Soľné jazero, náhodné stretnutie s britským cyklistom a pokoj po týždňoch napätia. Turecko ma učí, že aj náhoda vie mať svoj plán.
Deň 20: Ráno ma vítajú pokojné kilometre a hlava, ktorá po dlhom čase mlčí. Psy? Tí ma už moc netrápia.
Ultrazvukový plašič mení dynamiku medzi mnou a nimi. Nie som už ten, kto sa obzerá so strachom. Teraz mám pocit, že som konečne na koni – alebo lepšie povedané, v sedle.
Stretnutie na vrchole



Na vrchole krátkeho, ale poriadne strmého kopca sa deje niečo, čo by si nevymyslel ani scenárista. Z opačnej strany sa ku mne blíži ďalší cyklista – rovnako obvešaný taškami ako ja.
Volá sa Simon a je z Londýna. Šliape opačným smerom: z Istanbulu, kde si dal pauzu, smeruje do Tbilisi. Jazdíme takmer tú istú trasu, len zrkadlovo!
Zastavíme sa presne na vrchole kopca, dýchame, smejeme sa, porovnávame kilometre, typy pneumatík, aj únavu. Vymeníme si tipy, zážitky a dobrú energiu. Potom si podáme ruky – a pokračujeme opačnými smermi. Stretnutie, ktoré trvalo možno desať minút, ale človek má pocit, že sa poznáte odjakživa.
Soľné jazero – nekonečný biely sen



Hlavný moment dňa prichádza popoludní. Predo mnou sa otvára Soľné jazero (Tuz Gölü) – nekonečný horizont bielej plochy, kde sa zem mení na oblohu a obzor sa stráca v svetle.
Každý záber pedálov sa ozýva ako ozvena. Všade len ticho, vietor a soľ. Cítim sa ako na inej planéte.
Uvedomujem si, že toto nie je len jazero – je to živý priestor medzi svetmi. Miesto, kde sa zastaví čas. V hlave sa mi preháňa jediná myšlienka:
„Toto je presne ten moment, pre ktorý človek cestuje.“
Neviem, čo tá soľ spraví s reťazou, ale ten zážitok – ten za to stál!

Cestovateľské zamyslenie otázka dňa
Skúste sa zamyslieť, aký bol váš najzvláštnejší zážitok, ktorý ste na cestách zažili len vďaka náhode? Budeme radi, ak sa oň s nami podelíte email