3 dni po chotári s novým kamarátom: gravel bajkom Mayo

Tak ako niekto mení každú chvíľu názory, iný ženy, ďalší značku obľúbeného piva, tak ja mením bicykle. Predstavujem môjho nového kamaráta Mayo Adventure.

Na zoznámenie sme dali spolu prvú dvanástku. Ale akú? Skúsili sme všetko. Blato, kopečky, šotolinu, diery, oráčinu, trávu aj rozbitý asfalt. Čistokrvný gravel postavený na to, aby ste si užili cesťák a barany aj v teréne. Kotúčové brzdy aj s novým radením Shimano GRX potešili. Najbližšie mesiace, ak to prežijem, sa budeme vzájomne ladiť a konfrontovať.  Som už dedek a nie veľmi technicky zdatný. Dúfam, že neskončím zase s nohou v sádre.

Srande velikej a endorfínom zdar. Nás nedostanú.

Prvé ladenie z ostra na Tríbeč

D1: Čo nás nezabije to nás posilní.

Vyrážam so Solčian po bývalej asfaltke pod Tríbeč. Na bežnom cesťáku by som sa na túto „asfaltku“ nepustil. Kedysi tu chodil až pod Medvedí vrch autobus ale: „Povídali, že mu hráli“. To už desiatky rokov neplatí. Po Dekanku sa ani poriadne nezadýcham. Fakt to ide akosi ľahšie. Že by to bolo tou tuhosťou rámu a tenkými plášťami?

Začínam vnímať prvé výhody gravelu. Si na cesťáku, ale dostaneš sa aj na neprístupné miesta. Prvé čo vás na bicykli zaujme je posed a riadenie. Oproti klasickým „cesťáckym“ baranom sú tie gravelové oveľa viac ergonomické. Brzdové a prehadzovacie páčky GRX majú oveľa lepší úchop a perfektne sadnú do ruky.

Na hornej križovatke jemne volím šotolinovú zvážnicu. Dovedie ma relatívne v kľude až na Mišov vrch. Kúsok od neho štartuje singletrail Zubatá. „Dobrý názov“, hovorím si a kategoricky zamietam túžbu spustiť sa po nej na graveli. Zabiť sa viem totiž aj príjemnejšie, ale hlavne zajtra, zajtra,…

blank

Kostitras. Prvá reakcia na hrboľatý terén. Odpružujem v nohách koľko sa dá. S úzkym úchopom na baranoch a v SPD tretrách. Koľko potrvá, kým mi dokonale vytrasie platničky a nebudem sa porúčať k zemi? Znalci hovoria že treba dať dopredu karbónovú vidlicu (ja ju nemám) ktorá pohltí značnú časť vibrácií. Komfortisti hovoria dokonca o odpruženej vidlici. Toho sa však bojím. Veľa pruženia tiež značí nemať bajk dôsledne pod kontrolou.

Úprimne posledné metre viac tlačím ako bicyklujem. Na tieto trailíky už gravel s mojou technikou nestačí.

Po chotári: cez 3 rybníky a 3 hnoje

D2:  Malé kopečky, poľné cestičky, rozbitá šotolina i vyjazdené brázdy po ťažkých traktoroch. Naháňajúc srnky a zajace, v znamení gravel biku. Spoznávam slobodu.

Najprv filozoficky. Jazdu si oveľa viac vychutnávam. Jazdím sám, nie v pelotóne, nič ma nenaháňa, neriešim rýchlosť, kadenciu, nedokazujem si. Na peknom mieste kľudne zosadnem, poležím v sene, pofotím. Neponáhľam sa. Nemám cieľ. Relax a pohoda.

Stereotip. Všetci riešia homework, ja mám cottagework. Do 14,00 komp, podvečer gravelácia okolo Štitárskych hnojov, ponaháňať zajace, večer zas chvíľu pri PC.  Celou cestou stretávam iba tri srnky, ale rúšku nemala ani jedna. Ja mám rúšku preventívne stále zo sebou.  A cez ňu takú bufku s Che Guevarom. Dal som si aj topinky s cesnakom, tak sa mi radšej každý po čuchu vyhne. 

Gravel mi predvádza svoje prednosti. Čistá sranda, čistá zábava. Do šliapania, výkonu a kadencie vnáša nové prvky. Okamžité rozhodovanie, stabilitu, balans, periférne videnie i schopnosť čítať a predvídať terén. Práca s páčkami, brzdami a radením rozhoduje.

Nové radenie GRX sa vyrába v 3 variantách podľa výkonu. RX 400, RX600 a RX 810.  To prvé najnižšie je vlastne variantou Tiagra, druhé 105 a tretie najvyššie je variáciou Ultegra. Môžte si tak vybrať set 2×10, 2×11 alebo monopílu 1×11. V ponuka nechýba ani elektrické radenie DI2. Pre potreby bežnej jazdy však bohato vystačí základný model GRX400, ktorý mám aj ja.

