Ako to nevzdať? Je to všetko v hlave.

Ponožky, spodné funkčné tielko, prenosná vrstva, absorpčná vrstva, bunda, šponovky, návleky, hodinky, tenisky, kukla, rukavice, foťák, …. Vo štvrtok to bolo na 3 krát. Štvrtok, 5.1., to bol ten deň keď teploty klesli pod 12 stupňov, snehu po kolená, fúkal severák s nárazmi do 60 km/h a nebolo von ani psa vyhnať.

Pred obedom som sa obliekol prvý krát. Idem si zabehať. Dal som 100 metov, za plot, na otvorenú planinu a skoro ma odfúklo. Nie, nie som úplný magor, toto fakt nemusím. Za pár minút som sa už pred telkou vyzliekal. Pri prvej reklame som sa zarazil. To fakt tu budem hniť? Znova obliekať. Pripravil som aj Lady (môjho psa) a vyrazili sme druhý krát opačným smerom. Vietor zavýjal, vybehol som na cestu. Lady mi po 100 metrov ušla domov. Vrátil som sa pre ňu a bohujúc sa vyzliekol. Do tohto nečasu nehodno ani psa vyhnať. Kreslo, kávička, premýšľam. To som taký srab? To fakt nedám? Obliekam sa tretí krát. Pridám hrubšie ponožky, mením hrubú bundu s kapucňou a dávam brýle. Teraz bez Lady.

Prvý kilometer bol najhorší. Preklínal som sám seba. Trasa priamo proti vetru. Jeden krok dopredu, dva naspäť. Bežne zvládam kilometer za 6 minút. Teraz v protivetre cez 23. Neuveriteľné. Pripadám si ako Amundsen. Áno, takto nejak to muselo vyzerať pri dobývaní severného pólu. Dýcham do bundy, nech ma zahreje a v predklone zdolávam ďalší kilometer. Celkom ich dám 5 a začínam si zvykať. Druhý deň už na prvý krát. Vietor ešte zosilnel a teplota ešte viac klesla. Ale ja sa teším. Deň predtým som sa všetkým pochválil, že nazajtra dám desať. Naschvál, aby nebolo cesty späť. Už viem, že chcem tie prírodné živly zdolávať znova. Chcem byť veľký polárnik. Dávam 10 km a páči sa mi to tak, že závdavkom pridávam ešte jeden. Vraciam sa kompletne premrznutý, končeky prstov si necítim, ale som šťastný. Zajtra pôjdem znovu. To počasie len tak nezažiješ. Extrém. Treba si to užiť. Chápete moje sklamanie, keď prestalo fúkať, vyšlo slnko a bolo len tak? Dobre? 🙂

A tak je to s každým nás. Môžme ten deň vnímať ako zabitý kvôli počasiu, alebo ako príležitosť zažiť niečo vzrušujúce. Nové.

Realita tá istá, iba náš postoj je iný. A tak si môžme povedať:

  • Dnes nepôjdem, nie je počasie.
  • Dnes to nedám, nemám svoj deň.
  • Dnes nemôžem, lebo mám veľa práce.
  • Skúsim zajtra, zajtra …

Alebo si jednoducho poviete, že chcem to. A dám to. Začnem. Hneď.

Žijeme vo vlastných neviditeľných okovách. Pohodlnosť, konzum, lenivosť, odkladanie, výhovorky, argumenty, zdôvodnenia. Kupujeme prípravky, skúšame nezmyselné krátkodobé diéty, nahovárame si, že máme genetické predpoklady, sklony. Urobíme všetko, len nie to najdôležitejšie.

Nezmeníme svoj pohodlný konzumný život.

A pritom je to také jednoduché.

Upraviť stravníček, zlé návyky a začať sa pravidelne hýbať.

Spravíte so mnou prvý krok?

Obujte tenisky a dajte zajtra vonku hodinu pohybu. Aj keď je kosa. A urobte to aspoň trikrát do týždňa. Dokážte si, že na to máte, že viete byť aktívni.

Kedy, ak nie teraz?

 

 

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

7 kopcov 3 jazerá 2020

5. ročník turistickej výzvy pre turistov, cyklistov a rodiny s deťmi.
Propozície

Rozhýbte sa s nami

7 kopcov 3 jazerá 2020

7 kopcov 3 jazerá 2020

7 kopcov 3 jazerá 2020 ZSSK restart challenge Toto leto bude o Slovensku. O turistike, cyklistike, výletoch a o horách. Zapojte sa do jubilejného 5. ročníka turistickej výzvy. 

VIAC »
Jesenna nakladacka

Kardionápravník 2020

Jesenná nakladačka Nalož si cez jeseň koľko unesieš, aby sme si v decembri s chuťou mohli dať krémeš a makovník 🙂 Pridaj km POHYB Beh, chôdza, nw a

VIAC »
Ďalšie články autora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *