Zjesenieva sa. Rána sú chladné, poobede však stále panuje príjemné počasie. Inak tomu nebolo ani v sobotu – ideálny čas na malý, nenáročný výlet. Ľubkovi sa už pekne hojí členok a tak ho lákam niekam von. Pri blúdení po mape mi oči padli na Krásno nad Kysucou. Sú tam v blízkosti dve rozhľadne. Rozhľadňa u Jantov a rozhľadňa na Hladkom vrchu.
Samozrejme som bola presvedčená, že ideme na tú bližšiu – u Jantov, kde je to príjemná prechádzka, tak okolo 15-20 minút. Však žena má vždy pravdu. Ukázalo sa, že som sa tentokrát mýlila. Zmýlila som si rozhľadňu u Jantov s rozhľadňou na Hladkom vrchu a miesto 20 minútovej prechádzky sme blúdili prírodou dve a pol hodiny. Ale pekne po poriadku.
Krásno nad Kysucou
Cestujeme do Krásna nad Kysucou a odtiaľ si to zamierime do osady Nižné Vane. Krásna asfaltová cesta sa zrazu stráca a tak nám miestni radia, kde môžeme zaparkovať. Cesta osadou je pomerne strmá, pri svahoch, v teréne, kde sú lúky i lesy. Nachádzame červenú značku a tak ju nasledujeme.
Okolie zahaľuje ranná hmla, ktorá miestu pridáva tajomnú atmosféru. Vchádzame do lesa a stúpame strmším svahom hore do druhej osady Vyšné Vane.
Ľubko zrazu spozornie a zastavuje. V húští počujeme niečo veľké. Funí to. Medveď, jeleň, diviak? Ktovie, uvedomujeme si, veď vlastne oni sú tu doma. Zapínam odplašovadlo v podobe rolničky a želám si, aby to ušlo.
Osada Vyšné Vane
Zopárkrát luskneme prstami, prehodíme dve-tri slová a pokračujeme ďalej chodníčkom po červenej značke. Modlitby sú vyslyšané. Divá zver ušla. Prichádzame do osady Vyšné Vane. Je to najvyššie položená osada a dnes je už neobývaná. Často ju však využívajú víkendoví návštevníci a chalupári.
V osade sa nachádzajú zachovalé drevenice a hospodárske budovy, niektoré zrekonštruované, iné už viac či menej opustené a polorozpadnuté. Tiež sa nám do cesty pritmolí pár domácich psíkov, ktoré za ten čas vyšpekulovali ako si majú otvoriť bránku.
Už z Vyšných Vaní sú veľmi pekné výhľady. Hmla sa medzičasom rozplynula a dovidíme dole na mesto – Krásno nad Kysucou, na dolinu toku rieky Kysuca, na okolité kopce ako Vojtov vrch, Kykuľa, či Kýčera, a aj ďalšie osady v okolí.
Rozhľadňa na Hladkom vrchu
Osada však nie je cieľ našej výpravy. Stúpame ešte kúsok ďalej ku krížu po červenej značke a tu sa odpájame na značku zelenú. Po zelenej je to možno už len jedna-dve minútky cesty a pred nami sa vypína vytúžený cieľ našej výpravy – rozhľadňa na Hladkom vrchu.
Hladký vrch je vo výške 761 m n.m. Rozhľadňa sa nachádza v Kysuckej vrchovine. Slúži ako protipožiarna monitorovacia veža, je však prístupná aj verejnosti, a to celoročne. Pred nami sa z rozhľadne otvára panoráma Malej Fatry, s dominantným Veľkým Rozsutcom, tiež vidíme napríklad v diaľke Stoh, pohoria Javorníkov a Oravskú Maguru.
Zhora vidíme, ako sa k rozhľadni zbieha viacero trás. Dostanete sa k nej teda napríklad už zo spomenutého Krásna nad Kysucou, tiež zo Zborova nad Bystricou, z Kysuckého Lieskovca alebo z Klubiny.
Keď sa žena pomýli
V teréne bolo po daždi dosť blata, napriek tomu tento výlet neľutujeme. Veď topánky umyjeme a môžeme zas niekam vyraziť. Možno sme si cestu poplietli, možno žena nemá vždy pravdu, možno to malo byť len krátke „nadýchnutie sa prírody“ – no nakoniec z toho vznikol 2,5 hodinový výlet, ktorý mal hmlu, aj slnko, strmé svahy, aj tiché osady, blato na topánkach a aj výhľady, ktoré sa nezmazávajú z pamäte, ani z duše.
Niektoré omyly stoja za to – lebo nás zavedú presne tam, kde by sme sa inak neodvážili vyjsť.
