Dni dovolenky sa míňajú ako teplé rožky. Na posledný deň sme sa vybrali preskúmať najvyššie položený hrad Ostrý Kameň (562 m n.m.) v Malých Karpatoch.
Hrad Ostrý Kameň
Štart výletu začal pri priehrade vodnej nádrže Buková.
Potom sme išli žltou turistickou značkou cez pole až po vstup do lesa. Je to okraj najvyššieho kopca Záruby, ktorý je súčasťou prírodnej rezervácie v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty.
Moja predstava o jednoduchom výstupe k hradu dostala na frak hneď pár metrov od vstupu do lesa. Asi 400 metrov po rovinke asfaltkou a potom už len odbočka vpravo. Napojili sme sa na známu magistrálu „Cesta hrdinov SNP“ po červenej turistickej značke.
Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín.
A vtedy to prišlo. Už len samé strmé stúpanie. Ách jáj… som si často v duchu opakovala… no hrdosť mi nedovolila to vzdať. A tak sme kráčali a kráčali stále do kopca.
Hustý les tvoril úžasnú kulisu v horúcom lete a bohatý koreňový systém, pomáhal pri výstupe. Prírodné schody dopriali oporu v stúpaní spolu s popadanými stromami.
Po necelých 500 m sa ukázala malá čistinka ukrytá v lese, kde zaujímavý vstup tvorila rozdrvená biela vápencová hornina. Tak zastaviť sa, nadýchať sa, doplniť tekutiny a hádam aj načerpať trochu silu na zdolanie záverečného výstupu. Vybrali sme si ten ľahší výstup vľavo, ktorý mal miernejší sklon.
Pri zákrute vpravo sa nám naskytol prvý úžasný výhľad, kde na obzore dominovala vodná nádrž. Posledných 300 m k hradu sa už kráčalo ľahšie. Medzi košatými korunami stromov sa črtali obrysy zrúcaniny na bralách západnej časti vápencového hrebeňa, a tak som hneď zabudla na únavu.
Táto zrúcanina je dosť obrastená náletovou drevinou, a tak jej časti nie sú až tak vidieť. Hradná zrúcaniny sa nachádza na hlavnom hrebeni kopca Záruby. Mladšia spoločnosť plná síl kráčala s úsmevom. Huuraaaá a sme tam.
Našli sme si miestečko na oddych a v tomto očarujúcom svete sme si dopriali občerstvenie. Domáce kuracie rezníky, čerstvá zeleninka a viaczrnné bagetky, boli tým pravým osviežením.
Gotický hrad vznikol na konci strmého horského hrebeňa, od ktorého ho oddeľuje priekopa vysekaná do skaly. (wiki)
Nakoniec sme popreliezali všetky vyššie aj nižšie dostupné miesta hradu. Famózny výhľad na okolité kopce s pohľadom na priehradu Buková je úžasnou odmenou za vyloženú námahu.
Ako posledné zastavenie na tomto kopci sme si vybrali pri smerovníku na hrebeni vrchu Záruby (569 m n.m.), kde je výhľad na hrebeňovku.
Cestu naspäť sme si spestrili prudkým zrazom dole, ktorý začínal hneď pod hradom. To bol zase nápad. Ach jaj … Členky dostali poriadne zabrať … Udržiavanie rovnováhy sme si precvičili dostatočne. Opäť mladšie ročníky nemali s touto cestou až taký problém, skôr to brali ako zábavu.
No musím priznať, že mne to trvalo poriadne dlho. Každý krok som si premyslela. Od spomínanej čistinky sme už kráčali v rezkejšom tempe. Ako dobre vieme, tieto prudké klesania zase dávajú dobre zabrať aj kolenám. Trochu náročný výstup a samozrejme aj zostup neubral na kráse tohto výletu.
Ako odmenu sme si doprali tekuté občerstvenie v bufete pri nádrži.
V tento deň nás ešte jedno potešenie čakalo. Vybrali sme sa pozrieť už ľahšie dostupné miesto.
Rozhľadňa na Rozbehoch
Zaparkovali sme na parkovisku pri Rozhľadni na Rozbehoch ( 460 m n.m.). Prešli sme pár krokov cestičkou ku stavbe na kopčeku. Zdolali sme schody na vrch a už sme len obdivovali výhľady.
Na obzore sa nám ponúkol pohľad na severnú časť Záhorskej nížiny, pohorie Bielych Karpát, severozápadnú časť kopcov Chvojnickej pahorkatiny a východnú časť smer Považský Inovec.
Korlátka
Naše posledné zastavenie bolo vzdialené asi cca 700 m od rozhľadni. Zrúcanina gotického hradu Korlátka ( 455 m n.m. ) je situovaná na skalnom zube v okrajovej polohe Malých Karpát.
Korlátka normovaný názov alebo Korlátsky hrad ( Korlátko, Korlátky, Cerovský zámok, Konrádov kameň a iné názvy ) kedysi slúžil na stráženie tzv. Českej cesty. (wiki)
Zlákala nás svojim čarom. Našli sme tam rozhľadňu Korlat, skalnú pivnicu alebo vyhliadku na najvyššom bode, na ktorej je možné obdivovať aj pohľad na veterné turbíny z neďalekej elektrárne. Čiastočné upravené časti hradu boli pre nás zaujímavým zastavením pri spoznávaní tohto miesta.
Tu už nám skončil nie len dnešný výlet, ale aj naše 4-dňové putovanie. Dovolenku sme si užili dostatočne s mnohými túrami a spoznávaním čarovných krás Slovenska.
Možno aj vás osloví a očarí niektoré miesto a vyberiete sa ho spoznať.
