Do Metaxourgeio som sa vybral trochu zo zvedavosti. V centre Atén je množstvo štvrtí, ktoré turisti poznajú naspamäť – Monastiraki, Plaka, Psiri. Metaxourgeio a medzi nimi dlho nebolo.
A možno práve preto ma lákalo. Iba pár minút pešo od Rybej tržnice a zrazu sa ocitnete v Aténach, ktoré pôsobia o poznanie drsnejšie, menej uhladene, ale zároveň zvláštne autenticky.
Ako sa sem dostať z centra
Metaxourgeio leží len pár minút od historického centra. Ak bývate ďalej od centra, najjednoduchšie je použiť Athens Metro a vystúpiť na stanici Metaxourgeio Metro Station. AK ste na Monastiraki je to približne 15 minút pešo alebo jedna zastávka metrom. Asi práve táto blízkosť centra je dôvod, prečo sa štvrť začala meniť.
Prečo sa štvrť vlastne volá Metaxourgeio
Odpoveď je prekvapivo jednoduchá. V polovici 19. storočia tu stála veľká továreň na spracovanie hodvábu. V gréčtine znamená metaxi hodváb a ergio dielňu alebo továreň.
Metaxourgeio teda doslova znamená „hodvábna továreň“.
Keď sa prechádzam ulicami štvrte, ťažko si predstaviť, že práve tu kedysi pracovali robotníci v jednom z prvých priemyselných podnikov moderných Atén. Továreň časom zanikla a štvrť začala meniť svoju tvár. Najprv robotnícka zóna, po vojne postupný totálny úpadok, prisťahovalci, lacné byty, problémové ulice.
Až kým sa nezačala posledné desaťročia pomaly meniť. Nie veľkým plánom. Skôr nenápadne – dom po dome. Podobne ako v pražských Holešoviciach, Metaxourgeio sa postupne mení na akési SOHO, kreatívnu štvrť Atén.
Iasonos – ulica s minulosťou
Keď som prvýkrát zabočil na Iasonos Street, čakal som všeličo. Graffiti, opustené domy, možno pár pochybných barov s červenými svetlami. Nečakal som policajnú raziu.
Na konci ulice stáli dve policajné motorky, modrý maják sa odrážal od ošarpaných fasád a niekoľko policajtov kontrolovalo skupinku miestnych pobudov opretých o stenu. Celé to pôsobilo zvláštne pokojne – akoby sa poznali, akoby to nebola výnimočná situácia, ale skôr rutinná epizóda dňa.
Zastal som trochu bokom a chvíľu to pozoroval. Turista s tričkom I ❤️ Athens a dvojkilovou zrkadlovkou na krku si tu veľmi nevrzne. Ale človek, ktorý vie splynúť s miestnym davom a kvalitne fotiacim smartfónom zrazu nevie, či je ešte pozorovateľ alebo už súčasť scény.
„Ideš dnu?“ osloví ma akási staršia dáma s kilogramom rúžu na perách. Nazriem za bránu a vyvädnem. Za bránou tmavá chodba dlhšia ako tunel pod Mont blancom, na konci nejaký modro blikajúci polorozbitý neón. Volím „ochi, efcharistó“.
Policajti sa medzičasom presunuli ďalej. Na Iasonos street to znova ožilo a život tu sa pomaly vrátil do svojho tempa. Niekoľko ľudí sedelo pred malým barom, niekto niesol kartón s pivom, z otvoreného okna hrala hudba. Vtedy som však aj pochopil, že táto ulica už len ťaží zo svoje povesti o seminišti drog a prostitúcie.
Stále to nebola časť mesta, kam by turistické mapy posielali návštevníkov ale minulosť je tu už zastúpená skôr ako kulisa. Stále cítiš zvyšky tej minulosti. Niektoré domy sú stále zanedbané, niektoré pohľady ľudí trochu podozrievavé. Ale medzi nimi sa už objavujú nové črty: Staré Metaxourgeio ešte úplne nezmizlo, ale nové už pomaly vyrastá medzi jeho stenami.
A práve preto je Iasonos Street taká zaujímavá. Je to ulica, ktorá má pamäť.
Kerameikos – brána medzi starými a novými Aténami
Prechádzam uličkou Kerameikos až kým sa dostanem do rovnomenného archeologického areálu. Po objavovaní graffiti a prekvapujúcich zákutí úzkych uličiek prepájajúch Kerameikos a Leonidou street to pôsobilo ako iný svet. V antike tu bol hlavný cintorín Atén a zároveň jedna z brán do mesta.
Dnes tu rastú stromy, medzi ruinami sú staré náhrobky a celé miesto pôsobí prekvapivo pokojne. Pri oplotenom areáli zbadám starca, zjavne bezdomovca ako odhadzuje na chodník toaletný použitý papier a oblieka nohavice. Mňa si nevšíma. Na križovatke autá, hlasy, dopravná zápcha. Obraciam sa radšej späť na Leonidou street.
