Na železničnej trati Bratislava Prievidza je niekoľko zaujímavých zastávok. Jednou z tých viac turisticky opomínaných je Partizánske. A je to škoda. Osečný vrch ponúka nádherné cyklotrasy a okolie Partizánskeho množstvo tipov na nenáročné výlety za poznaním aj prírodou. Dnes vyrážame na Veľké Uherce, Brodzany, Šimonovany a letohrádok Babylon.
Ani ranné mrholenie nás neodradilo sa vybrať do prírody a tak sme začali na úpätí vrchu Stráň, za riekou Nitrou blízko cesty na sídlisko Šípok v Partizánskom. Vybrali sme sa navštíviť Pomník popravy partizánov (Dolný pomník), kde fašisti v roku 1944 zverským spôsobom povraždili 35 neznámych hrdinov, bojovníkov za našu slobodu a Pomník prísahy (Horný pomník) , ktorý postavili občania mesta Partizánske pri príležitosti 18. výročia SNP.
Pamätníky SNP
Na úvod nenáročný výstup k Dolnému pomníku nás nabudil, že toto stúpanie k Hornému pomníku zvládneme hravo. No hneď odbočka vpravo od pomníka nás vyviedla z omylu. Serpentínová cestička s prevýšením 100 m nenechá nôžky len tak kráčať nádherným hustým lesom. Zvolili sme pravidelné tempo, aby sme cca 1 km dlhú trasu zvládli s úsmevom a na jej konci našli Horný pomník. Pamätníci si spomínajú, že pred pomníkom sa rozprestierala lúka, kde deti trávili voľné chvíle s rodičmi a pripravovali si dobroty pod zub na ohnisku. Dnes už je lúka zarastená, no ohnisko je stále k dispozícií.
Aj nádherné výhľady na mesto Partizánske ostali do dnešných dní a nám sa tiež naskytol pohľad, ktorý sa ani nedá opísať. Vyberte sa na toto miesta a verím, že výhľady budú nádhernou odmenou za výstup aj pre vás. Po zostupe už len posledný pohľad opäť na Dolný pomník a už sme smerovali ku kaštieľu
Vodný hrad v Šimonovanoch
je vzdialený cca 2 km od tohto miesta.
Je to najstarší doposiaľ stojací kaštieľ na Slovensku, ktorý prešiel obrovskou premenou. Jeho prehliadka určite každého zaujme.
Veľké Uherce
Spomedzi mrakov začali pomaly presvitať slnečné lúče. Vodná nádrž Veľké Uherce bol náš ďalší cieľ výletu. Presun autom nám pomohol trochu získať čas. Mali sme v pláne navštíviť ešte jedno zaujímavé miesto, ale naspäť k nádrži. Celková vodná plocha nádrže predstavuje 25 ha a slúži ako rekreačná oblasť v každom ročnom období. Pokojná hladiny vody nás lákala zastaviť svoj krok a chvíľu len tak vnímať krásu tohto miesta. Pevnú hrádzu sme po jej prekonaní opustili a odbočili vpravo. Vychodenou cestičkou sme kráčali a rôznorodé miesta nabádajúce k posedeniu a oddychu sme spoznávali s obdivom.
Prechádzka po celom obvode nádrže dlhá cca 3,3 km nám poskytla úžasné vyčistenie pľúc a načerpanie novej energie z okolitej rozmanitej prírody. Cestičku sme mali lemovanú bohatými lesmi Podunajskej pahorkatiny so svojimi vrchmi. Lavička poskytla pohodlie na krátke občerstvenie z donesených dobrôt a doplnenie tekutín.
Brodzany
Po návšteve nádrže naše ďalšie zastavenie bolo v anglickom parku Brodzany. V rozsiahlom chránenom parku sme navštívili čarovné zákutia s platanmi, ktoré dali o sebe vedieť hneď od vstupnej brány.
Na tomto mieste sa nachádza aj kaštieľ – Slovanského múzea A.S. Puškina. V parku sú inštalované bronzové a kamenné plastiky slovenských a ruských spisovateľov. Kaskády potoka Geradza, ktorý vytvárajú očarujúcu scenériu s drevenými mostíkmi. Tak sme sa opäť zastavili a len vnímali túto čarovnú krásu, so všetkým čo ponúka. Zastavenie nebol náš pôvodný cieľ, tak sme opustili park a naše kroky viedli smer cintorín.
Po ceste nás zaujal veľmi ojedinelý strom, no odfotiť som ho predsa musela.
Popri plote cintorína sme sa cestou so stúpaním dostali k úpätiu kopca Hôrka. Drevený smerovník nám jasne ukázal, že smer máme správny. Trochu strmší výstup, no dostatočne krátky, aby sme čochvíľa uvideli tu nádheru, ktorá nás na tomto miesto lákala.
Letohrádok Babylon
dala postaviť pani brodzianského kaštieľa, vojvodkyňa Natália Oldenburgová ako svoje letné sídlo v roku 1894.
Dnešná zrúcanina je síce v súkromných rukách, no je voľné prístupná na vlastné riziko. Navštívila som toto miesto už viackrát, no stále ma fascinuje a nikdy neodolám poprechádzať sa v Letohrádku. Staré podlahy sú ešte dosť viditeľné a aj tvar okien stále drží svoj zaujímavú formu. Kamenné schodisko láka vystúpiť na poschodie, odkiaľ je trochu iný pohľad na okolitú prírodu. Pár pamätných záberov fotoaparátom pre nádhernú spomienku, ešte ako tak zachovalej veže či rozpadajúcej sa miestnosti. Ďalej sme smerovali od vstupnej časti plota, ktorý sa nachádza okolo celého Letohrádku, vpravo po mierne zostupujúcej cestičke.
K hrobke
Podmaňujúca príroda nás sprevádzala k zachovalej hrobke s kaplnkou rodiny Friesenhof-Oldenburg, bývalých majiteľov brodzianského kaštieľa. Kaplnku dali postaviť majitelia v rokoch 1891 až 1895. Nie je verejne prístupná ale železná ozdobná brána ponúka náhľad do vnútorných priestorov bez vstupu dnu. Tak už len naozaj strmý zostup naspäť do dediny. Cestička vedie po vzostupe cez lúku vedľa obecného úradu. Posledné obhliadnutie na horu a lesík, ktorý opúšťame a naše kroky vedú domov. Cca 1 km s prevýšením 70 m dlhá prechádzka horou priniesla osvieženie na záver nášho celodenného výletu.
Tak a máme opäť za sebou celodenný výlet plný zážitkov ukrytých v našich srdciach.
Cez Partizánske tiež vedie pravidelná vlaková linka, ktorá vám umožňuje absolvovať celý výlet vlakom.
