Je ráno, chladno, ale deň má byť stále pekne slnečný a tak rozmýšľame kam ísť... niekam kde užijeme ešte slnečné lúče. Ondrašovské skaly a Zniev znejú ako dobrý cieľ.

Znievsky hrad leží takmer 500 m nad mestečkom Kláštor pod Znievom. To ho robí skutočnou MTB výzvou v tomto jesennom počasí.

Ale poďme porade. Náš cyklovýlet začíname v Kľačne. Chceme prejsť cez pohorie a osadu Hadviga do Brieštia.

Osada Hadviga

Dnes patrí osada Hadviga medzi zaniknuté obce, vedie do nej poľná cesta, nie je tu zavedená elektrina ani voda. Obec, ktorá mala na svojom vrchole vyše 600 obyvateľov je dnes Bohom zabudnutý romantický kút Turca, o ktorom vedia málo aj domáci. Po výlete som sa dočítala, že dodnes sa zachovalo v osade len 10 domov, cintorín, kostol, studňa, drevená zvonica a zarastené schody, ktoré kedysi viedli do školy. Osada dnes slúži len chalupárom a rekreantom.

Ďalej už vedie cyklotrasa. Pôvodný plán bol prejsť po cyklotrase do Kláštora pod Znievom. Cyklotrasa vyzerá celkom pekne, ideme lesom a lúkou a zase lesom... Míňame odbočku a pri ďalšej zastavíme a pozeráme do mapy, zaujíma nás, kam to vedie. Tu prichádza nápad ... Ondrašovské skaly nie sú ďaleko. Neváhame a ideme.

Ondrašovské skaly

Čochvíľa sme tam. Na vrchu sa nachádza drevená lavička, z ktorej je krásny výhľad, Turiec ako na dlani. Rovno oproti vidieť hlavný hrebeň Veľkej Fatry s Lyscom, Ostrou a Tlstou a Krížnou. Je to naozaj krásne miesto.

Hrad Zniev

Po chvíľke rozjímania rozmýšľame čo ďalej. Hrad Zniev vyzerá na dosah a tak pokračujeme po zvažnici ďalej. Ku koncu bajky musíme síce kúsok vytlačiť, ale tie výhľady zo samotného vrchola Zniev stoja zato.

Zniev so svojou výškou 985 m n.m. je tretí najvyšší vrch pohoria Žiar. Práve na vrchole Znieva sú dnes tie najkrajšie výhľady, ktoré vyrazia dych. Sme v správnom čase na správnom mieste, viditeľnosť je úžasná. Krásne vidíme  aj malofatranský Kľak.

Na vrchole sa nachádzajú aj zrúcaniny Znievskeho hradu. Aj tu sa chvíľočku zastavíme, ale musíme ísť ďalej, do tmy chceme byť dolu. Stihli sme to akurát.

Zostupujeme

Keďže sa už pomaličky stmieva, z Vrícka už po ceste cez Vricke sedlo späť do Kľačna.

Ondrašovské skaly a Zniev sú skvelý cieľ. Jesenné MTB bajkovačky na Turci sú asi najkrajšie, i keď táto novembrová tento rok asi posledná. Ráno a večer je už zima a deň je prikrátky.

Príspevok Ondrašovské skaly a Zniev, jesenný MTB cyklovýšľap zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Našu sezónu ostatného ročníka výzvy #7kopcov3jazera sme sa rozhodli ukončiť výstupom na Bralovú skalu. Vybrali sme si síce ľahko dostupný cieľ, ale opäť sa nám pri jeho zdolávaní potvrdilo, že nie je potrebné stúpať do nekonečných výšin. Slovensko je krásne aj v menších nadmorských výškach. Rodinný výlet na Bralovú skalu sme zvládli s prehľadom.

Jesenné výlety po Slovensku

Na realizáciu nášho výletu sme si vybrali deň štátneho sviatku – 17. november.

Vonku vládlo typické novembrové počasie, žiadne slnko, veľa hmly a s tým spojené padanie čohosi mokrého z oblohy. Ale ani počasie nás neodradilo a hneď po raňajkách sme vyrazili z Kremnice, kde sme boli ubytovaní, do cca 13 km vzdialenej obce Sklené.

Sklené nad Handlovou

Autom sme sa previezli cez celú obec a zaparkovali sme na jej druhom konci (bolo tam akési otočisko a v jeho strede voľná plocha, na ktorej už parkovali zo dve autá). K úplnému koncu dediny sme už išli peši. Prešli sme popri posledných domoch a vystúpili sme ku krížu na kopci.

Sklenianske lúky

Kúsok za ním sme už natrafili na prvý smerovník. Bohužiaľ, žiadna šípka nám neukazovala cestu na Bralovú skalu. Tak sme sa rozhodli, že sa vyberieme ďalej po ceste smerom na Rematu.

A tak sme šli.

Už po pár metroch sme si všimli, že cestu pretína ďalšia cesta, na ktorej sme zbadali na strome namaľovanú červenú turistickú značku. Keďže cesta vľavo označené červenou farbou stúpala do kopca, intuitívne sme vytušili, že toto je tá správna cesta, ktorá nás dovedie k cieľu. Nemýlili sme sa aj vďaka trojgeneračnej skupinke turistov (dedko, otec a syn), ktorých sme na tejto ceste stretli. Potvrdili nám, že práve schádzajú z Bralovej skaly.

Sme definitívne na správnej ceste.