Leonidou – ulica nových kaviarní
Ak existuje ulica, ktorá symbolizuje nový život štvrte, je to Leonidou Street. Staré domy tu dostávajú nové fasády, otvárajú sa malé kaviarne, bary i dizajnové priestory. Moje tipy toto najlepšieho nájdeš na konci článku.
Je to presne ten typ miesta, ktorý objavia mladí ľudia a novodobí digitálni nomádi skôr než turisti. Vleziem do skvelej kaviarne na ešte skvelejšiu kávu. Čisto, moderne, chutne. Ultra rýchla wifi. Väčšina štamgastov sú mladí ľudia s notebookom a šálkou dobrého espressa pred sebou.
Keď sa raz dostane toto miesto do turistických sprievodcov, už bude trochu iné.
New Athens Municipal Gallery
Jedným zo symbolov novej energie štvrte je Municipal Gallery of Athens na Avdi square. Zažil som tu neobvyklú výstavu Elke Luganskej Kosmos, ktorá s materiálmi ako zemina, decht a lepidlo, experimentuje s novými spôsobmi vyjadrovania.
Rozsiahla galéria sídli v krásnej neoklasicistickej budove, ktorá bola kedysi nemocnicou.
Vstup do galérie je bezplatná. Jej cieľom je zrejme kultivovať okolité prostredie. Dnes nájdete aj v menej oficiálnych priestoroch Metaxourgeio viaceré moderné výstavy a umelecké projekty. Sú dôkazom, že celá štvrť sa postupne mení na akési SOHO Atén, kultúrnu zónu mesta.
Nové rodiny a mladí ľudia
Hneď vedľa galérie na námestí čisté a upravené detské ihrisko, terasy so stolíkmi a zopár kaviarničiek. Okolie dáva jasne najavo, že chce vytvoriť priestor pre mladých. chce ovplyvniť aj to, kto tu začína bývať.
Metaxourgeio láka mladých Aténčanov, kreatívcov, digitálnych nomádov i mladé rodiny, ktoré chcú bývať blízko centra. Byty sú tu stále výrazne lacnejšie než v turistických štvrtiach, a práve to vytvára nový mix obyvateľov.
Reštart mesta
Metaxourgeio je dnes trochu ako experiment. Niektoré domy sú stále opustené. Niektoré ulice pôsobia drsne. Ale medzi nimi vznikajú nové bary, galérie a komunitné priestory. Je to proces, ktorý môže trvať roky. Ale presne takto sa mestá menia.
Nie veľkými plánmi, ale pomaly – dom po dome, ulicu po ulici. A možno práve preto je Metaxourgeio jedným z najzaujímavejších miest, kde dnes v Aténach byť.
Zaujímavé bary a kaviarne v Metaxourgeio
Jedna z najlepších moderných gréckych reštaurácií v meste. Nachádza sa v krásnej neoklasicistickej vile. Elegantné miesto uprostred štvrte, ktorá je inak dosť surová.
Malá moderná taverna, ktorú milujú miestni. Menu je kreatívne, ale stále veľmi grécke. Perfektné miesto na večeru.
Legendárny alternatívny bar. Trochu punkový, trochu anarchistický a presne zapadá do atmosféry štvrte.
Rodinná taverna so skvelým domácim jedlom. Ak chceš ochutnať tradičné grécke jedlá bez turistického cirkusu, toto je dobré miesto.
Jeden z najživších barov v štvrti. Večer sa tu miešajú miestni, umelci a cudzinci, ktorí objavili Metaxourgeio skôr než masový turizmus.
Čo som o aténach pochopil
Okolie Kerameikos a Metaxourgeio patrí dnes k miestam s najväčšou koncentráciou streetartu v Aténach. Niektoré murály tu majú viac než desať metrov a často vznikajú počas umeleckých festivalov.
Je to presne ten typ štvrte, kde na jednej stene nájdeš politický mural, rozpadnutý plot, ultra fashion shop, abstraktné streetart dielo a o dva metre ďalej úplne všetko počmárané obyčajnými graffiti. Atény sú v tomto trochu anarchia – ale práve to im dáva charakter a punc európskeho centra centra streetart.
Po niekoľkých dňoch v Aténach som si uvedomil jednu vec. Toto mesto sa nedá pochopiť len cez Akropolu.
Skutočné Atény sú o kontrastoch. Antické chrámy vedľa grafitov. Staré taverny vedľa moderných galérií. Štvrte ako Exarchia, Psiri alebo Metaxourgeio, ktoré si stále hľadajú svoju identitu. A možno práve preto sú Atény mestom, do ktorého sa dá vracať.
Nie kvôli jednej pamiatke. Ale kvôli tomu, že sa stále menia.
