Skôr než skúsení a ostrieľaní bežkári sme vždy boli skôr nadšení nadšenci. A tak nás raz osud a vidina zimnej idylky zaviali na „tú druhú“, severnú stranu Pustevien a Radhošťa – priamo do rehabilitačného strediska Čeladná.
Miestne prospekty a chýry sľubovali desiatky kilometrov pravidelne upravovaných bežkárskych trás po rovinatých lúkach v tieni masívu Smrku. Realita v doline? Hardly no snow. Suché lúky, zelená tráva a snehu tak na prekrytie, na pol palca.
Našťastie platí staré pravidlo: Optimista je ten, kto verí v snehovú kalamitu. Pesimista (alebo skúsený realista) je ten, kto si do kufra auta pribalí aj horský bicykel. A presne tento bicykel mi zachránil celý predĺžený víkend.
🚵♂️ Ľadové zvážnice pod Smrkom: Adrenalín, na ktorý nezabudneš
Čo sme zameškali v bielej stope na bežkách, to sme okamžite dohnali pešími túrami po okolí a zimným jazdením na horskom bicykli.
Vytiahol som bike a vyrazil do hlbokých lesných dolín smerom na Podolánky a bočné zvážnice zarezávajúce sa pod Smrk (1 276 m n. m.) a Kněhyni. Kým v dedine bolo sucho, o dvesto výškových metrov vyššie začínalo to pravé zimné peklo:
- Asfalt vystriedal ujazdený sneh a stvrdnuté ľadové platne.
- Každá zákruta na lesnej zvážnici bez hrotových plášťov bola čistý balet na dvoch kolesách a pumpovanie adrenalínu do žíl.
- A ten božský pokoj! V týchto odľahlých dolinách nestretnete celé hodiny ani živú dušu – len hučanie horskej rieky Čeladenky a mohutné bukovo-smrekové lesy.
🧖♂️ Sauna, dve Plzne a borci z LH365
Našou základňou bolo Beskydské rehabilitačné centrum v Čeladnej. Areál s parkom, historickými liečebnými domami a malým wellnessom so saunou sa stal mojou večernou svätyňou.
Po celom dni na mrazivom vzduchu na bajku nie je nič lepšie, než sa prehriať v saune a zakončiť to niekoľkými orosenými Plzňami v miestnej reštaurácii.
Práve v saune som natrafil na neskutočnú partiu chlapíkov. Boli to účastníci legendárneho extrému LH24 (24 hodín na Lysej hore) a jeden z nich dokonca patril k elitnému kultu LH365 – komunite ľudí, ktorí vyjdú na vrchol Lysej hory každý jeden deň v roku, 365 dní v kuse, nech padajú traktory alebo zúri víchrica.
Debaty o tom, ako človek v noci v mraze šliape trinásty výstup na vrchol, kým ja som cez deň bojoval so zľadovatenou zvážnicou, mali neskutočné čaro.
🏡 Český vidiek, golfové rezorty a poctivé vepřo-knedlo
Čeladná má fascinujúcu dvojakú tvár.
Na jednej strane tu vidíte moderný rozvoj z eurofondov, luxusné hotely, moderné rehabilitačné pavilóny a jedno z najlepších majstrovských golfových ihrísk v strednej Európe (kde sa hrala aj európska PGA Tour).
No stačí zájsť kúsok za roh do starých miestnych hostincov a nájdete ten pravý, nefalšovaný český vidiek. Drevené stoly, štamgasti, kachľová pec a poctivá kuchyňa, kde svíčková na smetaně s brusnicami a vepřo-knedlo-zelo chutia presne tak, ako ich varievali babičky. Žiadne michelinské maniere, ale čistá horská poctivosť za rozumný peniaz.
🧊 Finále na Pustevnách: V teniskách proti lanovke
Záver pobytu patril návšteve Pustevien z tejto „druhej“, severnej strany – z Ráztoky v Trojanoviciach.
Rozdelili sme sa na dva tábory:
- Cappucino krídlo: Nastúpili na sedačkovú lanovku z Ráztoky a nechali sa pohodlne vyviezť ponad zasnežené koruny stromov až na Pustevny.
- Peší partizán: Ja som to pojal ako osobnú výzvu a po Kniežacej ceste som to vybehol hore v teniskách.
Hore na hrebeni sa nám otvoril úplne iný svet. Kým dole v Čeladnej kvitla tráva, hore vládol sneh a stihli sme aj roztápajúce sa ľadové kráľovstvo. Jurkovičov Libušín a Maměnka obalené námrazou, dychberúce ľadové sochy a výhľady do celého Moravskosliezskeho kraja boli dokonalou bodkou za víkendom plným kontrastov.
Na Pustevny som si o dva dni neskôr vybehol aj druhýkrát – tentoraz už na lyžiach. Moje nové bežky Peltonen Nanogrip s karbónovými palicami dychtili po endorfínoch možno ešte viac než ja. Vyviezol som sa lanovkou a niekoľkokrát otočil parádnu trasu Pustevny – Martiňák. Endorfíny nesklamali a v rozmarnej nálade som sa pustil do posledného slalomového zjazdu, keď vtom – prásk! Lyže síce vydržali, no moje karbónové palice skončili moravsky „vejpůl“. A tento elegantný pád, pri ktorom som si statočne vykrútil bedro, sa neskôr podpísal aj pod moju endoprotézu bedrového kĺbu.
🧭 Outdoorový sprievodca: Čo robiť v Čeladnej a okolí?
1. Pre cyklistov a gravelistov
- Okruh okolo Smrku a Čeladenky: Čeladná ➔ údolím Čeladenky na Podolánky ➔ sedlo Pod Smrkem ➔ Ostravice ➔ Čeladná (cca 28 km horského terénu).
- Trasa na Ondřejník: Výšľap na masív Ondřejníka (Solárka) s panoramatickým výhľadom na celú hradbu Beskýd.
2. Pre peších turistov
- Výstup na Smrk (1 276 m n. m.): Druhý najvyšší vrchol Beskýd. Na rozdiel od Lysej hory tu nie je žiadna chata, lanovka ani asfaltka – len divoký, strmý kamenistý výstup pre skutočných milovníkov samoty.
- Náučný chodník prameňov Čeladenky: Pohodová rodinná prechádzka lesoparkom a podhorskými lúkami.
3. Pre bežkárov (keď Perinbaba poslúchne)
- Bežecký areál v Čeladnej priamo na lúkach golfového ihriska ponúka v prípade dobrých snehových podmienok vyše 15 km strojovo upravovaných stôp s minimálnym prevýšením.
❓ Často kladené otázky (FAQ: Čeladná)
Pre každého, kto hľadá pokojnejšiu dovolenku v Beskydoch spojenú s wellnessom, golfom, cyklistikou a tichou turistikou, mimo najväčšieho turistického virvaru.
Autom alebo autobusom prejdete za 10 minút do susedných Trojanovíc (časť Ráztoka). Odtiaľ premáva celoročná sedačková lanovka priamo na Pustevny, alebo môžete vyjsť pešo po zelenej značke (či Kniežacej asfaltke).
Priamo v centre nájdete štýlové reštaurácie a kaviarne, ako aj tradičné podhorské hospůdky v smere na Podolánky, kde podávajú klasické české hotovky a valašské špeciality.