Pokračovali sme ďalej na Bralovú skalu. Zo Sklenianskych lúk sme na chvíľu vošli do lesa, aby sme zasa vyšli na ďalšej lúke. Nasledujúc červenú turistickú značku sme opäť vošli do lesa. To všetko za mierneho stúpania a ani sme sa nenazdali, boli sme na Bralovej skale.

Bralová skala

Výhľad z Bralovej skaly aj napriek novembrovému počasiu bol úchvatný. A výhoda novembrovej turistiky spočíva aj v tom, že výhľady nám nekazili žiadni iní turisti. V momente, keď sme vyšli hore, sme tam boli úplne sami. Takže sme sa mohli kochať do sýta a iba chlad nás prinútil ísť ďalej – k hotelu Remata, ktorý sa zo skaly zdal akoby na dosah ruky.

Remata

K hotelu sme začali zostupovať po žltej turistickej značke. A vtedy prišla „najzábavnejšia“ časť tohto výletu. Zostup k Remate bol prudký a v novembrovom čase, teda v čase, keď bol chodník plný blata, aj poriadne šmykľavý. V strede cesty som už mala nohy vytrasené ako ratlík. Zbadali sme dvojicu stúpajúcu oproti  nám. Lepšie som sa prizrela a dvojicu som vďaka fotkám na FB ihneď spoznala.

Hatalovci na Bralovej skale

Boli to Hatalovci – kolegovia z výzvy 7k3j. Aj oni sa rozhodli na poslednú chvíľu „dobehnúť“ chýbajúce ciele. Bolo to veľmi milé stretnutie plné smiechu. A moje nohy si aspoň trochu pri našom kecaní vydýchli. Rozlúčili sme sa a Peťo s Mirkou, ktorí pokračovali ďalej na Bralovú skalu a my sme dokončili náš zostup k Remate.

Vlakom do Skleného

Známi mi odporúčali, aby sme sa zastavili aj v hoteli (vraj majú dobrú kuchyňu), ale my sme chceli stihnúť vlak, ktorý nás mal odviesť späť do Skleného. Jazda vlakom bola totiž obrovská motivácia pre nášho Maťka, ktorý je vlakový fanatik. Určite som mu nechcela tento zážitok prekaziť. Vlak na tejto trati jazdí iba každé dve hodiny, rozhodli sme sa teda stihnúť vlak o 13.26 h (ďalší by bol pre nás už dosť neskorý).

Hotel Remata sme obišli a šípka na križovatke nás presne nasmerovala až na stanicu. Maťko si urobil niekoľko pekných fotozáberov na železničný most a tunel a už po pár minútach z tunela vyšiel aj nami očakávaný vlak.

Jazda vlakom bola taká krátka (cca 8 minút), že ani pani sprievodkyňa ku nám nestihla prísť, aby sme si od nej kúpili lístky. Vystúpili sme na najbližšej zastávke a opäť sme boli v Sklenom.

Čakal nás prechod takmer cez celú dedinu – zo stanice až k miestu na druhom konci obce, kde sme nechali zaparkované auto. Dedina je pomerne dlhá, takže to, čo sme si ušetrili jazdou vlakom, sme aspoň čiastočne dohonili prechodom cez Sklené. Za nami bol pomerne nenáročný, ale zároveň veľmi pekný výlet v ďalšej pre mňa zatiaľ nepoznanej časti Slovenska. Tento výlet ma však navnadil k tomu, aby som sa sem ešte vrátila. Aj s našimi deťmi. 

Záverečné hodnotenie 

Rodinný výlet na Bralovú skalu z obce Sklené je jednoduchý a zvládnu ho aj slabší turisti (výstup z Rematy bude asi trochu náročnejší). Na jeseň však vzhľadom na množstvo blata treba byť opatrný pri zostupe. Atrakcia pre deti v podobe vlaku je zaručená v každom ročnom období. A pre nás ako bonus tohto výletu bolo stretnutie s ďalšími účastníkmi výzvy #7kopcov3jazera.

Už teraz sa teším, ako sa na medailobraní budeme smiať na tejto príhode.

Príspevok Rodinný výlet na Bralovú skalu zo Skleného zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Debata začala už pri raňajkách. Hrozila debaklom. Niektorí jedinci začali šíriť zaručené zvesti o rozblatenom a neprejazdnom teréne. My sme však vedeli, že sa im iba nechcelo. Zo Skleného na Budiš, MTB prechod hrebeňom Žiaru už je dôvod na malé zaváhanie. :-)

Mokro a škaredo

Zhúžvané tváre, malé očičká a nulová empatia znamená túžbu uliať sa po dvoch dňoch makačky okolo Bralovej skaly a Turčeka a ďalšej premrhanej noci zo záverečného nádherného tripu. Nemýľte sa, noc nebola až tak prehýrená. Po skúsenostiach z dvoch nocí sa všetci naši parťáci presunuli na prízemie. Spalo sa kde sadalo. Na gauči, na zemi, na lavičke, konečne mal Vlado hore pokoj. Sám so 6 postelami. Všetko bolo totiž lepšie ako Vladovo chrápanie.

Napriek tomu sme silní jedinci a nakoniec skupina vyrazila, pretože už o deviatej ráno nás pri kríži na Sklenianskych lúkach čakal (ten početnejší) zvyšok partie. Prvý výšľap na Lúky aj s koncovým stúpaním išiel prekvapivo dobre.

Sklenianske lúky

Stretanie a bratanie. Žiadne mokro, žiadne škaredo, žiadne blato. Azúro na oblohe i v dušiach. Práve kvôli tej pozitívnej nálade pri stretkách a skvelým ľuďom to robíme. Má to význam najmä v dnešnej pošahanej dobe. Niektorí sme sa poznali len zo skupiny a tak sme sa akosi hecli, že ideme rovno na kopec.

