Väčšina ľudí vidí v Alexovi Honnoldovi hazardéra so smrťou. Pravda je však opačná. Alex je majstrom eliminácie rizika. Alex Honnold a El Capitan – jeho výstup bez lana nebol výsledkom adrenalínového šialenstva, ale desaťročnej prípravy a absolútnej kontroly nad vlastnou mysľou. Tu je rozbor jeho cesty od ochromujúcej paniky k dokonalému pokoju.
Yosemite
El Capitan to je hora v Yosemitskom národnom parku v Kalifornii, a ak ste to nepostrehli, liezol som sám bez lana,štýlom „free solo“, teda sám a bez istenia. Tak vyvrcholil môj takmer 10-ročný sen a na zábere som vyše 700 metrov nad zemou. Vyzerá to hrozivo? Veru, aj je. Preto som o výstupe na El Cap toľko rokov sníval, ale neodvážil som sa. Ale v deň, keď vzniklo toto video, som sa vôbec nebál. Cítil som sa dobre a prirodzene ako na prechádzke v parku, čiže ako ostatní turisti v Yosemitoch.
🎬 Pozrite si video Alex Honnold a El Capitan
Rozdiel medzi šťastím a majstrovstvom
Alex porovnáva dva svoje najväčšie výstupy, ktoré nemohli byť odlišnejšie:
- Half Dome (2008): Svoj prvý veľký sólo výstup podcenil v príprave. V polovici steny ho chytila panika, pochyboval o smere a na vrchole takmer „zmrzol“ strachom. Hoci prežil, do denníka si dal mrzutého smajlíka. Vedel, že mal len šťastie, a to ho neuspokojovalo.
- El Capitan (2017): Trvalo mu ďalších 9 rokov, kým sa na túto stenu odhodlal. Tentoraz nechcel len prežiť – chcel to „zatancovať“. Chcel dosiahnuť stav, kedy strach nemá v jeho mysli miesto.
Vizualizácia: Tanec stovky metrov nad zemou
Alex odhalil svoju najsilnejšiu zbraň: obrazotvornosť. Celý rok pred výstupom si každý večer premietal tisíce pohybov, ktoré ho čakali.
- Hmatová pamäť: Nepredstavoval si len smer, ale aj to, aký bude povrch skaly na dotyk, ako presne musí napnúť sval na nohe, aby sa nešmykol na mikroskopickom gripe.
- Emočná príprava: Pýtal sa sám seba: „Čo ak hore pocítim strach? Čo ak budem unavený?“ Odpovede hľadal v bezpečí na zemi, aby hore neostal priestor na pochybnosť. Pochybnosť totiž predchádza strach.
Fyzická drina v pozadí slávy
Za 4-hodinovým „ľahkým“ výstupom sa skrývali tisíce hodín driny:
- Opakovanie: Cestu na El Capitan vyliezol predtým s lanom asi 50-krát.
- Čistenie steny: S kamarátom vliekli na chrbte batohy plné uvoľnených skál, aby eliminovali riziko náhodného pádu kamenných úlomkov.
- Strečing: Rok cvičil špeciálne cviky len preto, aby v jednom kľúčovom momente (tzv. Karate Kick) dokázal nohu natiahnuť dostatočne ďaleko.
Moment, kedy strach zmizne
V deň výstupu sa Alex nebál. Prečo? Pretože vďaka príprave sa pre neho 900-metrová kolmá stena stala prirodzeným prostredím.
- Stav Flow: Liezol hravo, precízne a na vrchole si vychutnával spev vtákov.
- Výsledok: Dosiahol vrchol po necelých 4 hodinách. Nebol to boj o život, bola to oslava majstrovstva.
Reštart lekcia od Alexa Honnolda:
Priznajte si, kedy ste mali len šťastie a kedy ste to naozaj zvládli systémovo (akýkoľvek cieľ či výkonnostnú métu).
Nečakajte na „zajtra“. Naštudujte si stravu, aktivitu (beh, turistiku, čokovek) , pripravte si tenisky, odstráňte z domu „voľné skaly“ (lenivosť, cukor, výhovorky, pokušenia). Rozhýbte sa hneď.
Či už je to iba obmedzenie zlozvyku, výkonnostná športová méta, alebo len dodržnie pravidiel) Predstavte si, ako sa budete cítiť po dosiahnuté cieľa.
Trénujte a učte sa dovtedy, kým sa nová aktivita nestane vašou „prechádzkou v parku“.
