Vysoké Tatry majú zvláštnu schopnosť priťahovať ľudí. Lenže keď sa na ne pozeráme stále z tých istých miest, ľahko nadobudneme pocit, že ich už poznáme. V skutočnosti stačí prejsť na druhú stranu hranice, odbočiť z hlavnej cesty a zrazu objavujeme úplne iný svet. Drevené dediny, zabudnuté železničné trate, rašeliniská, staré hrady a krajinu, ktorá si ešte zachovala vlastné tempo. Práve takúto možnosť ponúka Cesta okolo Tatier.
Rozsiahla sieť cyklotrás, ktorá postupne prepája poľské Podhalie so slovenskou Oravou, Liptovom a Spišom.
Koncom októbra sme sa zúčastnili trojdňovej študijnej a informačnej návštevy. Jej témou boli výsledky štvrtej etapy projektu, ale prezentácie a mapy boli iba začiatkom. Niektoré nové úseky sme si prešli na bicykloch a ďalšie miesta spoznali trochu pomalšie, pešo a s dostatkom času na zastavenie.
A práve tie zastavenia boli pre nás najzaujímavejšie.
Nowy Targ: Staré tlačiarenské stroje a nové cyklo cesty
Naša návšteva sa začala v Nowom Targu. Meste, ktoré je prirodzeným centrom poľského Podhalia a zároveň jedným z hlavných partnerov Cesty okolo Tatier.
Okrem predstavenia projektu sme navštívili aj miestne múzeum tlače. Priznám sa, že som od neho nemal veľké očakávania. Potom som však stál pred jedným z najstarších funkčných tlačiarenských strojov a chvíľu som si ho len obzeral.
Masívna konštrukcia, kovové súčiastky, mechanizmus, v ktorom má každé koliesko svoje miesto mi pripomenulo ostravský Důl Michal. Technika, ktorá kedysi dokázala dostať myšlienky z jednej hlavy do tisícov ďalších. Dnes to zvládne mobil a sociálne siete za pár sekúnd, hoci… Výsledok nie vždy pôsobí, že by sme tým kvantom hlúpostí múdreli alebo niečo získali.
Na starých tlačiarenských strojoch je čosi fascinujúce. Pripomínajú časy, keď informácia mala svoju fyzickú podobu, vôňu farby a váhu papiera. A keď sa na jej šírení musel niekto poriadne narobiť.
Zaujímavý začiatok cesty, ktorej ďalším cieľom je práve prepájanie ľudí a miest.
Jabłonka: Na bicykli z tržnice až k Chyżnemu
V Jabłonke a Veľkej Lipnici som už strávil dosť čau aj predtým, hoci na thovisko som sa dostal prvýkrát v živote. Našťastie sme prišli mimo trhových hodín, takže namiesto nakupujúcich nás tu čakali bicykle, ktoré zabezpečil poľský organizátor z Nowého Targu.
Nasadli sme a vyrazili smerom na Chyżne. Čakala nás luxusná šotolinová cesta, ktorá sa príjemne vinie otvorenou oravskou krajinou. Žiadne naháňanie kilometrov, žiadne súboje s automobilmi. Len bicykel, krajina a cesta, ktorá vás prirodzene vedie ďalej. Tú vôňu lesa si zamilujete.
Presne tento typ cykloturistiky mám na staré kolená rád. Nemusíte byť výkonnostný cyklista, nepotrebujete drahý bicykel ani špeciálnu výbavu. Stačí chuť vyraziť a trochu zvedavosti.
Nové prepojenie v okolí Jabłonky navyše otvára ďalšie možnosti objavovania poľskej Oravy, ktorá doteraz zostávala trochu bokom hlavného turistického záujmu. Dedinka je totiž len kúsok od Oravskej priehrady.
Počas jazdy bola aj zastávka. Poľská pohostinnosť má svoje vlastné pravidlá a tie sa nedajú obísť ani v programe organizovanej návštevy. Skončili sme na poľovníckej chate. Na stole korbáčiky, pečené klobásky, poľské herbate (čaj) a slovenský rum, ktorý sa postaral o potrebnú medzinárodnú spoluprácu aj v oblasti tekutých zásob.
Takto nejako si predstavujem cykloturistiku. Človek príde kvôli ceste, ale domov si odnesie aj chute, stretnutia a príbehy.
Chochołów: Rašeliniská, kvôli ktorým sa chceme vrátiť
Ak by som mal z poľskej časti návštevy vybrať miesto, ktoré ma oslovilo najviac, určite by to bolo okolie Chochołowa.
