Promenáda nás privedie až k Bulwaru Jana Karskiego, ktorý akoby volal: „sadni si na pivo a užívaj výhľady na rieku, mosty, lode a panorámu mesta.”
Varšavský národný štadión
Najprv ma zaujala iba strecha: „Vyzerá ako výplet môjho cyklo kolesa.“ Potom rozmery. Kolosálne. Do štadióna, známeho aj ako PGE Narodowy, sa zmestí vyše 58000 divákov. Impozantná športová aréna dominuje panoráme východného brehu Visly. Jeho unikátna červeno-biela fasáda údajne pripomína vlajúcu poľskú vlajku a stala sa ikonickým symbolom modernej Varšavy.
Okrem futbalových zápasov tu organizujú aj veľké koncerty, konferencie a iné masové podujatia. Štadión má totiž zaťahovaciu strechu, ktorá umožňuje jeho využitie za každého počasia. V zimných mesiacoch sa plocha mení na obrovské klzisko.
Tango na Visle
Turistické plavidlá na Visle sú ozaj bizarné. Fejkové dvojsťažníky, chatrče, motorové hausbóty aj kópie vikingských člnov. Žiadna drážďanská dokonalosť. Rozhodli sme sa posedieť. Jednak pitný režim, jednak to divadlo všade navôkol.
Pred nami rachot. Chlapík sa porúčal na bicykli k zemi: „Kurwa, to jest tyłek.“ Poľský monológ ako sa patrí. Rýchlo sa obzriem a veru len tak tak, že som nespadol na Kostke sám. Pred nami bicykel s tou najkrajšou prdelkou vo Varšave v bielom overale.
Kúsok vedľa hrajú chlapci šach. Veľa chlapcov, veľa sústredenia. Pred stolmi veľká šachovnica s výzvou: „Zrobisz mat drugim ruchem?”
Zbehli sme do Žabky. Ak v Biedronke nájdeš megazľavy, v Žabke pri Visle nájdeš megarady. Odstáli sme si v dvadsať metrovej šóre medzi mládežou 4 plechovice Tyskie a jedny Haribo, gumené medvedíky. Hor sa k Visle naspäť na schodíky. Pozdĺž celej Visly sú na nábreží schody. Sedia na nich usmiate páriky zamilovaných, športovci, rodiny s deťmi… Cítiš z nich pohodu. Geopolitické stratégie dnes asi nechali doma.
Nakoniec sme objavili hlavný hajlajt večera. Tri spojené remorkéry s parketom, na nich páni v rifliach i vo frakoch a dámy v letných háboch i róbach. Po rieke sa zo starého gramofónu rozlievalo zmyselné predvojnové argentínske tango. No to bola taká paráda, že sme tam skysli skoro hodinu. Rad sedadiel pre dámy, rad pre pánov. Ten pre pánov prázdny a pred loďou davy tancuchtivých dievčat s blikajúcimi očami, ktoré hovorili: „Vyzvi ma. Aj ja chcem.“
Vistula pedestrian and bicycle bridge
Sme športovci a máme radi ciele. Dali sme to na komplet, kolobežkou okolo Visly, až na druhý koniec promenády ku Gdaňskému mostu. Vyvrcholením našej cesty bol spätný prejazd cez nový peší most: Vistula pedestrian and bicycle bridge.
Tento impozantný most, určený výlučne pre chodcov a cyklistov, ponúka dych berúce výhľady na Vislu a okolitú krajinu. V strede mosta, ako inak, posedenie. Ideálne miesto na zastavenie a nafotenie nezabudnuteľných záberov. Odtiaľ už iba na Starú Pragu a na vlak do Otwocku. To som ešte nezmienil, bývame v Otwocku a fakt si to užívame. Raz vám napíšem aj prečo.
Poézia Visly
Každá kvapka rieky je fragmentom v nekonečnom obraze, ktorú rieka neprestajne komponuje. Akoby óda na život, na premenu, na večnosť zachytenú v prúde vody, ktorá nikdy nezastane, nikdy sa neunaví, vždy plynie ďalej, nesúc so sebou naše príbehy a aj tie z minulosti.
Niekedy by som chcel vedieť lietať. Ale možno by postačil dron. Tieto nádherné zábery z Visly nám sprostredkoval fotograf Viktor Strumillo na výstave o živote Visly priamo na nábreží.
Kostkovic Varšava
Jazda na Kostka kolobežke okolo Visly (máme ju radi) odhaľuje Varšavu z úplne inej perspektívy. Kombinuje v sebe adrenalín, prírodu a mestský život.
V meste je Kostka vlastne neporaziteľná. Chodník, cyklotrasa, cesta, semafory, neriešiš. Žiadne zosadanie, nasadanie, žiadne státie ani preluky. Žiadna únava, pritom akčný rádius do 30 km je pre kolobežkára brnkačka. Ak chceš fotiť, dáš len nohu zo stojanu. Kto si to nevyskúša, neuverí.
Či už ste milovníkom aktívneho oddychu alebo len hľadáte nový spôsob, ako spoznať mesto, táto trasa vám určite poskytne nezabudnuteľné spomienky na Varšavu.
