Exarchia. Z centra Atén je to pár ulíc. Stačí prejsť od rybieho trhu trochu severnejšie, nechať za sebou výklady so suvenírmi a zrazu sa zmení rytmus. Kým v tichých uličkách Anafiotiky ste hľadali stratenú identitu, tu vás čaká konfrontácia s realitou. Menej úsmevov pre turistov, viac pohľadov, ktoré ťa len zaregistrujú. Anarchistická štvrť Exarchia (Exarcheia) je miesto, kde často zvažuješ či vytiahneš mobil a budeš „dokumentovať“, alebo ho radšej schováš a zostaneš v bezpečí a človekom.
Exarchia, vitaj v anarchii
Nebola to náhoda. Bola to voľba. Chcel som spoznať „genius loci“ štvrte, ktorá má povesť revolúcie a anarchie. Genius Loci znie vznešene, ale v skutočnosti znamená jediné: zistiť, či je Exarchia ešte stále živá legenda, alebo už len dobre predávaný mýtus.
Prvé kroky: od grafitov k tichu
Dostať sa do srdca štvrte nebolo celkom jednoduché. Na mojich niekoľko dotazov, kde je tu akési centrum s grafity mi traja Gréci iba pokývali hlavou: „nevedia, nerozumejú, nepoznajú.“ Hneď prvé rohy ulíc ti ale dajú vedieť, že tu nie si v kulise.
Grafiti tu nie je streetart pre Instagram. Sú to odkazy. Manifesty. Obvinenia. Mená. Dátumy.
V centre štvrte stojí Exarchia Square. Kedysi epicentrum stretov, dnes paradoxne miesto, kde si dáš kávu a vedľa teba niekto diskutuje o Marxovi, zatiaľ čo ďalší scrolluje TikTok. Turistov je tu však naozaj poriedko. A zdá sa, že miestni ich veľmi nemusia, asi ako políciu.
Pri prechádzke po uličkách som cítil, že Exarchia nie je len póza mladých. Je to vrstva na vrstve.
Polytechnika – pamäť v betóne
O pár ulíc ďalej je National Technical University of Athens. Miesto, kde v roku 1973 tank prerazil bránu a ukončil študentské povstanie proti vojenskej junte. Odvtedy je Exarchia synonymom študentského odporu.
Keď tu kráčaš, cítiš, že história nie je exponát. Je to neuzavretý dialóg.
Squaty: iný spôsob bývania
Pri objavovaní miest chcem vidieť aj ich druhú tvár – tú menej turistickú.
Exarchia bola roky známa squatmi – obsadenými budovami, kde sa žilo komunitne, mimo klasického trhu s nájmami. Niektoré vznikli ako útočisko pre utečencov po roku 2015. Iné ako politické centrá, knižnice, kultúrne priestory.
Niektoré už neexistujú. Štát ich vypratal.
Iné fungujú potichu.
Pred jednou budovou som sa zastavil dlhšie. Balkón plný vlajok. Transparent proti gentrifikácii. Dvere pootvorené.
Vošiel som.
Exarchia Square: napätie, ktoré nepotrebuje výbuch
Vo vnútri vôňa kávy a farby. Steny polepené plagátmi koncertov, diskusií, filmových večerov. Dvaja chalani poťahujúci marišku ma pozorujú.
„Odkiaľ si?“
„Zo Slovenska.“
Krátka pauza.
„Prečo Exarchia?“
To bola lepšia otázka. Prečo nie Akropola? Alebo Plaka? Prečo nie večera s výhľadom?
Chcel som odpovedať niečo hlboké o autentickosti a alternatíve. Namiesto toho som povedal pravdu: „Chcel som vidieť, či je to skutočné.“
Jeden sa usmial. Druhý pokrčil plecami a odpil si z plechovky piva.
„Je to skutočné. Ale nie pre teba.“
Nebolo to nepriateľské. Skôr konštatovanie. Turistom patrí Monastiraki a Plaka, suvenírové obchody, predražené turistické menučka, antické fasády a múzeá.. Exarchia ťa možno pustí dnu. Ale nebude sa ti predvádzať. Už vôbec nie na instagram.
Alternatívny život dnes
Dnešná Exarchia je paradox. Údajne je tu viac policajných hliadok než kedysi a štvrť sa mení aj pod tlakom gentrifikácie a Airbnb. Stále viac solventných tu skupuje byty či apartmány a tak aj štvrť sa pomaly mení. komunita je stále dosť uzavretá. Ale cítil som sa celkom bezpečne. Stanicu metra tu skôr nepotrebujú. Ale nové bary s lacným pivom vedľa starých anarchistických kníhkupectiev vždy potešia. Najmä ak sa započúvaš to rečí pri susediacich stoloch.
Revolúcia tu nie je denný program. Je to podtón.
Je to štvrť, kde vedľa seba žije aktivista, študent, migrant, babička s nákupom a digitálny nomád s MacBookom.
A každý z nich má inú predstavu o tom, čo Exarchia znamená.
Čo tu zažiť (ak chceš viac než len fotku grafiti)
- posedieť večer na Exarchia Square a len počúvať tie rozhovory
- vojsť do malého nezávislého kníhkupectva
- sledovať plagáty a graffiti na stenách – často sú aktuálnejšie než správy
- rešpektovať priestor – nie všetko je atrakcia
Exarchia nie je miesto, kde si prídeš „pozrieť anarchiu“. Je to miesto, kde si uvedomíš, že alternatíva nie je estetika, ale spôsob existencie.
A ten genius loci?
Odchádzal som s pocitom, že som nič dramatické nezažil. Žiadny protest. Žiadne slzy z plynu. Žiadne horiace banky. Len rozhovor. Ticho. Otázku, ktorá mi zostala visieť v hlave:
„Je to skutočné. Ale nie pre turistu.“
Možno to je genius loci Exarchie.
Neponúka zážitok. Nastaví ti zrkadlo. A nechá ťa odísť s neistotou, či si tam bol hosťom, pozorovateľom… alebo len ďalším článkom v procese, ktorý tú štvrť pomaly mení.