Kolmo cez lúku hore. Hrebeňová trasa tá od počiatku mierne zabrať. Z očí všetkých však planie očakávanie a úžasná motivácia.

Pravda víťazí

Kým sa dostaneme na prvý kopec pod Horeňovo, zo zopár tvárí ten optimizmus vyprchá.

"Som sa mal na to vysrať", "Kurňa furt len tlačím", "Spotený som jak vôl", to je iba zopár hlášok, ktoré som cestou započul. Sám som nejaké pridal ale bol som pokojný. Najhoršie stúpanie máme za sebou.

Hrebeň Žiaru

Žiar rozhodne nepatrí medzi známe a turisticky exponované pohoria na Slovensku. Keby tu neúradovali lesáci, rozhodne by patrilo so svojimi väčšinou ihličnatými lesmi, prekrásnymi lúkami a výhľadmi medzi neobjavené topy Slovenska.

Najvyšší vrch Žiaru sú Chlieviská (1024 m n.m.) ale až tam sa nedostaneme. Nepozrieme si ani vápencové skaly Vyšehradu, z ktorých je nádherný kruhový výhľad na celé okolie.

Hodláme to na Štyroch chotároch otočiť na Budiš a Turčianske Teplice.

Babská jazda

Nielen pri fotení ale aj pri šliapaní. Už od prvej minúty si všímam, že naše baby sú húževnatejšie ako chlapi a v ničom v skupine nezaostávajú. Že by to bolo tým pitným režimom, ktorý sme večer na chalupe zvládli?

Pri zbežnom pohľade by človek povedal, že tie kovové turistické značky treba občas natrieť, aby ich nezožrala hrdza. Až pri bližšie pohľade cyklista zistí, že to Zuzka Murárikovie s jej hrdzavými vlasmi pózuje. :-)

Práve na tomto hrebeni vzniklo krásne duo Zuzana a Katka, ktoré zdolalo v tomto roku okrem Kôprovského štítu aj niekoľko ďalších zaujímavých cieľov.

Žiarsky Mordor

Malá oddychovka pred lesáckym mordorom. Neveriacky na tú spúšť pozeráme. Po stromoch tu naozaj nič neostalo. Iba jden prameň, neodprataná haluzina, ktorá už našťastie tiež prehnila. Dá sa cez ňu prejsť aj bicyklom.

Zuzka bola hladná, tak sa za jazdy naklonila pre banán a hup ho. Prvý ženský šrám na nohách sa obišiel bez plaču a nariekania. Zuzka hrdinsky vystupuje a pokračuje akoby nič ďalej.

Jalovské Lazy

Prechod cez toto mesačné územi ide rýchlo. Sú to zväčša také rovinkaté brtky pred finálnym stúpaním. Míňame Jalovské lazy s ktorými mám svoje skúsenosti. Zvyčajne tu ľudia zle odbočia. Raz mi tu dokonca telefonicky dokonca ponúkli stať sa otcom.

Zase tá Zuzana

Hups, zase tá Zuzana. Nabudúce budeme musieť vytvoriť challenge v kvalite a estetike pádov.

Vlado s Petrom a Jankom už ani nenadávajú. Iba s úsmevom rezignujú. To ešte nevedia, že nie sme ani v polovici cesty. Spúšťame sa dlhým šotolinovým zošupom k Štyrom chotárom. Sme porátaní a komplet, nič zlámané, finále na pohodu.

Štyri chotáre

Na Štyroch chotároch robím spoločnú rozlúčkovú fotografiu. "Aj mojím, aj mojím, aj mojím ešte cvakni", "Pozerala som sa?" Pár minutové fotenie sa predĺžilo skoro na polhodinu. Keby som bol vedel, tak 4 chotáre radšej preletíme :-)

Za Štyrmi chotármi sa časť ľudí Kostolnou dolinou vracia na Prievidzu. Na večer majú dohodnutý guláš. Zvyšná časť cykloexpedície pokračuje opačným smerom, dolinou, smerom na Budiš.

Cez Turčianske Teplice na Sklené

Zvyšok už je len nuda. Zuzka vďakabohu našla cyklotrasu mimo hlavnú cestu, za čo sme jej boli vďační. Ocenila to v Turčianskych Tepliciach na pive. Na zvyšku cesty nás ešte milo prekvapil lesík za Dubovým, ktorým cyklotrasa prechádzala. Skutočne milé finále dnešnej jazdy. Finišujeme v Sklenom pri kostole.

Hrebeňom Žiaru

cyklookruh zo Skleného
45 km / 820 m

Za chlebom v Sklenom

Človek by povedal, že večer v Sklenom už bude v pohode. Nebol. Potrebovali sme totiž k navarenej kapustnici chlieb. A ten nebol.

Skúsili sme v spodnej krčme. Kolečko pív. Nemali. Skúsili sme v Bernardovi. Kolečko pív. Nemali. Ale poradili. Kúsok vyššie robia dve partie veľký guláš a tam, tam určite bude. Vyslali sme Pištu. Hodinu sa nevracal. Kolečko. Čo je s ním. Veď príde. Ďalšie kolečko. Janko sa začal obávať a rozhodol sa, že sa vyberie za ním. Ďalšie kolečko, ďalšia hodina, vybrali sme sa za nimi všetci.

