Cyklotrasa Českou Kanadou cez Kunžak, Zvůle a Havlovu horu na Landštejn mala byť prekvapením. Žiadne plánovanie, iba online mapa a inštikt cyklistu. Hneď po opustení Blata som však musel odbočiť. Klenovské samoty, to znelo veľmi motivačne.
Rybníky striedajú lesy a ty máš pocit, že ktoroukoľvek z lesných ciest sa vydáš, niekam trafíš. To je pravda. Ale v Českej Kanade na rovinu nenatrafíš. 🙂
Po dvoch padákoch a stúpaniach som sa radšej vrátil zo zvážnic na cestu do Kunžaku. Aj to len, aby som zistil, že som úplne inde, než som myslel, kde som.
Kunžak
V Kunžaku človek rýchlo pochopí, že toto mestečko nie je len obyčajná bodka na mape. Okrem toho, že tu spoľahlivo stratíš orientáciu, má Kunžak dve skvelé pikošky.
Prvou je miestny Kostol svätého Bartolomeja. Keď sa pozrieš na jeho vežu, zistíš, že vyzerá ako zle postavené Lego – spodná časť je gotická, stred renesančný a vrch barokový. Miestni stavitelia v minulosti proste lepili slohy podľa toho, na čo práve mali peniaze.
Druhou, oveľa dôležitejšou správou pre prežitie cyklistu, je však miestny pivovar. Ak chytíš hľaďák alebo len morálnu krízu, Kunžak ťa zachráni svojím vlastným remeselným pivom (varia tu lokálny Kunžacký klinec alebo Čáp). Posedieť na námestí a spláchnuť ten prach z lesných zvážnic jedným lokálnym kúskom je priam povinnosť pred ďalším stúpaním.
Bočná cesta z Kunžaku na Terezín, Radíkov a Český Rudolec ma nenechala chladným. Objaviť dnes takúto cestnú alej je skôr zázrakom.
Pozor, ak nechcete byť stále vytrubovaní autami, odbočte správne na paralelnú bočnú cestu, označenú na mape ako cyklotrasa „Napříč Českou Kanadou“.
Chaty Zvůle
Tá malá odbočka z bočnej cesty neveštila nič dobré. Padák ako do pekla. A ja som vedel, že tie vyklesané metre bude asi treba znovu nastúpať. Kto mal vedieť, že sa jedná o rekreačnú oblasť s rybníkom. Aspoň som si zaplával a dal skvelé pivo. Na druhej strane som rád, že takéto zariadenia prežili a stále sú turistami vyhľadávané.
V kempoch je úplne iná atmosféra a definitívne iní ľudia ako v all inclusive hoteloch. Po kúpačke šlapačka. Tie výškové metre čo som sa spustil bolo treba znovu nastúpať.
Spomínam si, ako sme raz šliapali s Ignácom cez Hodrušu Hámre na Banskú Štiavnicu. Dole sme stretli milý párik s bicyklami na ťažko. (Rozumej naložené batohy stanmi, karimatkami, ešusmi a tak…) Dievčina bola veľmi milá a usmiata a započuli sme slová: „Ako krásne, bude to nádhera…“ Okúpali sme sa pod kopcom v Hodrušskom tajchu a život zariadil, že sme ich predbiehali znovu. Asi 400 m vyššie ako predtým. Započuli sme od dievčiny niektoré slová, ktoré je ťažko publikovať a myšlienky typu „idiotský sprostý nápad, nezodpovednosť,…“ a tak. Ako sme ich predbiehali, spýtala sa hysterickým hlasom, či je to hore ešte ďaleko. So snahou utešiť som pri obiehaní zvolal: „Už iba kilometer“ A Ignác po mne dodal len jedno slovo: „Výškový“. Dievčina zosadla z bicykla a slovami: „Môžem sa na to vysrať“, ho hodila do trávy.
