Zima v Západných Tatrách je magická. Jedným z vrcholov, ktorý je pre zimných turistov lákadlom, je výstup na Plačlivé, vrch Západných Tatier ležiaci medzi vrcholmi Baníkov a Ostrý Roháč. Jeho nadmorská výška dosahuje 2125 metrov nad morom. Staršie ročníky možno budú Plačlivé poznať aj pod názvom Plačlivý Roháč a spolu s Ostrým Roháčom boli podnetom k označeniu tejto časti Západných Tatier, ako charakteristickú horskú skupinu Roháče.

Zimný výstup na Plačlivé

Zimná túra si vyžaduje viac skúsenosti a vybavenia ako letný výstup. Zimné podmienky môžu skomplikovať orientáciu, preto je dôležité dôkladne sledovať značenie a byť pripravený na to, že niektoré úseky môžu byť zľadovatené alebo pokryté snehom.

Žiarska chata

Výstupová trasa na tento kopec vedie z parkoviska v ústi Žiarskej doliny. Po zasneženej asfaltovej ceste prejdeme k Žiarskej chate. Žiarska chata ja vstupnou bránou do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov. Je nielen miestom oddychu, ale aj dobrým východiskom na vysokohorské túry. Výstup na Plačlivé môže začať.

Od chaty pôjdeme chodníkom cez les a kosodrevinu po rázcestie Pod Homôľkou. V tomto úseku už začína o čosi strmšie stúpanie. Čím vyššie ideme, tým viac sa objavujú panorámy, ktoré berú dych. Prvé výhľady na slnkom zaliatu krajinu sú v kontraste s modrou oblohou úchvatné. Zimné slnko sa odráža od snehových vrchov. Keď sa takto vydarí počasie, hneď sa kráča ľahšie.   

Žiarske sedlo

V Žiarskom sedle sa poobzeráme po štítoch, ktoré sú takmer na dosah. Toto sedlo je fajn miestom na oddych. Pohodu v sedle nám kazí len nepríjemný severný vietor. Nedá sa tam zotrvať dlho, treba ísť ďalej. Zo sedla pokračujeme smerom na vrch Plačlivé. Terén je strmý, ale stále bezpečný a príjemný. Orientáciu v teréne nám uľahčuje zimné tyčové značenie.

Pohľady z Plačlivého

S príchodom na vrchol Plačlivé sa naskytol nezabudnuteľný výhľad na dominantné vrcholy Ostrý Roháč a Volovec, či doliny Západných Tatier, alebo aj na vzdialenejšie Nízke Tatry a Vysoké Tatry.  Jednoducho povedané geniálny kruhový výhľad do všetkých strán našej nádhernej slovenskej krajiny. Pekná odmena za niekoľko hodín fyzickej námahy. Hory Západných Tatier boli zahalené do bielej periny. Výstup na Plačlivé bol tak krásny, že sa človeku odtiaľ nechcelo.

Zostup do Žiarskej doliny

Z Plačlivého zostupujeme dolu tým istým strmým terénom do Žiarskeho sedla a následne do Žiarskej doliny. Ešte sa párkrát otočíme dozadu, aby sme si užili pohľady na vrcholky hôr.  

Zimný výstup na Plačlivé je výzvou, ktorá stojí za to. Kľúčom je správna príprava, kvalitná výbava a rešpekt tatranskému prostrediu. Tak neváhajte, obujte si svoje zimné topánky, zbaľte batoh a vyrazte na svoju zimnú dobrodružnú cestu na Roháče.

Príspevok Zimný výstup na Plačlivé zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nadšencov vysokohorskej turistiky od nepamäti láka jedna z najkrajších a zároveň náročnejších hrebeňoviek na Slovensku, hrebeň Západných Tatier. Roháčske plesá turistické trasy cyklotrasy:

Roháčske plesá

Nadšencov vysokohorskej turistiky od nepamäti láka jedna z najkrajších a zároveň náročnejších hrebeňoviek na Slovensku- hrebeň Západných Tatier. Celkový hrebeň má dĺžku približne 37 km a je orientovaný v smere východ- západ, s množstvom rázsoch (bočných horských vetiev odbočujúcich z hlavného hrebeňa), tiahnucich sa na sever a juh. Práve tu, na južných rázsochách sa nachádzajú najvyššie končiare Západných Tatier ako Bystrá (2.248 m.n.m.) Jakubiná a Baranec. Najvyšším vrcholom hlavného hrebeňa je Baníkov s výškou 2178 m.n.m.

V roku 2017 sa 7 kopcov 3 jazerá vybrali na jednu z najkrajších častí Západných Tatier Roháče, konkrétne túry v okolí Roháčskych plies.

Roháče

Roháče po stáročia vzbudzovali v obyvateľoch okolitých dedín a mestečiek úctu a rešpekt. Najvyššie končiare hrebeňa, charakteristické svojimi štíhlymi ostrými skalnatými vrcholmi boli opradené legendami, a tak vznikol aj ich názov - Roháče, alebo čertove rohy.

Štyri Roháčske Plesá v Smutnej doline patria medzi najnižšie položenú sústavu ľadovcových jazierok v Európe. Ležia terasovito nad sebou a sú obklopené prevažne kosodrevinou a čiastočne kamenitým terénom. Plesá svojimi ľadovými vodami napĺňajú Roháčsky potok pretekajúci Rohačskou dolinou. Najlepší spôsob ako ich zblízka preskúmať, je sledovaním Náučného chodníka dlhého 5,4 km, ktorý Vás postupne prevedie popri všetkých štyroch plesách v tieni majestátnych obrov - Ostrého Roháča, Plačlivého či Troch Kôp. V okolí Roháčskych plies si môžete vybrať rôzne dlhé túry, od nenáročných túr vhodných aj pre rodiny s deťmi, po exponované túry, na ktoré treba istý krok a aspoň základnú skúsenosť v pohybe vo vysokohorskom teréne.