Pochopenie v starej pálenici

Našli sme ich ochutnávať páleno v miestnej starej pálenici. Práve ju partia prerábala. Reči o krásnych kachliach a výhľadoch sme tolerovali, pretože fešáci nás upokojili. Chlieb zdealovali. Dve zabalené nakrájané polky za 4 eurá. MTB prechod hrebeňom Žiaru sa vydaril. No neber to. A Janko vizionársky dealuje kachle ešte pred plynovou krízou.

• MTB Na Bralovu Skalu
• MTB Cyklookruh okolo Turčeka
• MTB Zo Skleného cez Skalku do Bystrice

Príspevok Zo Skleného na Budiš: MTB prechod hrebeňom Žiaru zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vchádzame do Skleného. Fínske domky nám znelo až príliš fantasticky už pred rokmi, keď sme túto osadu vedľa vojenského objektu konča Skleného objavili. Stane sa na tri dni našim domovom pri cykloprechode hrebeňa Žiaru, MTB okolo Turčeka na Skalku a dnešnej cyklovychytávky: Bralová skala MTB zo Skleného.

Plánovali sme prísť o druhej. Jednak sme mali stretko so Zuzkou, jednak s domácou a ešte sme chceli poobede zvládnuť náš prvý cieľ, vyšliapať na bicykloch Bralovú skalu. Čo sa dá najlepšie zvládnuť práve zo Skleného.

Sklené

Sklené pri Handlovej je jedinečná dedinka, kde sa zastavil čas. Povie ti to každý Handlovčan.: "Keď prejdeš tunel pod Bralovou skalou, všetko sa zmení. Aj počasie. Prichádzaš do iného sveta." Kedysi sa nemecky dedina volala Glaserhau. Do roku 1927 mala írečitý úradný názov: Sklenô. Historicky bolo súčasťou Turčianskej stolice, regiónu Hauerland a obcou kremnického panstva.

Stihnúť výjazd a osadu

"Ja už taký som", zaznela očakávaná odpoveď na Jankove viac ako dvojhodinové meškanie. Musel sa naraňajkovať. Zatína zuby a nakladám. V čase plánovaného príchodu na chatu sa nám podarí akurát vyraziť z Topoľčian. Snažil som sa byť zodpovedný a zavolal som ostatným, že budeme niekoľko hodín meškať. Peter ma informuje, že je na tom podobne. Ešte sú v Bratislave, pretože práve dnes sa u Števa v robote rozhodli, že je v práci nenahraditeľný.

Jediný, kto dodržal termín, bola Zuzka, aj to len preto, že išla vlakom. Poučenie z toho je zrejmé:

Fínske domky

Zarezervovali sme si chatku s ubytovacou rezervou. Dole tri postele, bicyklovňa, jedáleň a kuchyňa, na poschodí v solídnom spoločnom priestore ďalších päť postelí. Naše dvojhodinové meškanie prešla domáca trpezlivým mlčaním. Úsmev sa jej objavil na tvári pri platení. Kým nám poukazovala všetky nuansy chaty, blížilo sa k štvrtej.

Jediná zodpovedná skupina: teda ja, Janko a Zuzka sme sa rozhodli prezliecť do cyklodresov a vyraziť na Bralovú skalu, kým je čas.

Bicyklom na Bralovu skalu

Bralová skala je nádherné vysuté miesto nad druhým najdlhším železničným tunelom na Slovensku. Spája Prievidzu a Handlovú s Turcom. Ako názov napovedá, dominantou vrchu je mohutná skala, z ktorej objavíte nádherné výhľady na Handlovskú a Turčiansku dolinu, Prievidzu a na okolité vrcholy Žiaru, Kremnických vrchov, Malej Fatry a Vtáčnika.

Turistické chodníky vedú z Rematy aj zo Skleného. Ak však chcete vyjsť hore na bicykli, odporúčam jedinú trasu- Sklené. Za kostolom pri pošte nájdete nenápadnú asfaltovú odbočku na zvážnicu, ktorá malým okruhom cyklistu vyvedie až na lúky pod Bralovou skalou.

V rozmarnej nálade som sa oprel do pedálov a zastavil sa až hore na lúke. Ale na nesprávnej, Sklenianskej. Zle som odbočil. Zuzka a Jano boli na inom chodníku a oveľa nižšie. Ak zle odbočíš, nielenže si užiješ kliešte ale aj krásny downhill cez rozoranú celinu na správny chodník.

Masiarske výšiny

Vedenia sa ujala Zuzka, ktorá nás správne dostala až na smerovník ku Bralovej skale. Odtiaľ už vedie zvážnica až hore. Nezľaknite sa prudšieho padáku pred poslednou odbočkou. Idete správne. Posledné metre tlačíme ale ten pohľad stojí za to. Pod nohami máme jeden z najväčších tunelov Slovenska a Remata je už na pohľad sakra nízko.

Chvíľu sa kocháme výhľadmi a potom začne "selfie" hitparáda: Kto je na fotke najkrajší. Vyhrala Zuzka. A nielen preto, že bola jediná baba s dvoma starými dedami.

Selfiečka na instagrame frčia najmä so ženami a vyšportovanými chlapcami. A to my nie sme. Ale nie je každý deň posvícení. Už zajtra sa Zuzkina konkurencia rozšíri.

Janko dostal blbý nápad spustiť sa dole na Rematu a vrátiť sa vlakom. Údajne tam majú skvelých pstruhov ale rýchlo to zamietame. Úprimne, nikomu sa nechce a navyše v strede Skleného sme našli miesto, kde čapujú originál Bernard.

Cez Sklenianske lúky

Spúšťame sa červenou turistickou na Sklenianske lúky. Pri kríži budeme mať už pozajtra opäť zraz, pri spoločnom cykloprechode hrebeňa Žiaru.

