Prírodný park Desfiladero de los Gaitanes sa nachádza neďaleko od Malagy, medzi Álora, Antequera a Ardales. A prejsť chodník Caminito del Rey je zážitok, ktorý visí medzi adrenalínom a krásou a na ktorý nezabudneš. Ani môj výlet na Caminito del Rey z Malagy nebol výnimkou. Poriadne mi zamotal hlavu aj zmysly.
Caminito del Rey: Trasa, Desfiladero de los Gaitanes a bezpečnostné info
Výlet na Caminito del Rey. Tento deň sa Andalúzia rozhodla otestovať moje nervy. Už len názov znie, akoby ho vymyslel nejaký starý kráľ. Možno mal priveľa času a slabosť pre adrenalín. Ja som tam šiel s predstavou pohodového dňa v horách. Realita? Prechod cez Desfiladero de los Gaitanes vie človeku upratať v hlave aj v kolenách.
Trasa vedie kaňonom Desfiladero de los Gaitanes, kde steny siahajú k siedmim stovkám metrov a chodníky visia stometrovou hĺbkou nad riekou Guadalhorce. Dnes je to bezpečné, zrekonštruované a milé — kedysi to bola vraj jedna z najnebezpečnejších ciest sveta. Romantika, však?
Ako začať? Lístky, parkovanie pri Embalse del Guadalhorce a prilba
Ak chce človek absolvovať Caminito del Rey, prvé musí absolvovať… rezerváciu. Lístky sú vybookované týždne dopredu. Andalúzania to zobrali vážne: „Chceš vidieť kaňon? Dokáž to.“
Prichádzame k jazeru Embalse del Guadalhorce. Je veľkolepé, pokojné, takmer ako predohra pred filmom, kde tušíš, že pokoj dlho nepotrvá. Recepcia, parkovisko, prvý dych španielskej horúčavy a bezpečnostná prilba, ktorá mi okamžite pripomenula, že dnes sa tu neprišiel nikto len prejsť.
„Neboj sa, amigo, dnes nefúka,“ žmurkol sprievodca.
„Vraj,“ dodal ticho ten za ním.
Prvý prielom: Kaňon Gaitanejo: História, fosílie a visuté chodníky
Cesta k bráne trasy meria asi 2,5 kilometra. Tunel, les, jemný tieň, ticho pred búrkou. A potom to príde — prvé visuté chodníky kaňonu Gaitanejo, kde sa človek pristihne, že si výšku radšej nevšíma. „To fakt drží len pár kotiev?“ pýta sa moja hlava. No a čo na to Andalúzia? Mlčí. A ja idem.
Sprievodca ukazuje storočnú borievku a pieskovcové fosílie. Priznám sa, bez neho by som fosílie považoval za špinu a borievku za niečo, čo ma poškrabe.
Kapitola pokračuje cez Tajo de las Palomas — miesto, kde sa chodník vinie ako keby niekto naozaj chcel, aby sme si vážili pevný terén.
Údolie Hoyo a železničný most: Panorámy, supy a fotografie
Krajina sa nariaďuje na širokouhlý režim. Stromy pribúdajú, skaly ustupujú, supy egyptské ti nad hlavou kreslia oblúky také veľké, že začneš rozmýšľať, či sú ešte vtáky, alebo už malé rogala.
V diaľke vidím železničný most. Španieli sa chvália, že je to najdrahšia železničná trať v krajine. A verím im. Ak tam niekde spadlo toľko materiálu ako mne pri fotení mobilov, tak to bolo drahé dosť.
A tu mi to celé začína dochádzať. Zastavím sa, opieram sa o zábradlie a pozerám dolu na roklinu.
Načo sa to hráme? Musíme všetko zahádzať betónom, zaliať apartmánmi a lákadlami? Prečo sa tvárime, že sme páni tvorstva? Veď stačí jeden náraz vetra a človek je pokorný ako jahňa.
Cítil som sa maličký. A zároveň presne tam, kde mám byť.
Desfiladero de los Gaitanes: Záverečný úsek a ikonický lanový most
A potom príde finále — Desfiladero de los Gaitanes. Tá hrdá, ikonická časť Caminita. Steny sú také vysoké, že ak by si zakričal, echo by si možno vypočuli až v Malage.
Nad nami tunel, v ktorom si dvaja horolezci robia srandu. Vyzerajú, akoby dostali naraz všetky gény odvahy sveta. Ja som sa radšej držal zábradlia. Teda… snažil som sa. „Nedržte sa toho,“ kričí sprievodca. „To je horšie.“ Paráda.
Pod nami starý chodník, pôvodná verzia Caminita, deravý, rozpukaný, miestami chýbajúci. Stačí pohľad a pochopíte, prečo to kedysi označovali za samovražednú turistiku.
Lanový most El Chorro: veterný komín a ako zvládnuť výšku.
Lekcia odvahy pre každého, kto si myslí, že žiadnu nepotrebuje. Veterný komín kaňonu má nad nami posledné dejstvo. Lanový most. Visí, hojdá sa a tvári sa, že je v pohode. Ľudia nie vždy.
Vidím pani, ktorá sa zasekla uprostred. Trasie sa, odmieta ísť ďalej, slzy, panika. Prichádza sprievodca: „Señora, zavrieť oči. Silno sa ma chytiť. Nepozerať dole.“
A prenáša ju. Doslova. Ako pri tanci, ktorý si nevybrala. Až keď sa postaví na vlastné na druhej strane, zhlboka vydýchne. A pre istotu ešte raz.
Záver trasy pri El Chorro: Viadukt, shuttle bus a návrat do Malagy
Posledné metre vedú nad El Chorro do pokojného zjazdu k shuttle autobusu. Kamenný železničný viadukt pôsobí majestátne, skoro slovenský — až mi napadne Telgárt. Andalúzia to však skrýva v dramatickejšej kulise.
Prvé kvapky dažďa padajú až pri autobuse. Počasie nám prialo. A ja mám pocit, že tento deň mi niečo nechal. Možno novú pokoru, možno starú radosť. Možno len dobrú výhovorku otvoriť si večer Rioju, pri ktorej si dávame slovo, že sa tam určite ešte vrátime.
Praktické Tipy na Caminito del Rey: Obuv, Počasie a Parkovanie
- Obuv a bunda sú základ.
Caminito je pohyb. Terén, vietor, hĺbka. Nerieš módu.
- Parkuj pri Embalse del Guadalhorce.
Lepšie a krajšie parkovanie aj tak nenájdeš. Späť sa odvezieš shuttle autobusom.
- Sleduj počasie.
Ak zafúka alebo zaprší, trasa sa zatvára. A rezervácia nepomáha.
- Okolie stojí za to.
Prírodný park Desfiladero de los Gaitanes ponúka množstvo ďalších trás s kopcami nad 1180 m n. m.