Ťatliakova chata

My sme si to užili na Ťatliakovej chate (tesne pod Roháčskymi plesami). Od roku 2017 poskytuje okrem bufetu aj turistické ubytovanie s počtom 25 až 35 lôžok. Som hrdý na to, že sme boli medzi prvými kto priniesol pochvalné správy :-)

Zuberec

Najjednoduchšia prístupová cesta k Plesám vedie cez Zuberec. Vlakom ZSSK sa celkom pohodlne presuniete do staníc Kraľovany, Liptovský Mikuláš, alebo Ružomberok. Do Zuberca pokračujete s SAD z okolitých miest podľa toho, odkiaľ prichádzate. Zo zastávky Zuberec, pri kostole prestúpte na autobus, ktorý Vás vezme až k chate Zverovka (zastávka Zuberec, Zverovka chata, cesta trvá približne 15 min, cena lístka 0,80 EUR). Z chaty Zverovka už pokračujete pešo hore Roháčskou dolinou.

Autom sa dá zaparkovať priamo pri chate Zverovka, alebo kúsok vyššie pri penzióne Šindľovec (cca 1 km nad chatou Zverovka, po asfaltovej ceste) alebo na Parkovisku Pod Spálenou. Bližšie sa k plesám dopravnými prostriedkami nedostanete. A načo aj?

Ubytovanie Zuberec

Východzím bod pre začiatok väčšiny peších túr je Chata Zverovka. Okrem jej strategickej polohy a veľmi rozumných cien ju vrelo odporúčame aj kvôli príjemného personálu a veľmi dobrej slovenskej kuchyni. Ak chcete dohodnúť skutočne dobrú cenu, dohodnite si pobyt cez týždeň a mimo hlavnú dovolenkovú sezónu. Chata má obmedzené kapacity a veľmi dobré ceny, preto je dobré predrezervovať  si pobyt včas. 

My sme si to užili na Ťatliakovej chate (tesne pod Roháčskymi plesami). Od roku 2017 poskytuje okrem bufetu aj turistické ubytovanie s počtom 25 až 35 lôžok. Som hrdý na to, že sme boli medzi prvými kto priniesol pochvalné správy :-)

Turistické trasy Roháčske plesá

Jednoduché túry na Roháčske plesá

Zverovka – Roháčský vodopád – Roháčské plesá – Ťatliakovo jazero – Zverovka;

dĺžka túry približne 14,2km, čas: 6h (4,5h čistej chôdze priemerným turistickým tempom), prevýšenie cca 720m.

Náročné túry na Roháčske plesá

Zverovka – Adamcuľa – Roháčské plesá – Baníkov – Tri kopy – Hrubá kopa – Smutné sedlo – Ťatliakova chata – Zverovka;

dĺžka túry: cca 20km, čas: 9,5h (8,5h čistej chôdze), prevýšenie: cca 1300m,

Zverovka – Adamcuľa – Roháčské plesá – Baníkovské sedlo- Spálená – Pachoľa – Skriniarky – Salatín – Brestová – Zverovka;

dĺžka túry: cca 18,5km, čas: 9,5h (8,5h čistej chôdze), prevýšenie: cca 1500m,

Zverovka – Ťatliakovo jazero – sedlo Zábrať – Rákoň – Volovec – Ostrý Roháč – Plačlivé – Smutné sedlo – Ťatliakovo jazero – Zverovka;

dĺžka túry: cca 21,5km, čas: 10h (9h čistej chôdze), prevýšenie: cca 1500m.

Túr v okolí Roháčskych plies sa dá nakombinovať mnoho, keď sa však chcete vybrať na hrebeň, počítajte so strednou až ťažkou náročnosťou.

Cyklotrasy okolo Roháčov a Zuberca

Priamo na Roháčske plesá sa na bicykli nedostanete. Je to chránené územie. Najbližší cieľ je Ťatliakovo jazero (aj chata) kde si môžete odložiť bicykel a za dve hoďky obehnúť okolo plies pre krásne fotky.

Pekná cyklotrasa horskou scenériou však vedie zo Zuberca cez Studenú a Roháčsku dolinu až na Ťatliakovu chatu po asfaltovej ceste. Odtiaľ môžete pokračovať pešo až k najvyššiemu plesu a spať na chatu (celý peší okruh Vám zaberie približne 2:15h).

Ak ste mimoriadne zdatný, jazdíte na cesťáku a chcete si dať niečo chrumkavé a získať obdiv, odporúčame trasu predĺžiť už z LM okolo Liptovskej Mary Liptovský Mikuláš – Zuberec – Ťatliakova chata a späť. Pozor. Je to 145 km dlhá trasa s 2740 metrami stúpania. Musíte mať najazdené.

Cyklotrasa vedie aj zo Zverovky hore Látanou dolinou.

Výlet s deťmi Roháče

Roháčske plesá a Roháčsky vodopád

dĺžka túry približne 14,2km, čas: 6h (4,5h čistej chôdze priemerným turistickým tempom), prevýšenie cca 720m.

Kam v okolí Zuberca

Bežkovanie, skialpinizmus a lyžovanie:

Priamo v Roháčskej doline sa nachádza obľúbené lyžiarske stredisko Spálená s novou 6 -sedačkovou a staršou 4-sedačkovou lanovkou, troma vlekmi, požičovňou výstroje, parkovaním a možnosťou občerstvenia.

Z lyžiarskeho strediska Roháče Spálená štartujú 2 bežecké okruhy s dĺžkou 2,8 a 8,5 km. Tieto bežecké trate sú pri priaznivých podmienkach upravované. Zo strediska sa dá na bežkách vybrať aj na pekné prechádzky na Ťatliačku , Látanú dolinu a okolo Zuberca. Na bežkárskych tratiach sa dá využiť klasický aj korčuliarsky štýl. Na Roháčske plesá sa ale cez zimu kvôli uzávere nedostanete.

Termálne kúpaliská

Meanderpark Oravice, Termálne kúpalisko Oravice (cca 13km od Zuberca)
Tatralandia, Bešeňová (cca 35km od Zuberca).

Múzeá

Múzeum Oravskej dediny– skanzen cca 4km od centra Zuberca: http://muzeum.zuberec.sk/
Oravský hrad– cca 30km od Zuberca.