V momente, keď zalezieme do šenku ozve sa telefón. Dorazila druhá úderka. Chalanom odporučíme rýchlo sa prezliecť a vyšliapať si Bralovú skalu sami. Pre makačov je to výstup na necelú hodinku a my zatiaľ neleníme a vyprázdnime zopár Bernardov.

Podvečerná krása Skleného

Vraciame sa pri západe slnka. Krajina je zaliata medovým teplom. Dlho vydržím ale pri pasienkoch na dolnom konci v zákrute zastavujem. Neviem či bolo dôležitejšie zachytiť ten okamih alebo vyprázdniť močový mechúr.

Toto sa nedá. Svetlo a príroda čarujú tie najfotogenickejšie obrazy. A ja mám tri nové poznania. S prázdnym mechúrom je človeku lepšie, ak chceš skvelé fotky, počkaj si na svetlo a to najkrajšie miesto sveta môžu obývať kľudne býci a kravy.

"Už lepšie odstaviť bicykel nevieš, ty pako? Iba v zákrute?" V najlepšom ma vyrušuje motorista revúci na mňa zo stiahnutého okienka. A ja mu musím zakontrovať i dať zároveň za pravdu. Naozaj sa niekedy chovám ako blbec.

Podvečerné rituály

Na chate sa stretávame s druhou polkou skupiny. Všetci v pohode, všetci s výhľadmi aj selfie fotkami. Skalp Bralovej skaly je náš. Čaká nás päť litrov kapustnice, ktorú som už doma predvaril s láskou, sušenými slivkami a dubákmi. Nazajtra nás čaká MTB cyklovýlet okolo Turčeka na Skalku. A večer skvelá Pištova držková.

Večer ešte chvíľu riešime zasadací (spací) poriadok. Zuzka dole, chaloši na poschodí okrem dvoch. Mňa a Janka. Dvoch starešinov, od ktorých nehrozí Zuzke žiadne nebezpečie. Po chvíli dohadovania sa Zuzka podujme vyspať sa s Jankom na izbe a ja sa utiahnem na sofu v obývačke. Nepýtajte sa prečo.

Zuzka zapadne do chalanskej partie ako máloktorá iná baba. Presvedčila nás o tom už vtedy, keď nás Peťo Stariňák v Kľakovskej doline presviedčal, že sa ôsmi v jeho Fabii neodvezieme. Nepresvedčil.

Príspevok Bralová skala MTB zo Skleného zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Remata a Bralová skala, turistika okolo a cyklotrasy cez Sklenianske lúky. Tento turistický cieľ sme chceli zaradiť už niekoľkokrát. Nielen pre ideálne vlakové spojenie z Prievidze a Hornej Štubne a nenáročnú turistiku v okolí, ale najmä pre skvelé cyklotrasy zo Skleného po hrebeni Žiaru.

Remata

Alebo Remäta je rekreačná oblasť a lyžiarske stredisko, nachádzajúce sa medzi Rážtočnom a Handlovou v okrese Prievidza. Stredisko leží na pomedzí Žiaru a Kremnických vrchov pod Sklenianskymi lúkami. Remäta je prístupná cestou i vlakom, ktorý má na Remate zastávku.

Stredisko Remata je ohraničené nevysokým, ale zato turisticky veľmi obľúbeným vrchom Bralová skala.

Bralová skala

Už ako jeho názov napovedá, dominantou tohto vrchu budú mohutné skaliská.

Z vrchu Rematy objavíte nádherné výhľady na Handlovskú a Turčiansku dolinu, Prievidzu a na okolité vrcholy Žiaru, Kremnických vrchov, Malej Fatry a Vtáčnika.

Popod Bralovu skalu vedie Bralový tunel, druhý najdlhší tunel Slovenska (3 km) ktorý spája železnicou Prievidzu s Hornou Štubňou.

Turistické trasy Remata

Najjednoduchšia nenáročná trasa vedie z Remäty alebo Sklenianskych lúk:

Túra na Bralovú skalu z Rematy

Výstup na Bralovú skalu môžete začať pri hoteli REMATA po žltej značke. Čaká vás asi 1km dlhá stredne náročná trasa horským chodníkom cez lesný porast a skaliská.

Túra cez Sklenianske lúky

Východiskovým bodom môže byť aj Sklené. Dobrá voľba ak ste leniví šliapať do kopca. Vlak vás vyvezie až do dedinky Sklené pri Handlovej, odkiaľ sa cez Sklenianske lúky pohodlne dostanete na Bralovú skalu.

Hrebeňom Žiaru

Ďalšie turistické trasy vedú z Prievidze, Ráztočna, Handlovej či Kunešova. Po hrebení Žiaru vedie magistrálna trasa a veru, je sa na čo pozerať.

Cyklotrasy Remata

Ak chcete zdolávať tento cieľ na bicykli, užite si vlak. V pravidelnom dvojhodinovom takte vás vyvezie na Sklenianske lúky, odkiaľ sa vám naskytne množstvo trás do širokého okolia.

• Sklené Remata Handlová
• Sklenianske lúky po hrebeni Žiaru Vyšehradské sedlo
• Sklenianske lúky Ráztočno
• Sklené Turček Skalka Kremnica

Tých trás je naozaj neúrekom a v tomto roku budeme organizovať minimálne jeden MTB cyklokemp v okolí Rematy. Sledujte nás.

Doprava Remata

Vlakom na Rematu, Bralovú skalu a Šíp.

Kedy, ak nie teraz využiť vlak. Spojenie Prievidza, Handlová, Remata, Sklené a Horná Štubňa je nielen praktické. Viadukty a tunely robia z tejto trate jednu z najkrajších na Slovensku. Viac tu.

Príspevok Remata, Bralová skala turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Železničný spoj z Prievidze cez Handlovú a Rematu na Sklené ponúka netušený výletný potenciál. Nielen Bralovou Skalou, Sklenianskymi lúkami a Rematou. Ale tiež nadväznosťou na Hornú Štubňu a tri následné najkrajšie trate Slovenska v Turci. Smerom na Vrútky, Harmaneckú dolinu a Diviaky.

Popevok: "Ide vláčik šišiši, odvezie nás k Maryši. Od Maryši k Etele, cez tri veľké tunele" pozná asi každý detský cestovateľ. Preto nemohol chýbať ani pri našom výlete.

Vlakom na Rematu

Etelu ani Maryšu nepoznám ale tie tunely áno. A rovno sme cez ne prechádzali vlakom k prvému z cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2022 na Bralovú skalu.

Cesta vlakom Prievidza- Remata trvá asi 40 minút. Zaujímavá je nielen pre deti ale aj pre dospelých. Lipník, Ráztočno, Handlová,.. Cesta vlakom popod hrebeň Žiarskeho pohoria ponúka všetko. Nádhernú prírodu, kopce, lúky, najmä tie Sklenianske... Ale aj mosty, najmä ten Handlovský viadukt. A tunely. Špeciálne ten pod Bralovou skalou.

Tunel pod Bralovou skalou (tiež kedysi tunel T. G. Masaryka) prekonávajúci masív Bralovej skaly a 200 metrové prevýšenie na pomedzí Žiaru a Kremnických vrchov bol s dĺžkou 3 011 m až do otvorenia Čremošnianského tunela našim najdlhším tunelom.

Z Rematy na Bralovú skalu

Trasa na Bralovú skalu síce nie je dlhá ale zato pekne sýta.

Na žltú turistickú trasu sa napojíte rovno na vlakovej zastávke. Pokračuje okolo hotela Remata. Tam začína celkom prudké stúpanie. Ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť.

Bralová skala

Hore na skale je vysielač a krásne výhľadové miesto, odkiaľ je vidieť kus Handlovskej doliny vrátane Veľkého a Malého Griča.

Aby sme to zokruhovali, pustili sme sa dole po červenej značke (deti sa pustili na lopároch doslova) na Sklenianske lúky.

Zo Sklenianskych lúk sme už zišli dole na vlak po starej ceste, ktorá spája Rematu a Sklené.

Za tri hodinky s deťmi. Úplne v pohode.

A samozrejme s dobrým pocitom, že sme využili vlak a tak malým kúskom pomohli planétu odľahčiť od výfukových plynov.

Príspevok S deťmi vlakom na Rematu a Bralovu skalu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

O zdolávaní cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2022 vlakom ZSSK sme sa rozprávali priamo s Romanom Palubjakom, železničným srdciarom priamo z Turca.

Remäta a Bralova skala. Trať Prievidza Handlová Sklené zaraďujem medzi najkrajšie trate Slovenska. Porozprávajte nám trochu o nej.

V knižnom cestovnom poriadku figuruje trať Horná Štubňa – Prievidza pod označením 145. Ide o jednokoľajný úsek dlhý 37 km. Počas jazdy vlakom budeme prechádzať niekoľkými tunelmi a mostami nachádzajúcimi sa v pohorí Žiarskych a Kremnických vrchov. Okolitá príroda dotvára cestovný zážitok v každom ročnom období, pri troche šťastia výletníci môžu zazrieť potulujúcu sa lesnú zver.

Čo všetko môže človek výletník objaviť na tejto trati?

Ja si myslím, že to svoje si nájde každý. Bol som so skupinou detí na výlete v Prievidzi, kde sme sa pešou chôdzou presunuli do Bojníc. Navštívili sme ZOO a rozprávkový zámok. Taktiež počas našej cesty vlakom z Turca pristúpilo aj pár cyklistov, trasa sa dá spoznávať aj po cyklotrasách a horských terénoch. Dokonca pristúpilo aj pár hubárov, takže objavovanie je rôznorodé.

Tunel pod Bralovou skalou bol údajne dlho najdlhší na Slovensku. Trať zároveň v Hornej Štubni naväzuje na ďalšie tri železničné skvosty: trate cez Diviaky, Harmaneckú dolinu a Turiec na Vrútky.

Áno, bolo to tak. Bralský tunel bol nositeľom prívlastku najdlhší jednokoľajný tunel na Slovensku vďaka svojej dĺžke 3011,6 m. až do vybudovania Čremošnianskeho tunela pri Harmanci o dĺžke 4697,2 m. Bralský tunel je situovaný medzi Handlovou a Skleným, mnohí ho poznajú aj pod názvom tunel T. G. Masaryka.

Aké sú najvýznamnejšie turistické a výletné miesta na tratiach, ktoré sa križujú v Hornej Štubni? Myslím trať Gader- Turčianske Teplice- Vrútky, trať cez Harmanec na Staré hory a Banskú Bystricu a tiež trať na Kremnické Bane, Trnavú Horu a Zvolen?

Priznám sa, že z vymenovaných miest sú mi najbližšie miesta z Turčianskej kotliny. S rodinkou bývam vo Vrútkach. Gaderská dolina je výborným miestom na oddych, prechádzku a tiež je to miesto začiatku rôznych turistických trás. V meste Turčianske Teplice nájdeme priestor na oddych a relax v aquaparku, prípadne prechádzkou v miestom parku s veselými sedačkami.