Samotná dedina je neobyčajná. Tradičné drevené domy, charakteristická architektúra a atmosféra, ktorá sa nedá zameniť s bežným turistickým strediskom. Lenže ešte väčším prekvapením bola príroda v jej okolí.
Rašeliniská predstavujú celkom iný svet, než na aký sme zvyknutí pri klasických tatranských výletoch. Tiché, vlhké, miestami až mystické územie. Krajina, ktorá nepotrebuje veľké atrakcie ani nápadné turistické atrakcie, aby zaujala. Stačí ranná hmla.
Práve tu si človek uvedomí, že nie všetko krásne musí byť upravené podľa jeho predstáv. Niekedy stačí nechať prírodu robiť to, čo robí už tisíce rokov sama.
Poľská časť Cesty okolo Tatier má pritom jednu veľkú výhodu. Veľká časť vedie po telese bývalej železnice. Namiesto náročných horských stúpaní tak ponúka pohodlné spojenie, ktoré zvládnu aj rodiny s deťmi, rekreační cyklisti či ľudia na kolobežkách.
A práve na kolobežkách sa sem plánujeme vrátiť budúci rok. Niektoré miesta totiž človek nepotrebuje navštíviť iba raz.
Łapsze Niżne a Niedzica: Poľský Spiš, ktorý Slováci ešte neobjavili
Ďalším príjemným prekvapením boli Łapsze Niżne a Niedzica. Priznám sa, že túto časť poľského Spiša som doteraz poznal len okrajovo. A mám podozrenie, že podobne je na tom väčšina slovenských turistov.
Akosi sme si zvykli, že za Tatrami sa začína Poľsko a naše poznávanie sa končí pri vysvietenom Zakopanom. Lenže práve tu leží krajina s mimoriadnym turistickým potenciálom.
V Łapszach Niżnych nás zaujalo miestne prostredie, tradičné stavby a obnovený Ľudový dom s prírodovednou expozíciou Spiša. Je to pekný príklad toho, ako možno historickej budove vdýchnuť nový život a zároveň návštevníkom priblížiť prírodné a kultúrne dedičstvo regiónu.
Oblasť má aj ďalšie zaujímavosti. Tradičné spišské dediny, historické pamiatky, príjemných a pohostinných ľudí a predovšetkým jazero Czorsztyn, pretkané cyklotrasami.
Práve jeho okolie má obrovský potenciál na cykloturistiku. Vodná plocha, okolité kopce, hrady Niedzica a Czorsztyn a množstvo možností na výlety vytvárajú kombináciu, ktorá si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť slovenských návštevníkov.
Łapsze Niżne ma oslovili práve tým, že tu cestovný ruch ešte nepôsobí ako hotový produkt zabalený do lesklého katalógu. Je tu priestor na objavovanie. A to je dnes čoraz vzácnejšie.
Štrba a Važec: Nový asfalt, stredoveká osada a trochu zadýchania
Slovenskú časť programu otvorila prezentácia Štefana Bielka, ktorý koordinuje projekt na našej strane hranice. Bola mimoriadne vecná a kompetentná. Hovoril k veci, problematiku poznal do detailov a bolo zrejmé, že sa na projekt nepozerá iba cez mapy a tabuľky, ale aj z pohľadu ľudí, ktorí budú nové trasy využívať.
Práve takýchto ľudí sa oplatí počúvať. Mimochodom, pripravujeme s ním aj samostatný rozhovor.
Potom sme vymenili prezentáciu za bicykle a vyrazili po novej asfaltovej cyklotrase v okolí Važca.
Kto očakával pohodovú jazdu po rovine, trochu sa prerátal. Od obecného úradu sme si to vyšľapali až k opustenej stredovekej osade Šoldov. A odtiaľ už nasledoval príjemný zjazd naspäť.
Nový asfalt, pekná krajina a výhľady, ktoré človeka prinútia občas prestať šliapať. Bol to jeden z tých cyklistických zážitkov, keď si uvedomíte, že aj cesta, ktorú ste predtým nepoznali, môže byť dôvodom na samostatný výlet.
Šoldov je navyše miestom, ktoré stojí za samostatnú zastávku. Zvyšky stredovekej osady pripomínajú, že aj pod Tatrami sa odohrávali príbehy dávno predtým, než sme začali merať kvalitu výletov počtom kilometrov v aplikácii.
Veľká Lomnica: Konečne bezpečnejšie medzi Kežmarkom a Popradom
Ak by som mal na slovenskej strane vybrať jednu investíciu, ktorú považujem za mimoriadne dôležitú, bola by to cyklotrasa okolo Veľkej Lomnice.
Prečo? Pretože tu nejde len o ďalšiu peknú cestu pre víkendových cyklistov. Ide o riešenie problému, ktorý pozná každý, kto sa niekedy pokúšal dostať na bicykli z Kežmarku do Popradu.
Úzke cesty, chýbajúce krajnice, hustá premávka, kolóny a nervózni vodiči. Človek na bicykli sa tu často cítil skôr ako prekážka než plnohodnotný účastník cestnej premávky. A priznajme si, na niektorých úsekoch to nebola práve najpríjemnejšia predstava rodinného výletu.
Nové prepojenie má tento problém výrazne zmierniť. Podľa informácií predstavených počas návštevy by sme mali už naj budúceho roku súvisle a bezpečne Prejsť z Kežmarku ( v predĺžení Spišskej Belej) až do Popradu bez nutnosti vyliezť medzi autá na vozovku.
Toto považujem za jeden z najdôležitejších prínosov budovania cyklistickej infraštruktúry. Nie každý chce jazdiť v lese alebo zdolávať horské prevýšenia. Mnohí potrebujú jednoducho bezpečne prejsť z jedného mesta do druhého.
A ešte jedna drobnosť. Vo Veľkej Lomnici nás čakali výborné makové koláče. Neviem, či ich treba zaradiť medzi oficiálne turistické atrakcie, ale ja by som za ne hlasoval.
Od Belianskej jaskyne po Monkovu dolinu: Cyklotrasa s výhľadom na Tatry
Veľmi silným zážitkom bol aj úsek od Belianskej jaskyne cez Tatranskú Kotlinu smerom k Monkovej doline a ďalej na Strednicu.
Čiastočne asfalt, čiastočne šotolina, príjemné prostredie a Belianske Tatry na dosah. Je to presne ten druh trasy, na ktorom človek pochopí, prečo má zmysel prepájať jednotlivé turistické oblasti.
Spišská Belá tu obnovila lesné cesty a vybudovala nové cyklistické úseky smerom na Ždiar a Monkovu dolinu. Aj keď časť trasy ešte tvorí šotolina, jej postupné dobudovanie má vytvoriť atraktívny koridor smerom na Ždiar a ďalej k poľskému Podhaliu.
Práve takéto spojenia považujem za mimoriadne dôležité. Namiesto izolovaných cyklotrás vzniká sieť, v ktorej sa dá naplánovať dlhší výlet bez neustáleho vracania sa na rovnaké miesto.
A navyše, Belianske Tatry a Sišská Magura majú na jeseň svoje osobité čaro. Menej ľudí, pokojnejšia krajina a pocit, že človek nemusí nikam utekať.
Cesta okolo Tatier: Interreg projekt má zmysel aj bez veľkých slov
Cesta okolo Tatier vznikla ako spoločná poľsko-slovenská myšlienka už v roku 2004, z veľkej časti financovaná z prostriedkov Európskej Únie. Dnes má za sebou štyri etapy a ďalšie pokračovanie je v príprave. Jej ambíciou je vytvoriť viac ako 250 kilometrov trás, ktoré prepoja Podhalie, Oravu, Liptov a Spiš.
Štvrtá etapa bola dôvodom našej októbrovej návštevy. Priniesla nové úseky, zlepšenie existujúcej infraštruktúry a obnovu niektorých historických objektov. Jednotlivé investície pritom nevznikajú iba z jedného finančného zdroja. Dôležité je, že postupne vytvárajú spoločný celok.
Po troch dňoch sme si odniesli množstvo zážitkov, ale aj chuť pokračovať. Budúci rok sa chceme podrobnejšie pozrieť na celú poľskú stranu a zmapovať ju vlastným tempom. Tentoraz bez skupinového programu a s dostatkom času na zastávky, fotografovanie a miesta, ktoré sa nedajú naplánovať do harmonogramu.
Pretože práve v tom je čaro cestovania na dvoch kolesách. Z auta vidíte krajinu, na bicykli ju zažívate.
A možno je to aj najväčšia hodnota celej Cesty okolo Tatier. Nejde iba o to dostať sa z jedného miesta na druhé. Ide o to, aby sme cestou objavili miesta, o ktorých sme doteraz ani netušili.
Hranica medzi Poľskom a Slovenskom zostáva na mape. Na dobrej cyklotrase však postupne stráca svoj význam.
My sa sem určite vrátime.