Užitočné info

Terén a bezpečnosť

Od chaty Zverovka až po Ťatliakovu chatu vedie lesom asfaltová cesta uzavretá pre motorové vozidlá. Od Ťatliakovej chaty sa k najvyššiemu plesu stúpa cez kosodrevinu a kamenitý terén približne hodinu. Terén na hlavnom hrebeni je prevažne skalnatý, v niektorých miestach exponovaný a silno rozoklaný.

!UPOZORNENIE! Niektoré časti hrebeňa sú exponované a zabezpečené fixnými reťazami, často je nutné využiť ruky pri čiastočnom lezení, najmä v úsekoch, kde sa nachádzajú viacmetrové komíny. Obtiažnosť terénu sa v niektorých miestach pohybuje v rozmedzí I. až II. stupňa medzinárodnej stupnice obtiažnosti horolezeckých výstupov UIAA, čo neskúseným ľuďom môže spôsobiť značné obtiaže. Trasy vedúce cez vrcholy Ostrý Roháč, Tri Kopy, Hrubá kopa a Baníkov nie sú vhodné pre neskúsených turistov, deti a ľudí so závratmi a úplne nevhodné za zlého počasia (dážď, prehánky, silná hmla, sneženie) Pre viac informácií o náročnosti kliknite sem>>>

Značenie: Trasy sú štandardne značené a orientačne jednoduché

Čo si vziať 

pevnú vysokohorskú obuv, trekové palice, pončo/ pršiplášť, nepremokavú bundu, dostatok vody, občerstvenie.

Vodu je možné dotankovať na horských chatách (Zverovka, Šindľovec, Ťatliakova chata).

Poistenie na hory: Na území SR podľa platného ustanovenia Zákona o Horskej záchrannej službe, je osoba nachádzajúca sa v horskej oblasti povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú (uvedená povinnosť sa nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré nie sú plnoleté – deti a fyzické osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony). Najmä pri náročnejších túrach Vám preto odporúčame aby ste si vybavili postenie na hory a zásah horskej záchrannej služby (hzs), napríklad:

• Ak na hory jazdíte pravidelne, oplatí sa Vám celoročné horské poistenie Alpenverein >>>
• Viac info o možnostiach poistenia nájdete na stránkach horskej služby >>>

Kontakt na Horskú záchrannú službu- Západné Tatry:
OS HZS Západné Tatry-Žiarska dolina
Žiarska Dolina, 032 05 Smrečany
tel.: 044/5586218
e-mail: ztjuh@hzs.sk

Tiesňové volania pre prípad núdze: 18 300

Príspevok Roháčske plesá turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cieľom Baníkov sa vraciame po Roháčskych plesách a Tichej a Kôprovej doline do Západných Tatier už po tretí krát. Nečudo. Západné Tatry majú presne to, čo tým Vysokým chýba. Kľud, menej komerčného hluku, ľudský rozmer, životný priestor a prenádherné scenérie dostupné aj menej zdatným lezcom. Baníkov turistické trasy cyklotrasy

Baníkov

Najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier Baníkov (poľ. Banówka) dosahuje výšku 2 178 m n. m. Nachádza sa nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Budujú ho granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov.

Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia.

Túra na Baníkov

• po zelenej značke z Žiarskej chaty, trvanie 2:30 hodiny
• po žltej a červenej značke z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo, trvanie 3:20 hodiny
• po červenej značke z Troch kôp, trvanie 1:20 hodiny (na úseku sú reťaze)
• po žltej, modrej a červenej značke z obce Jalovec cez dolinu Parichvost, trvanie 4:45 hodiny
• po červenej značke z Pachole, trvanie 0:35 hodiny

Baníkov turistické trasy

Zo Žiarskej doliny

Dlhá- po modrej trase žiarskou dolinou až na Žiarsku chatu, kde odbočíte na zelenú trasu cez Jalovecké sedlo, Príslop na Baníkov. Dlhá trasa 10,4 km jednosmerne vám zaberie min. 5 hodín stúpania. GPX Treba sa aj vrátiť. Trasu si môžete skrátiť od Žiarskej chaty na ktorú sa dostanete autom. Výsledná trasa dlhá 3,7 km hore je síce strmá, 911m, ale zvládnete ju do 3 hodín. 

Z Roháčskej doliny cez Baníkovské sedlo

Štart na parkoviskách pri Zverovke, Šindľovec, v Adamcule odbočíte na žltú trasu smerom na Roháčsky vodopád a Baníkovské sedlo po červenej hrebeňovej trase na Baníkov. Trasa tu. Ak si chcete užiť výhľady a máte kondíciu odporúčame pokračovať na Hrubú kopu a odtiaľ po zelenej trase späť k vodopádu. Nádherný okruh kondične však mimoriadne náročný. Zaberie celý deň a nastúpate vyše 1100 výškových metrov.

Veľký okruh cez Jaloveckú kopu

Štart od žiarskej chaty po modrej trase cez Prostredný Grúň až do Smutného sedla, odtiaľ po hrebeni cez 3 kopy, Hrubú kopu, Baníkovskú ihlu až na Baníkov, kde po zelenej trase zídete cez Príslop a Jalovecké sedlo k Źiarskej chate. 9,8 km okruh  s 1295m prevýšenia dá zabrať 5 hodín.Trasa tu

Z Pachole

po červenej značke z Pachole, trvanie 0:35 hodiny. Trasa tu

Trasy je možné ľubovolne kombinovať

Cyklotrasy okolo Žiarskej doliny

Do Žiarskej doliny vedie cyklotrasa z Liptovského Mikuláša. Ďalej za hranicu Žiarskej chaty majú bicykle celoročne stopku.

Termálne kúpaliská na okolí

• Meanderpark Oravice, Termálne kúpalisko Oravice (cca 13km od Zuberca)
• Tatralandia,
• Bešeňová 

Užitočné info

Terén a bezpečnosť

Väčšina stúpania je po turistických chodníkoch cez kosodrevinu a kamenitý terén. Terén na hlavnom hrebeni je prevažne skalnatý, v niektorých miestach exponovaný a silno rozoklaný.

!UPOZORNENIE! Niektoré časti hrebeňa sú exponované a zabezpečené fixnými reťazami, často je nutné využiť ruky pri čiastočnom lezení, najmä v úsekoch, kde sa nachádzajú viacmetrové komíny. Obtiažnosť terénu sa v niektorých miestach pohybuje v rozmedzí I. až II. stupňa medzinárodnej stupnice obtiažnosti horolezeckých výstupov UIAA, čo neskúseným ľuďom môže spôsobiť značné obtiaže. Trasy vedúce cez vrcholy Ostrý Roháč, Tri Kopy, Hrubá kopa a Baníkov nie sú vhodné pre neskúsených turistov, deti a ľudí so závratmi a úplne nevhodné za zlého počasia (dážď, prehánky, silná hmla, sneženie).

Baníkov turistické trasy

Kontakt na Horskú záchrannú službu- Západné Tatry:
OS HZS Západné Tatry-Žiarska dolina
Žiarska Dolina, 032 05 Smrečany
tel.: 044/5586218
e-mail: ztjuh@hzs.sk

Tiesňové volania pre prípad núdze: 18 300

Príspevok Baníkov turistické trasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

"Keď si dala baranovi, daj aj mne, daj aj mne.”, spieva Ibi Maiga. Ale teraz vážne. Žiarska dolina nás očarila.

BARANec volíme ako prvý cieľ, lebo sa nám zdá ako najťažšia voľba a chceme ho mať zdolaný čo najskôr (aby sme sa ho striasli). Kvôli nemu musíme skoro vstávať, lebo: "Dlouhý schody do nebe a štreka daleká".

Cestou sa zastavujeme v miestnom obchode, ale veľkonočného barančeka na desiatu na počesť Baranca nemali, tak sa musíme uspokojiť s vyéčkovaným parížskym šalátom, z ktorého sa celú cestu grgá. Viac plastu má už len Dacia Sandero.

Žiarska dolina

Ideme zo Žiarskej doliny, ktorú poznáme z minulého roka a môžeme konštatovať, že zmodernizovali parkovisko tým, že nahradili vrátnika autovrátnikom. Smolu majú turisti bez hotovosti, lebo autovrátnik nemá rád karty. Takže ich neberie, lebo má rád poctivé mince.

Krížovú výpravu na Baranec začíname krátko po východe slnka a keby sme sa nemotali, tak by sme videli ranné brieždenie. Dúfame, že nebudeme potrebovať pomôcky na ľadovec a do snehu, lebo nemáme cepíny, ani mačky.

Veľkú časť ruksaku zaberá objemný sprej na medvede a dúfame, že ho nebudeme musieť použiť. Jedine by sme s ním mohli dochutiť polievku, keďže obsahuje kapsaicín.

Výstup na Baranec

Cesta je strmá serpentína, čo znamené, že nám už dávno nie je zima, ba navyše sa prehrievame. Hneď sme v tričku. Potrebovali by sme nosiča uterákov, ktorý by nám podával suchý uterák. Nakoľko nie sme superstars, takýmito benefitmi nedisponujeme.

Všade naokolo je samý les, všetci nás predbehli, ale my si držíme stabilné hladnovlkovské tempo, ktorým chceme dobyť vrchol.

Cesta je dril. Vychádzame z lesa, čo je dobré znamenie a záruka kosodreviny, ktorú máme radi. Kosodrevina je náš priateľ. Všade naokolo je samé ihličie a šištičky, vrchol stále v nedohľadne.

Cieľ cesty nie je vidieť, je za ďalším kopcom a ten je za horami – za dolami a tie sú v hmle. Vyzerá to, že dnes Tatry neuvidíme.

Srdcia búšia, lapáme po dychu. Bolia nás nohy. Ruksak je ťažký. Čím viac ideme nahor, tým je ťažší.

Posilňujeme sa mandarínkami, lebo tu okrem ovocia dokopy nič nemáme a čučoriedy vyžrali hladní okoloidúci, ktorí tu boli skôr ako my. Smola. Tešíme sa na lukulské hody v Žiarskej chate, preto si zbytočne nezaťažujeme ruksaky jedlom. A to je dobre, lebo naposledy nás tu na Baníkove prevažoval napchatý ruksak.

A čo bolo ďalej, to vám rozpovieme hneď.

Zrazu sme na peknej cestičke lemovanej červeným barancovitým porastom, taká savana (pumpa). Aj počasie sa dalo dokopy a vyjasnilo sa. Čakáme fantastické výhľady, o ktorých sme neraz počuli. Neponáhľame sa, lebo je na čo sa pozerať, je čo obdivovať.

Tí, čo mohli, nás predbehli, v počte cca 10ks za celý kopec a sme tu osamote. Čakali sme väčšie nátresky. Chvalabohu, už je po prázdninách a nemusíme byť v kolóne. Vieme si predstaviť, ako sa tu v lete tlačia davy.

Baranec

Z hmly vo veľkej diaľke na nás vykukol obelisk, ktorý poznáme z fotografií 7K3J. Týmto naberáme druhý dych a silu do nôh. Cieľ je už viditeľný, lebo doteraz sme si ho mohli len domýšľať. Kopec si za chvíľu môžeme natrieť na chlebík a zaspievať si “aj tak sme stále frajeri”.

Hmla sa valí aj zľava, aj zprava a vyzerá to ako efekty na koncerte Metallicy alebo Motorhead. Bola to proste šou. A my sme jej hlavní hrdinovia.

Horko – ťažko sme doplazili k obelisku a cieľ číslo 1 máme v kapse! Challenge úspešne zdolávame.

Radi by sme si pripili drinkom, ktorý by sa volal challengovica. Ale taký ešte nevypálili. Navrhujeme napríklad kombináciu hruškovice a horských bylín, možno so štipkou akcentu fernetu citrus. Takto si teda štrngáme iba virtuálne a pripíjame aj na ostatných účastníkov 7K3J, ktorí Baranec zdolali.

Žiarske sedlo

Pri pohľade nadol zisťujeme, že až teraz si budeme musieť vypic kalich horkosti až do dna, lebo pod nami je priepasť, ktorou sa bojíme ísť, lebo sa nám točí hlava ako vesmírna stanica okolo zemegule. Vnútorný hlas bije na poplach “bojím, bojím”.