Mesto Martin je tiež pekným miestom na potulky, kde človek môže spoznať historické a kultúrne dominanty. Cez leto je v prevádzke letné kino, kde sa premietajú rôzne druhy filmov.

Taktiež by som neobišiel Múzeum slovenskej dediny, kde človek pospomína, ako sa fungovalo v minulosti, ako žili a hospodárili rodičia našich rodičov.

Prečo sa oplatí previezť sa na Turci na týchto tratiach vlakom, Čim sú výnimočné?

Na týchto regionálnych tratiach je cestovanie pre mňa oddychom, pretože keď sadnete do vlaku, užívate si okolie, miestami klesáte, potom zas stúpate, do toho rôzne železničné stavby a celé to uzatvorí krásna príroda a život v nej.

Vrútky sú zároveň prestupnou stanicou na ďalšie dva ciele Stoh v Malej Fatre a Šíp v tej Veľkej. Na oba ciele je východzia stanica Kraľovany. Čo ďalšie môže turista v oblasti Kraľovian objaviť?

Prestupné miesto Kraľovany využíva mnoho cestujúcich k prestupu na smer Dolný Kubín – Trstená. Rád by som odporučil využiť cestu vlakom na návštevu Oravského hradu. Je to slovenský unikát. Jazda motorovou jednotkou krížom-krážom peknou prírodou je jedinečným zážitkom.

Ak by niekto nemal chuť spoznávať históriu hradu, odporúčam návštevu Dolného Kubína, kde vieme zrelaxovať v aquaparku, prípadne sa poprechádzať popri rieke Orave.

Dala by sa celá trasa na ciele Remata, Bralova Skala, Stoh a Šíp z Bratislavy zokruhovať?

Zaujímavá rodinná výzva, prečo nie. Ak by sme si to rozložili na viac dní, dalo by sa to zvládnuť. Z Bratislavy by sme sa presunuli do Prievidze (1. deň), ráno by sme vycestovali z Prievidze – Remäta (Bralova skala) – Martin (2. deň), a tretí deň by sme absolvovali trasu Martin – Vrútky – Kraľovany (Šíp) – Bratislava.

Ak by ste sa mali na takomto výlete niekde ubytovať, kde by to bolo z hľadiska dopravy najvýhodnejšie

Ak som na výlete s rodinkou vlakom, vyberal by som hlavne miesta, kde mi zastavuje vlak, alebo kde sa viem dostať na zastávku vlaku.

Prečo by mal človek objavovať Slovensko vlakom?

Výlety vlakom majú svoje čaro, hlavne keď cestujete s deťmi. Vo vlaku je priestor na rôzne aktivity a hry, zapája sa celá rodina😊. Áno, autom sa dostanete z bodu A do bodu B, kedy chcete bez časového obmedzenia, ale ak existuje možnosť vlakom, prečo to nevyužiť.

Ak si to dobre naplánujete, cesta vlakom vie byť dobrou voľbou na objavovanie pekných miest.

Ďakujeme za rozhovor.

Príspevok Ideme vlakom na Remätu, Bralovú Skalu a Šíp zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tentokrát som sa rozhodol preskúmať hrebeň Žiarskeho pohoria, ktoré sa tiahne ponad Prievidzu od Vyšehradského sedla až po Rematu. MTB cyklotrasa po hrebeni Žiaru.

Žiar

Oddeľuje Vyšehradským sedlom Hornú Nitru od Turca. Hraničí s Malou Fatrou, s Kremnickými vrchmi a na juhu s pohorím Vtáčnik. Vlakom sa cez ˇ6arnovicu vyveziem do Skleného. Na Sklenianskych lúkach vyrazím na hrebeň. Musím potvrdiť slová rušňovodičov, znalcov. Akonáhle prejdeš Rematský tunel, prídeš do iného sveta. Skúsil som to 4x a 4x sa to potvrdilo.

Sklené pri Handlovej

Sklené pri Handlovej má vlastný pulz. Počasím, náladou, rozložením... Človek to pochopí až na kríži na Sklenianskych lúkach. Križovatka turistických trás. Pomaly a kľudne. Aj ten túlavý pes, čo behá po dedine si to užíva viac ako moderný človek v meste.

MTB Vlek Prievidza Horná Štubňa

MTB výjazd Prievidza Remata nikdy nesklame. Aj vďaka vlaku ZSSK, ktorý vás dokáže vytiahnuť na Sklené pri Handlovej v dvojhodinovom takte niekoľkokrát denne. O výhodách tohto výletu sme sa už zmienili minule. Už dávno tvrdím, že na Slovensku máme najlepšie cyklovleky na Slovensku. Veď uvážte, za deň spravíte 4 jazdy s vývozom a zakaždým sa spustíte inou cyklotrasou. Viac tu.

MTB po hrebeni Žiaru

Vyrážam po chrbtici Slovenska- Štefánikovej magistrále na Horeňovo. MTB cyklotrasa po hrebeni Žiaru GPS trasa STRAVA

Všetkým obdivovateľom MTB výkonov sa dopredu ospravedlňujem. Sedím na e-bajku a dnes si to proste užívam. Tlsté gumy, ťažký bajk, čistý zážitok a objavovanie, žiaden kopec nie je prekážkou.

Nevšedná ponuka na hrebeni Žiaru

Hneď za prvým stúpaním zvoní telefón. Bola to blbosť zverejňovať ho. Zas mi niekto zavolá a spýta sa na ordinárne veci, ktoré si môže ľahko prečítať v propozíciách. Chcem byť priateľom. Chcem byť ľudský. Chápem, že ľudia dnes neveria ničomu.