Neviem ako im tie líbanky dopadli, ale plynie z toho poučenie: „klamať sa nemá.“ 🙂
Rozhľadňa u Jakuba
Drevená rozhľadňa na Havlovej hore (680 m n.m.) je celkom nová. Bola postavená v roku 2013 na mieste pôvodného triangulačného bodu Havlovej hory. Po vystúpení 180 schodov na vyhliadkovú plošinu vo výške 33,7 metrov sa pred vami naskytne výhľad na celú Českú Kanadu, mesto Dačice, rozhľadňu na Kremešníku alebo rakúsky Schneeberg.
Ďáblova prdel
Kúsok vedľa Valtínovského mlyna nájdete miesto, ktoré dalo slovu „kuriózny“ úplne nový rozmer. Ďáblova prdel. Je to bezkonkurenčne najslávnejší, najfotografovanejší a najbizarnejší žulový balvan v strednej Európe. Ak si z Českej Kanady neodnesieš fotku, na ktorej stojíš pod týmto obrovským kamenným zadkom, akoby si tu ani nebol.
Mnoho ľudí si myslí, že je to dielo nejakého stredovekého vtipkára s dlátom v ruke, ale pravda je čisto prírodná. Ide o výsledok takzvaného bochníkovitého zvetrávania žuly. Milióny rokov na ten kameň pôsobila voda, mráz, vietor a erózia, až kým z neho príroda neodlúpla presne tie správne vrstvy a nevytvorila dokonalú anatómiu pozadia, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani kardio tréner.
Z Valtínovského mlyna sem vedie náučný chodník, no s bicyklom sa priprav na jemný cyklokros medzi koreňmi.
Český Rudolec
Z Kunžaku cez Terezín a Radíkov vedie cesta k miestu, ktoré ťa okamžite trafí do očí. Český Rudolec. Miestny zámok v štýle tudorovskej novogotiky s romantickou vežou vyzerá ako vystrihnutý z anglického vidieka, vďaka čomu si vyslúžil prezývku „Malá Hluboká“. Má za sebou divokú históriu, kedy slúžil ako sýpka a ubytovňa pre JRD, a hoci ho dnes nadšenci postupne dvíhajú z popola, jeho mierne strašidelná patina zašlej slávy ťa okamžite dostane.
Pre zničeného cyklistu je však najdôležitejší Zámecký pivovar Grasel priamo v areáli. Ak ti už po tých kilometroch dochádza palivo, ich poctivý ležák spláchne prach a únavu z lesných zvážnic spoľahlivejšie než akýkoľvek iontový nápoj.
🔗 Chceš poznať celý príbeh tohto miesta? Ak ťa zaujíma tajomná história tohto zámku, detaily o jeho devastácii a obnove, prečítaj si náš samostatný článok: Zámok Český Rudolec: Príbeh českej Malej Hlubokej.
Kozí farma Peníkov
Z Českého Rudolca do Starého města pod Landštejnom je to slušná zaberačka. Jednak už máte v nohách cez 50km, jednak ste si rovinu užili na celej trase max. 10 minút.
Zachránil ma Peníkov. Dnes už pekná kozia farma, vtedy stará píla a opustený pivovar. Industrial, za ktorého fotenie by mnohý fotograf opustených fabrík a periférií aj život položil.
Teta mi ochotne predala kozí syr, aj som zhltol pollitra kozieho mlieka, čo ma v tomto kopci zachránilo od hľaďáku. Ďalšou zastávkou už boli len sociálne istoty a pozitíva. Teda čapovaný Platan v Starom meste pod Landštejnom, potom výstup na hrad Ladštejn a hrdinský návrat do Blata.
Cyklovýlet cez Kunžak, Zvůle a Havlovu horu na Landštejn patrí medzi najkrajšie trasy Českej Kanady.
Ďalšie cyklotrasy a GPX inšpirácie na Kunžak
- Kunžak, Kaproun, Vitineves, Potočná. (69km/819m)
- Popri drátoch na Landštejn (71km/805m)
- Klenová, Kunžak, Zvule, Jakubova Vyhládka, Rudolec, Staré město. (56km/812m) táto trasa