Bola tu aj možnosť sa vrátiť rovnakou cestou ako sme došli, ale nakoniec prekonávame samých seba a pomalými krôčikmi klesáme do Mordoru. Takto vyzerá smrť v očiach! Tento hororový zážitok zanechá brázdu v našej duši. Pomaličky otvárame Pandorinu skrinku so strachom.

Sedemmíľové kroky toto nie sú, aj malý lezúň by bol rýchlejší. Zvažujeme každý jeden krok. Srdce bije až v žalúdku.

Pomaličky sa odvažujeme otvoriť oči aj do strán (nielen pod nohy) a začíname obdivovať krásu okolo seba. Vidíme Baníkov, Roháče, Kriváň. Výhľady sú naozaj bravúrne. Úchvatné. Prvá cena v tombole.

Nevieme, čo nás čaká, vidíme zhora niekoľko obtiažnych úsekov, ktorých sa obávame. Nemáme inú možnosť, len sa im postaviť čelom, cesta naspäť nie je možná. Keď sme sa na to dali, musíme ísť len dopredu. Strach nás nezastaví. Ani nezastavil! Krok za krokom sme zdolali všetky prekážky.

Keď už máme to najťažšie za sebou, neveriacky krútime hlavou a podrobnosti budeme analyzovať v bezpečí.

Cesta je konečne širšia a vychutnávame si výhľady a panoramaty krásnych Západných Tatier. Nabudúce si dáme Plačlivô, keď budeme niekedy opäť v tomto území.

Klesli sme do Žiarskeho sedla a odtiaľ cez smerovník pod Homôlkou to už nie je také strašné k občestvovacej stanici, alias Žiarskej chate. Cesta nemá konca – kraja.

Žiarska chata

Konečne sme tam prišli. Chata vyzerá lákavo, ale jedlo nič moc. Kuchár by mal pozerať: Moja mama varí lepšie ako tvoja. Bol to humáč. Paradajková polievka experimentálnej výroby alias hybrid. Kyselina nenechá na seba dlho čakať. Polievka chutila ako ich umelé vyblednuté muškáty (atrapy) v oknách chaty.

Túto chatu máme v našom rebríčku veľmi nízko. Mali by vymeniť kuchára. Možno sa raz dočkáme. Polievka za 4,50€ s vysokohorskou prirážkou nenadchla. Môžu sa prihlásiť na Gastrobrekeke a s touto polievkou by určite vyhrali.

Paholok, čo mal obsluhovať kolobežky, ktoré sme chceli využiť nielen my ale aj 10 ďalších ľudí pri vedľajšom stole tam nebol. Všetci spolusediaci boli rozčarovaní, že región nepotrebuje od turistov peniaze.

Neznesiteľná ťažkosť bytia

Scénka sa stáva epickou. Rovnako sme pochodili aj minulý rok. Museli sme ísť pešo. A pritom majú na internete napísané, že kolobežky premávajú. Chatár krčí plecami, že to sú externisti, ale výsledky sú podstatné a to konkrétne, že nám nič iné neostáva, len to PEŠO dobojovať do konca, aby sa kruh uzavrel. Celú cestu sa tešíme, ako si sami niečo ukuchtíme a vyliečime si žalúdok. Hocičo je lepšie ako polievka zo Žiarskej chaty.

Baranec – náš prvý skalp v sezóne si ceníme, lebo bol najvyšší a dúfame, že to najťažšie už máme za sebou a odteraz to bude prechádzka ružovou záhradou.

Čo zachytil objektív v deň, keď sme zdolali prvý cieľ našej štvtej sezóny 7 kopcov 3 jazerá:

Príspevok Zverinec Baranec: Ako Hladní vlci zdolávali Roháče zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ide o stredne náročnú celodennú túru. Tento rok sme to skúsili aj s deťmi. Berieme kolegyňu z práce, spolu s jej deťmi a manželom a balíme na pár dní do Západných Tatier. Ubytko máme dohodnuté v univerzitnom stredisku v Zuberci. Príjemné drevené chatky v lone prírody, ktoré tam stoja hádam už od nepamäti. Pamätá si ich ešte Ľubošova maminka, ako tam za mladi chodievali. Roháčske plesá v Západných Tatrách sú turistická klasika

túra na Roháčske plesá

Máme síce dovolenku, ale vstávame skoro ako do práce. Už o siedmej vyrážame na túru, aby sme sa vyhli davom turistov, obedným horúčavám a poobedným búrkam. Kráčame pomerne rýchlo po asfaltke od parkoviska zo Spálenej k rázcestiu Adamcuľa. Takto pred rokom sme tu kráčali v pršiplášťoch na Ťatliačku a deti nadšene jasali, keď videli žaby na ceste. Teraz neprší, slnko začína pomaly pripekať a deti si to fičia po asfaltke a nerepcú, asi aj preto, že hráme hru "čo svojím malým očkom vidím" a ostatní hádajú.

Roháčsky vodopád

Na Adamculi odbočujeme doprava, schádzame z asfaltky a začíname pozvoľna stúpať k Roháčskemu vodopádu. Ani nie po pol hodine sa k nemu dostávame. Deti idú perfektne, presne podľa času na ceduľkách. Z 23-metrového vodopádu odfrkujú na nás studené kvapky. Tento jemný poprašok v podobe hmlovej spŕšky príjemne osvieži. My však nezaháľame a stúpame ďalej.

Po niekoľkých ďalších minútach stúpania postupne opúšťame pásmo lesa a pred nami sa otvára panoráma Troch Kôp a Baníkova. Na planinke s lavičkami sa občerstvíme, aby sme nabrali sily k záverečným serpentínam k Roháčskym plesám. K samotných horným dvom plesám je to ešte asi hodinku strmého stúpania. Čaká nás najťažší úsek, sme však odmenení krásnymi panorámami. 

Roháčske plesá

Vďaka ľadovcovému pôvodu Roháčskej doliny sa tu zachovala sústava jazierok, teda plies. Ich jedinečnosť spočíva v tom, že sú podstatne nižšie ako iné plesá vo Vysokých Tatrách. V tak malých nadmorských výškach a v tak zachovanom stave sa jazierka ľadovcového pôvodu nezachovali nikde v Európe. Roháčske plesá sa nachádzajú v terasách nad sebou, najnižšie je v nadmorskej výške 1562 mnm a najvyššie vo výške 1719 mnm.  Sú prepojené Roháčskym potokom a ukryté pod Ostrým Roháčom, Plačlivým a Kopami. Ďalej vidíme Volovec a Baníkov.

Plačlivé

Podľa starej ľudovej povesti tu kedysi žila jedna žena, ktorá prišla o dvoch synov a manžela. Sadla si a plakala tak veľmi, že jej slzy vytvorili štyri plesá. Aj preto sa vrch nad plesami volá práve Plačlivé.

Roháčske plesá sa vyznačujú aj nezvyčajne nádhernou faunou a flórou. Pri chodníku obdivujeme s deťmi tatranskú kvetenu. Duška nás hneď poúča, že je to silenka nadutá, načo môj manžel nezabudne poznamenať - keby tu s nami bola nejaká Lenka, mohla by sa aj uraziť, že je nadutá. Popri náučnom chodníku sú aj tabule s popismi rastlín a živočíchov, ktoré tu žijú. Tiež sa dozvedáme z čoho je tvorené pohorie Roháčov. Po občerstvovačke pri Hornom plese, kde sú aj lavičky, nás čaká už len zostup dole kosodrevinou k Ťatliakovej chate. S chuťou si tu doprajeme nealko radler, pričom decká tlačia palacinky. Roháčske plesá v Západných Tatrách sú turistická klasika.

O radosti

Keď sa deciek pýtam, čo sa im najviac páčilo na dnešnej turistike, dostávam odpoveď od Katky - kačičky v plese a od Maťka - páčilo sa mu, že videl žabu a ešte sa mu páčilo, že ho boleli nohy. Ani sa mu nečudujem, prekonal 700 výškových metrov a zdolal asi 14 km. Taký stav, aby sa mi páčilo, že ma bolia nohy, by som raz tiež chcela zažiť... :-)

Príspevok Roháčske plesá v Západných Tatrách sú turistická klasika zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

O 8⁰⁰ vyzdvihujeme Zuzu na Stanici v Liptovskom Mikuláši. O 9⁰⁰ máme plánovaný štart z parkoviska pri Źiarskej chate. Brnkačka. Hore cez Príslop na Baníkov a hrebeňom cez Hrubé kopy a Smutné sedlo okruhom späť na Žiarsku chatu.

Po predvlaňajšom výstupe cez Volovec na Ostrý Roháč a Plačlivô si veríme. Tiež sme štartovali zo strategicky položenej Ťatliakovej chaty.

Človek však mieni a život mení.

Šťastie praje pripraveným

To. že nás navigácia poslala z Mikuláša najkratšou trasou do Smrečian cez vojenský cintorín Na hájoch sme ešte rozchodili. Lepšie ako podvozok auta. Na začiatku Žiarskej kotliny sme však zbadali niečo zásadnejšie. Veľká tabuľa "P" označovala parkovisko, za ktorým je do chránenej doliny prísny zákaz vjazdu. Mimo ubytovaných. K tomu sa ale vrátime. :-)

Výstup na Žiarsku chatu

Je nám jasné, že štart o 9⁰⁰ od Žiarskej chaty sa nijako nekoná. Na Žiarsku chatu nás totiž čaká 5 km túra zo solídnym prevýšením, ktoré budeme neskôr vnímať ako rovinku. Hodina a pol hore, ďalšia hodina a pol dole. 3 hodiny nadplán okamžite nabúrali náš pôvodný plán zokruhovať Banícke Roháče. Budeme radi ak to dáme na Baníkov.

Ešte v aute som zvažoval

Tuhé vysoké Marmoty alebo Gerlachy?

A tu robím druhú zásadnú chybu. Ale o tom tiež neskôr.

Necelý kilometer za parkoviskom odchádza turistická značka z asfaltky a my sme prekvapení nádherným výstupom. Ak si niekto myslí, že len Roháčsky hrebeň je túra nemá pravdu. Aj tento krásny lesný trail ponad cestu nás uchvacuje svojou krásou. Nachádzame opustený stožiar. Kedysi tadeto museli viesť na chatu elektrinu. "Vy ste reštarťáci? 7 kopcov? Ja som Milan." pridáva sa ďalší hráč. Po pol hodine chôdze sa kotlina otvorí a my ju už z diaľky vidíme. Žiarska chata.

S pifkom v ruke nás tu čaká Stariňák. Druhá časť partičky už vyrazila. Točíme jeden Liptovar a vyrážame k vodopádom. Čaká nás výstup na hrebeň.

Ide sa na hrebeň

Volíme zelenú trasu popod Jaloveckú kopu až na hrebeň. Fučíme sa, potíme ale ide to. Čaká nás 1300 výškových na necelých 3 km. Povieš si 3 km. Ale nie sú 3 km ako 3 km. Míňame vodopád, preliezame prúdy potoka, ktoré nás občas prekvapia po oboch stranách chodníka. Čím sme vyššie, tým viac sa kocháme. Možno aj preto, že tep cítime až v ušiach.

Gerlachy

prekvapivo dobre pri výstupe fungujú. Noha ako vo vatičke, pevná a tuhá podrážka, ktorú skala nerozhodí. Nešmýka sa. Znesú aj potok. Gerlachy sme otestovali už na viacerých miestach (Picos de Europa, Gorropu kaňon, Formentor). Nikdy nesklamali. Tentokrát však začínam mať pochybnosti.

Na skaly Marmoty

Prečo som si nezobral Marmoty ktoré mi zafixujú členky?  V týchto výškach je vysoká obuv, ktorá fixuje bočné stabilizátory povinnosťou. Najmä, ak ste pred rokom nedokončili rekonvalescenciu zlomenej píšťaly a natrhnutých šliach. Výstupu sa neobávam. Ale čo ten zostup? Zvezú ma? Znesú ma?

Pri výstupe obdivujeme Baranec. Nádherný kopec. Určite si zaslúži byť ďalším cieľom 7 kopcov 3 jazerá.

Jalovecká kopa

Sme na hrebeni. Na všetky strasti výstupu zabúdame. Načíname lepeňáky. Meteorológovia hlásili občasný dážď a búrky. Sme radi, že im to opäť nevyšlo.

Kocháme sa okolitými výhľadmi.

