Elizabeth Gilbertová bola kedysi „nepublikovaná čašníčka v bistre“, ktorou otriasali odmietajúce odpovede. Až teraz, vďaka úspechu knihy „Jedz, modli sa, miluj“, sa znova začala stotožňovať so svojím starým ja. Gilbertová uvažuje a obdivuhodne preniká do podstaty toho, prečo môže byť úspech rovnako mätúci, ako sklamanie a ponúka jednoduché, hoci náročné, riešenie, ako pokračovať bez ohľadu na výsledok. V mnohom motivačné aj pre ľudí, ktorí chcú pokračovať.
Prečo sa tak bojíme kreativity? Prečo predpokladáme, že umenie a psychické utrpenie musia kráčať ruka v ruke? Elizabeth Gilbert spochybňuje moderný koncept, že človek „je“ génius. Namiesto toho ponúka oslobodzujúcu perspektívu: Človek génia nevlastní, človek génia „má“ – ako hosťa, ktorý občas príde na návštevu.
Nebezpečný mýtus o „umeleckom utrpení“
V posledných storočiach sme si zvykli stotožňovať kreativitu s duševnou labilitou. Veríme, že umelec musí trpieť, aby tvoril. Tento tlak však mnohých tvorcov ničí. Elizabeth sa pýta: Prečo by malo byť vaše životné poslanie niečím, čo vás nakoniec zabije?
Návrat k antike: Génius ako ochranný duch
V starovekom Grécku a Ríme ľudia neverili, že človek je génius. Verili, že génius (daimon v Grécku, genius v Ríme) je neviditeľná božská bytosť, ktorá žije v stenách umelcovho ateliéru a občas mu pomôže s prácou.
- Výhoda: Ak bola práca skvelá, nebola to len vaša zásluha (ostali ste pokorní). Ak bola práca prepadák, nebola to len vaša chyba (uchránilo to vaše duševné zdravie).
Proces vs. Výsledok
Elizabeth rozpráva príbeh o básničke, ktorá k autorke „pribehla“ cez pole a ona ju musela rýchlo zapísať, kým nezmizla. Kreativita je podľa nej spolupráca medzi človekom a tajomným zdrojom inšpirácie.
- Vaša jediná úloha: Ukázať sa v práci. Musíte si sadnúť za stôl, obuť si tenisky alebo vziať do ruky nástroj a robiť svoju časť roboty. Zvyšok už nie je vo vašich rukách.
„Olê“ – uznanie záblesku božskosti
V španielskom tanci flamenco diváci nekričia „Olê“ na tanečníka, ale na ten moment, kedy sa cez neho prejaví niečo vyššie. Je to uznanie, že v tú chvíľu sa človek dotkol večnosti.
Reštart lekcia: Robte si svoju prácu
- Zbavte sa tlaku na dokonalosť: Či už píšete blog, fotíte hory alebo sa snažíte o životnú zmenu, výsledok nie je 100 % vo vašich rukách. Vašou úlohou je „ukázať sa“ a poctivo makať.
- Tvorivosť bez úzkosti: Ak pochopíte, že vaša hodnota nie je definovaná len vaším posledným úspechom či zlyhaním, získate slobodu tvoriť z radosti, nie zo strachu.
- Pokračujte: Keď sa vám nedarí, povedzte si: „Dnes som si svoju prácu urobil, génius sa jednoducho neukázal. Skúsime to zajtra.“