Nedá mi. Zastavujem a dvíham...

• Haló?
• Haló, počujeme sa?
• Haló?
• Áno. Ja vás počujem a vy mňa?
• Dobrý deň. Chcela by som dieťa.
• Prosím?
• Chcela by som dieťa. Viete, my sa s mužom už 9 rokov snažíme a nedarí sa.
• Prosím? To je žart?
• Nie, ja to dieťa naozaj chcem a dozvedela som sa, že Vy by ste mi mohli pomôcť.
• Ste si istá že voláte správne?
• Áno. Odporučili mi Vás.

::::: s úžasom chvíľu premýšľam ::::: To čo toto je? Po chvíli sa snažím s humorom zareagovať. Neviete kto sa baví? ....

• No ak Vám nevadí, že sedím na bajku na Remate, mám 57 rokov a som trochu pri sebe a za zenitom, tak by som sa mohol pokúsiť.... 
  Chvíľu tichu.
• Ja chcem adoptovať dieťa. Vy neadoptujete?
• Nie. Rozhodne nie. Snažím sa reštartovať ľudí, dostať ich do prírody a k zážitkom. Toto ma zatiaľ nenapadlo....
• Prepáčte.

Odľahlo mi. Omyl. Svet je krásny vo svojej farebnosti.

Mordor po Slovensky

Hneď za spadnutým stromom na Prostrednom vrchu objavujem realitu Slovenska. Mordor. prachy, po nás potopa. Ťažko popísať pocity pri prejazde mŕtveho hrebeňa.

To, čo sa podarilo lesákom na Žiarskom hrebeni je niečo neskutočné. Taký mordor na takej ploche nebol snáď ani v pánovi prsteňov. Neviem. Nie som odborník na lesné hospodárstvo, neviem či tu riadil kôrovec alebo kalamita. Takú spúšť som ale v živote nevidel.

Ako to mohli takto? J.R.R. Tolkien sa mal inšpirovať. Možno by dal aj toho Oscara. Chápem, že Žiarske pohorie nepatrí medzi top destinácie Slovenska. Chápem tiež, čo to znamená ťažba a hospodársky les. Ale toto? Na podlahu? Do poslednej vetvičky?

MTB cyklotrasa po hrebeni Žiaru

MTB medveď. Jalovské lazy. Pekná chajda. Pískam si, spievam, cinkám, hulákam, veď medveď.  Prechod cez Jalovské lazy si užívam.

Pohorie Žiar sa nachádza nad Prievidzou, medzi Hornonitrianskou kotlinou a Turcom. Na severe hraničí s Malou Fatrou, na juhu s Kremnickými vrchmi a Vtáčnikom. Najvyšším vrchom sú Chlieviská. Tiež treba vystúpať na Bralovu skalu nad Rematou.

Žiarske lazy

Po prejazde mesačnej krajiny prichádzam na Žiarske lazy. Spoznáte ich ľahko. Chata na hrebeni, to je sen. Nirvána. Tu stromy nerúbu. Prečo by aj rúbali, veď sú vo svojom. Mal by som pokračovať po červenej, ale pri horárni to púšťam na Malú Čausu.

Brzdím, kolesá cvaknuté a bicykel sa šmýka ďalej. 36%. Toto už poznám. Je tam fakt skvelý padák. Milujem hydraulickú sedlovku. Bez nej by som už MTB nechcel. Zrazu oproti mne auto. Žiaden 4x4 Defender. Taká normálna dvojkolka. Cúva. "Boha. Snáď sa nerozbieha. To chce dať hore?" Ja mám problém dať to dole.

Zastavujem pri ňom. Chlapík ma vzadu dieťa a pýta sa, či sa dostane autom hore. "Touto zvážnicou?" Možno si verí. Odpovedám vyhýbavo: "Ja by som to rozhodne nešiel. Ale ak chcete dajte vedieť, pripravím si kameru. Toto chcem mať zaznamenané." Chlapík to nedal. Bol som asi presvedčivý.   

Na Malú Čausu

Pološmykom schádzam o úroveň nižšie. Spúšťam sa na starú Remetskú cestu z Prievidze. Vidím ohnisko. Badám oheň. Som empatický, viem čo to znamená.

"Poďte si dať s nami pifko." volajú na mňa a ja neodmietam. Skvelí mladí z Malej Čausi. Sú patrioti. Riešime ako tlakovať pivo. Ako miznú lesy. Vyhýbam sa politike. Možno sa spoznajú.

Sloboda. Žiadne časy, tepovky, umiestnenie, žiadne prevýšenia, proste taký pekný výlet. Naplnenie života. 

Pôvodným dôvodom bola UMMAGUMMA

Pink Floyd originál lis na vinyle. Ktorý mi ponúkol Stano z Prievidze. Len tak, že ak chcem... Život prekvapuje. Slovensko nie je až tak skazené.

A ja som chcel nájsť len racionálne zdôvodnenie, prečo sa trepem pre jednu platňu do Prievidze. Lebo Žiar? Lebo príroda? Lebo zážitky? Downhill? MTB? Žiť proste žiť. Žiť naplno. Krásy horskej cyklistiky ťažko popísať. Treba zažiť.

Po žltej sa spúšťam dole do Prievidze, pri stanici mám auto. Možno už aj vlka. Dávam turecký kebab. Chutí mi, mám ho rád.  A letím domov.

Teraz mi tí Floydi hrajú.

Príspevok Fatálna MTB ponuka na hrebeni Žiaru zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.