Výstup na hrebeň Roháčov

Hrebeň Roháčov považujem popri Kráľovohoľskej hrebeňovke za jeden z najčarovnejších kútov Slovenska. Užiť si tie výhľady však niečo stojí.

Otvárajú sa nám základné radiály Roháčov. Rákoň, Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivô, ... Salatín, Spálená, Pachoľa... i Hrubá Kopa, Smutné Sedlo a Baranec.

Milan vyťahuje Peak finder a v diaľke vidíme Choč, tušíme Kľak i Panský diel. Oravská priehrada i Liptovská Mara nám ostávajú z popod Jalovskej kopy zatiaľ skryté.

Na Príslop

Tento názov sa mi páči. Už menej sa mi páči stúpanie, ktoré pôsobí impozantnejšie než v skutočnosti je. Zaprieme sa do paličiek a za 20 minút vystúpame na vrch. Teda na miesto odkiaľ záverečné stúpanie začína. :-)

Sme na Príslope. Pred nami je posledná etapa výstupu na vrchol Baníkova. Toto už nebude o stúpaní, ale o skalách, stabilite a závrati. A o členku.

Pretože práve členok ma zradil. Stačí letmý pohľad na obe nohy a ten po zlomenine je takmer dvojnásobný. Druhá chyba dnešného dňa. Nikdy nechoď na hory s nízkymi, hoci sebe lepšími botami. Nefixujú členok. Keď vidím ten skalný výstup pred nami, volím zodpovedne spiatočku. Vrcholový tím v zložení Milan, Anka, Zuzka a Miro pokračujú až na vrchol Baníkova.

Baníkov

O zostupe len krátko. Stále stojíš, lebo prírodná scenéria predvádza cez slnko a kopovité mraky nádherné divadlo. Zhora je vidno všade. Babiu horu, Ďumbier, Oravskú priehradu aj Liptovskú Maru. V dávnych časoch lesy a hole Roháčov objavovali pastieri oviec, neskôr panskí poľovníci. Turisti začali až v 19. storočí :-)

Medzitým vrcholový tím, patrične hrdý na svoj výkon, zdolal Baníkov.

Klesám dole popri potoku a mám pocit že som skôr vo výťahu. Zhora vidím Žiarsku chatu. Vyzerá že je len kúsok podo mnou. Po ďalšej hodine mám ten istý pocit. Stále je taký istý kúsok. Niekoľko krát zastavujem. Nie. Nie nádherné výhľady. Ale motá sa mi hlava. Na šiju stále pečie slnko. Voda samozrejme došla. Ak sa natrieš, štípu ťa oči, ak sa nenatrieš, štípe ťa celý človek ešte dva dni potom. Nepodceňte slnko v týchto nadmorských výškach.

Míňam vodopád, pamätník obetiam hôr a už som dole.

Na Žiarskej chate 

Až teraz mi prichádza jej strategický význam. Pred sebou mám ďalších 5 km dole alebo sprchu a vychladené pivo. Nabudúce Baníkov iba odtiaľto. Pozerám ceny a s prekvapením zisťujem že ten komfort nestojí vôbec toľko. Navyše sa bratám s veľmi ústretovým personálom. A tak vám na záver ponúknem iba zopár výhľadov z hrebeňa.

Panorámy Roháčov

Na záver zopár doporučení:

• Nie, najkratšia cesta z Liptovského Mikuláša na Smrečany  nejde cez vojenský cintorín.
• Áno, rozhodne si daj pevné kvalitné vysoké boty.
• Ak chceš robiť hrebeňovú túru, začni o 6⁰⁰ ráno.
• Uisti sa, že každý v skupine vie, do čoho ide. Nepodceňuj Roháče.
• Ak svieti slnko. Natri sa. A poriadne.
• Mysli na zostup. Zvykne byť náročnejší ako výstup.
• Ak sa nechceš ušliapať k autu, ubytuj sa na Žiarskej chate. Má turistické ubytovanie za babku i pohodové apartmány za normálne peniaze. Je skvelá. Polohou i servisom. Čapujú tu Liptovar, Kofolu i Plzeň :-)
• A ak sa chceš reštartnúť, vypadni s nami na hory :-)

Príspevok Výstup na Baníkov (2178 m n.m.) túra zo Žiarskej doliny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Naskytla sa mi možnosť isť so skvelou partiou z práce do Žiarskej doliny a stráviť tam víkend. Ítéčkári na Baranci.

Túra na Baranec

Povodne som síce plánoval , že by som išiel na Veľký Choč , ale plány sa rýchlo zmenili, keď som zistil, že majú v pláne výstup na Baranec. Paradoxne asi týždeň pred tým mi o výstupe na Baranec rozprával dobrý kamaráť z detstva, že tam nedávno bol a že to bola veľká výzva aj pre neho. To nemohla byt náhoda a nemohol som ani odmietnuť tuto ponuku.
Tak som si zbalil do batohu potrebne veci a piatok po práci sme sa vybrali autami z Bratislavy smerom do Žiaru. Cesta bola dlhá, nakoľko premávka bola celkom hustá, ale dobra nálada v aute to vyrovnala.

Za Liptovským Mikulášom sa naše obavy zo zlého počasia naplnili , blesky hromy a dážď nás ale nerozhodil, veď nech prší celu noc, aspoň bude na ďalší deň krajšie počasie . Predpoveď na víkend nebola úplne optimistická, hlásili mrholenie a občasné prehánky, ale to sme v tej chvíli ani neriešili. Ubytovali sme sa v penzióne pod Barancom a po dobrej večeri sme s kolegami ešte diskutovali , že po ktorej trase sa teda ráno vydáme.

Alternatív boli viac, ale nakoniec sme sa zhodli, že sa vyrazíme po žltej hore a potom sa uvidí podľa počasia. Keď som sa ráno prebral a počul klopkanie na parapete, nebol som veľmi nadšený. Vyšiel som na balkón a pohľad ma veľmi nepotešil.