Okolo Valov cez Bojnú

D3: Tretí deň otáčam bajk na Bojnú a na Valy. Cestu okolo Štitárskeho hnoja už poznám naspamäť. Je to cítiť na istote prejazdu aj na priemerke. V Bojnej sa zamyslím: Pri váhe môjho pupku a tenkých ráfikoch, kedy začnem riešiť prvú osmičku?” Už dva dni rozmýšľam nad kvalitou kolies a plášťov. Keď som biykel preberal, pýtal som sa Peťa na kvalitnejšie kolesá. Vtedy mi povedal: “Daj im šancu” Poslúchol som a zdá sa, že som urobil dobre.

Kompletne zapletené koleso s dvojstenným ráfikom M.A.T.E. DWR20D, vypletené nerezovými špicami zo Šroubárny Marek, s konfigurovateľným nábojom, trojitým križením a ručne centrované vydržia viac než som myslel. Prekvapil aj český plášť MITAS X-FIELD 33-622 Folding. Veľmi slušne drží trakciu a dáva na známosť, že aj v našich podmienkach môžu vznikať veľkmi kvalitné veci za rozumné peniaze.

Keď sa spúšťam z hradiska Valy stretávam len 3 mtb bajkerov na enduro celoodpružných fullkách. Neveriacky na mňa pozerajú. Na čom sa to preboha spúšťam dole. Cesťák sem podľa ich chápania nepatrí.

Bicykle mám rád. Jazdím na cesťáku, na XC, na skladačke, na elektrickom “fullku” a teraz aj na graveli. Mám ich viac, pretože každý z nich mi dáva iný tip zážitku a potešenia z jazdy. Nejazdím pre výkon, ani na umiestnenia. Jazdím preto, že bicyklovanie mám rád. Mám rád cestu s jej rýchlosťou, špurtami a endorfínmi, aj horské jazdy plné techniky a adrenalínu. Milujem stáť šťastný na kopci a pozerať sa zhora na okolitú panorámu.

Okolo Bodoka po hrebeni Obdokoviec na Čermany

D4: Čistá radostná vychutnávka cez polia, senníky a rybníky chotára

Dnes som si povedal že pohoda, klídek, tabáček. Pretočiť nohy. Istota na Graveli stále stúpa a ja si uvedomujem, že je  len otázka času kedy a ako zle skončím na papuli. Beriem to okolo Bodockého rybníka. Na kopci je nádherný voňavý hnoj a z neho vedie hrebeňová, stále sa meniaca poľná trasa až do Hruboňova.

Gravel je ideálne vhodný na lesné a poľné cestičky. Medzi dedinami výrazne skracuje cez polia cestu a pritom vám dáva “race-ový” pocit. Geometria rámu je o poznanie pohodlnejšia ako na cesťáku a z nepruženia sa stáva veľká zábava. Väčšinu komplikovanejších terénov dávam zo sedla. Bicykel je pevný, presne reaguje a odpruženie v nohách jazde dodáva zaujímavú dynamiku.

Barany hore a na frajera. Vracia ma to späť, do detstva. Do obdobia legendárnych Favoritov, ktoré boli vlastne obdobou týchto gravelov. Rozmýšľam nad tuningom. Žeby výplet špíc farebnými drôtikmi? Alebo plechový rapkáč? Určite na holo. Žiadne blatníky, svetlá, zbytočnosti. To je pre diaľkoplazov cykloturistov. Ja to rád na ľahko.

Objavujem zamykanie zadnej prehadzovačky. Užitočná funkcia z horákov, aby vám neklepala reťaz v teréne. Radenie 2×10 má pre mňa ideálny rozsah. Aj rýchlo aj pohodovo do kopca. Na cesťáku som prvýkrát konfrontovaný s kotúčovými brzdami. Chvíľku mi trvalo si zvyknúť ale je to veľmi návykové. Ovládanie bŕzd a radenia na páčkach je veľmi pohodové, ergonomické a brzdy veľmi účinné. Možno dám kvôli úchopu dlhší predstavec. 

Poľné cesty si vychutnávam. Uvedomujem si, že nemám cieľ. Iba si to užívam. Idem intuitívne tam, kam ma oči zavedú. Na objavenie harmónie, pokoja a šťastia človek nepotrebuje turisticky vychytené miesta a lokality. Užiť krásu si môžeš aj toť. Za humnom, na chotári. Ak máš otvorené oči, rád slnko a prírodu a trochu fantáziu. 🙂

Tak do zgravelenia priatelia. Budeme sa s novým bajkom vzájomne testovať a po mesiaci dvoch napíšem ako sme sa zžili.

blank

Petere cestny bajker

Petere Ertl - Potulky, zážitky, cyklokempy, cestovanie po Európe a výzvy na cestnom bicykli. Nadšený biker a bloger, ktorý sa dá bláznivo nahovoriť na akúkoľvek výzvu. Sleduj náš instagram aj twitter.

Radi by ste niečo doplnili? Prihláste sa mailom alebo FB kontom.

Prejsť na začiatok