Kedysi som jazdil na bicykli, aby som schudol. Potom som jazdil preto, aby som si niečo dokázal – sebe aj okoliu. Neskôr som jazdil len tak, lebo mi to robilo dobre. Dnes vybieham na cesťák z úplne iného, oveľa zásadnejšieho dôvodu: kvôli čistej hlave, proste cyklistická psychohygiena.
Celú jeseň sa mi v hlave premietala rovnaká myšlienka: Zase mám monotónne krútiť ten istý Krtovský okruh? „Nie, dnes teda nebudem,“ povedal som si a v záplave impulzívneho rozhodnutia som to stočil smerom na Zbehy. Nechcelo sa mi. Telo lenivé, hlava plná povinností a ten druhý, pohodlný hlas vo mne mi od rána šepkal: „Vykašli na to. Gauč to istí.“
Neposlúchol som ho. Obul som si tretry, nacvakol sa do pedálov a po pár kilometroch prišiel ten známy pocit čistej radosti z pohybu. Až kým ma nepredbehol iný cyklista.
🚴 Arogancia, závetrie a kvalitné pneumatiky
Plán jazdiť na pohodu a hromadiť len endorfíny platí vždy presne do chvíle, kým ma niekto nepredbehne. Vtedy to príde. V hlave sa mi v sekunde čosi prepne, pred očami nabehne červené súkno a ja začnem valiť ako malý chlapec. Pridám, zavesím sa do háku a držím sa zubami-nechtami.
Kedysi som takýchto „súperov“ s prehľadom predbiehal. To však bolo ešte v časoch, kým sa mi okolo pása neusadila tá poctivo vykŕmená pneumatika. A verte mi, s takýmto extra nákladom sa do kopca šliape sakra ťažko.
Získať takúto pneumatiku je pritom smiešne ľahké. Stačí, ak neobozretný človek na čas vypustí tréning, podľahne stresu a hlava povolí. Sedíte za počítačom, pracujete a popri tom stále niečo zobete. Pneumatika rastie nebadane, ale s neúprosnou istotou.
Preto radšej denne sadám na bicykel alebo vybieham do lesa. Poznáte ten neskutočný stav, keď točíte pedálmi a chcete stále viac? Ten okamih, keď vám endorfíny dodajú slastnejší pocit než domáca štrúdľa s kávou? Namiesto naberania kalórií vtedy pálite všetok ten balast? Ak raz ochutnáte tento endorfínový bonbón, máte vyhraté.
💡 Prečo sa vlastne oplatí bicyklovať?
Keď sa ma niekto pýta, prečo sa mi chce navliekať do tesných handier a šliapať do pedálov, mám na to celkom jasné odpovede. Bicykel je totiž ten najlacnejší doktor a najlepší reštartér, akého môžete mať:
- Srdce a pľúca vám poďakujú: Pravidelné točenie pedálmi je čistý elixír pre kardiovaskulárny systém. Tlak ide dole, kapacita pľúc hore a vaše srdce nemusí pri každom výstupe po schodoch zvoniť na poplach.
- Kĺby nepriberajú šok: Na rozdiel od behu, kde pri každom dopade trpia kolená, bedrá a chrbtica nárazmi (obzvlášť, keď nosíte spomínanú „pneumatiku“), na bicykli je pohyb plynulý. Bicykel vás nesie a vy len dodávate energiu.
- Spaľovanie na plné obrátky: Pri poctivom tempe spálite za hodinu pokojne 500 až 800 kalórií. A čo je najlepšie? Telo spaľuje zotrvačnosťou ešte niekoľko hodín po tom, čo bicykel odložíte do pivnice.
- Cestovanie vlastnou silou: Bicykel vám dáva neskutočnú slobodu. Za dve hodiny prejdete vzdialenosť, ktorú by ste pešo išli pol dňa. Objavíte zákutia za vlastným domom, o ktorých ste z auta nemali ani tušenia.
- Prírodné antidepresívum zdarma: Tlak na pedále vyplavuje serotonín a dopamín. Ak máte blbý deň v práci alebo pocit, že vám padá strecha na hlavu, po hodine v sedle prídete domov ako úplne nový človek. Čistá cyklistická psychohygiena.
🛑 Bicykel ako filtrát na toxický svet
Cestný bicykel má v dnešnej prepojenej a prekombinovanej dobe neobyčajné kúzlo. Dáte tempo, ťaháte nadoraz, okolitú krajinu vnímate len podprahovo a všetko to nahromadené napätie, stres a dennodenný balast z vás pomaly opadá. Myslenie sa spomalí. Blbosti sa stratia. Ostane len to podstatné: čistá hlava, fyzická únava a pozitívne naladenie.
Dnešná doba je plná neistoty, negatívnych správ, agresie a hejtu. Máme to všetci, len málokto si to vie verejne priznať. Odmietam sedieť od rána do večera na sociálnych sieťach a hltať cudziu úzkosť. To dôležité sa dozviem aj bez toho. Stránim sa konšpirátorov, agresívnych sociálnych bublín aj ľudí, ktorí sa ma snažia negatívne manipulovať.
Aktívny šport na čerstvom vzduchu je môj osobný štít. Zlepšuje mi kondíciu – fyzickú aj psychickú. Slnko a vietor v tvári mi dodávajú prirodzenú energiu a imunitu. A áno, jedno čapované pivo po dojazde mi občas rovnako spoľahlivo zlepší náladu. No dobre, aj dve…
A mimochodom, aby som nezabudol na cieľ mojej jesenej odbočky: ten čarokrásny senník s poctivým, voňavým hnojiskom sa nachádza medzi Veľkými a Malými Ripňanmi. Aj takto vyzerá dokonalá slovenská romantika v sedle. 🙂