Človek by však mal byť každé ráno pozitívne naladený, vraj to dokáže ovplyvniť jeho deň. V tomto duchu som sa teda vybral na raňajky, kde ma už pozitívne naladení kolegovia čakali. Väčšinou všade chodím posledný , choroba z povolania?

cez Holý Vrch

Po raňajkách sme sa dohodli, že sa stretneme na parkovisku, odkiaľ vyrazíme. Zbalil som si potrebné veci do vaku plus turistické palice a nabrali sme smer parkovisko – Žiarska dolina, ústie. Aj keď mrholilo, jemný dážď sme vôbec neriešili. Boli sme všetci odhodlaní ísť. Veď preto sme prišli a počasie nás predsa nemôže odradiť. Prvé naše kroky viedli medzi vyrúbane stromy, ale postupne sme sa ocitli už v čoraz hustejšom lese. Naše tempo bolo mierne a si po hodine sme z lesa prešli do kosodreviny, kde sme si urobili krátku prestávku. Dôvodom ale ešte nebola únava, ale pohľad na dolinu, dokonca sme v diaľke zazreli aj Liptovskú Maru. Takéto pohľady mi dodávajú mi neskutočne pozitívnu energiu.

Konečne sa vyčasilo a naša cesta po krátkej prestávke pokračovala smerom na Holý vrch. Zrazu nám bolo tak teplo, že sme si bundy odložili do batohu a pokračovali sme v krátkom rukáve. Ranný optimizmus sa vyplatil. Asi po dvoch hodinách sme dosiahli Holý vrch .

Niektorí sú za dve hodiny už na Baranci. My sme ale neprišli pretekať , ani lámať rekordy. My sme si to prišli užiť.

Náš jediný ciel bol sa vrátiť ešte za svetla do „základného tábora“, takže sme mali ešte dobrých asi osem hodín k dobru. Slušná porcia času v krásnom prostredí , kde je neskutočný pokoj , ticho a žiadny zhon ako cez pracovný týždeň v práči. Hneď by som menil. Postupne sme opúšťali kosodrevinu , ale náš ciel bol zrazu zakrytý oblakmi.

Netušili sme koľko krokov smerom hore nás čaká ešte , ale už som začínal mal pocit, že to je nekonečná cesta. Veď už ideme cez tri hodiny a náš „kopec“ je stále nikde. Prevýšenie 500-600 m dám ľavou zadnou, ale podľa hodiniek sme už prekonali prevýšenie cez 1000 m a pred nami stále kus cesty.

Siahol som úž aj po energetickej tyčinke nakoľko mi začali dochádzať sily. Trochu zvláštne bolo, že sme stretli tuším len jedného alebo dvoch turistov , inak nikde nikoho. Čo mi až tak nevadilo, lebo nemám rád preplnené turistické chodníky a preto sa vždy snažím chodiť po menej frekventovaných.

Je tam väčší pokoj a človek si viac užíva prírodu a samotu.

A to bolo presne to, čo sme potrebovali , trocha uniknúť z reality a stráviť pár hodín mimo civilizácie . Náš ciel bol čoraz „bližšie a bližšie ale síl bolo menej a menej.

„Už len kúsok„ bolo počuť z hmly, ktorá sa zrazu objavila aj okolo nás. Pribudli aj ľudia , ktorí nás dobehli tesne pred vrcholom.

Na Baranci

"Konečne sme v cieli! My sme to dokázali!" Priznám sa, neveril som, že to dokážem, takéto prevýšenie som ešte nikdy neskúšal a možno som nebol ani fyzicky úplne pripravený. Ale niekedy je o tom, že si svoje limity posúvame a zrazu zistíme, že toho dokážeme oveľa viac ako si myslime.

Po krátkom občerstvení a oddychu na vrchole sme sa dohodli, že nepôjdeme tou istou trasou dole, ale že to skúsime cez hrebeň. Vraj nás čaká najkrajší ale zároveň najťažší úsek. A to sa aj potvrdilo. Roháče a Západné Tatry. Miestami sme museli aj liezť po skalách, terén bol čoraz náročnejší a začal fúkať silný severák.

Keď sme prekonali našu poslednú „prekážku“ a začali klesať aj počasie sa umúdrilo. Oblaky zmizli a zrazu sme mali nádherné výhľady . Tak pre toto sa sem oplatí chodiť ! Kde som bol doteraz ???

Fotky sú fotky, ale vidieť toto nádherné divadlo je o niečom inom. Stáli sme tam hádam aj 10-15 minút a len sme sa kochali . Pocity sa ťažko opisujú, treba to zažiť.

Žiarske sedlo

Zo Žiarskeho sedla náš čakala už len ta ľahšia časť , klesanie do „základného tábora „ .

Asi osem km podľa mapy a za zhruba tri hodinky by sme tam mali byt. Času sme mali ešte relatívne dosť a keďže počasie bolo ideálne , veľmi sme sa neponáhľali. Hádam, sme ani nechceli aby táto túra skončila. Smäd je ale veľký pán a my sme už skoro po piatich hodinách nemali zásoby vody a tak pohľad v diaľke na horskú chatu nám dávala nádej. To , že je Žiarska chata veľmi často navštevovaná turistami sme zistili, keď sme vošli. Jeden voľný stôl. Presne pre náš . Dali sme si pivo (ja samozrejme radler ) a slabú pol hodinku sme diskutovali o trase, ktorú sme úspešne zdolali.

A bolo aj o čom.

Zážitky to boli neskutočné. Problém nastal keď sme vstali od stola a chceli sme sa vybrať na poslednú časť nasej trasy. Svaly na nohách nám akosi stvrdli a nebol to veľmi príjemný pocit. Svitla však nadej, keď sme zbadali kolobežky kúsok od chaty. Pozreli sme sa na seba a bolo nám jasne, že posledných asi 5 km už nepôjdeme po svojich ale zažijeme trocha adrenalínu. Prenajali sme si kolobežky, dali sme si prilby a spustili sme sa dolu. Parádnych 15 min adrenalínovej jazdy na trocha rozbitom asfalte, ale o to bolo väčšie vzrušenie.

Ani v americkom filme by nevymysleli lepší „happy end“....

Západné Tatry a Žiarska dolina zanechali vo mne silný dojem, tak silný že sa sem určíte vrátim.

Príspevok Ítéčkári na Baranci zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Príspevok ZSSK: Vlakom na Malinô Brdo a Roháče zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.