Plešivecká planina, ktorá je súčasťou Slovenského krasu, ponúka množstvo nádherných miest a prírodných útvarov. Plošinu ohraničujú veľmi strmé skalné zrázy, v severnej a strednej časti nájdete prevaýne lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi.

Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej (kaňon Slanej) miestami až 40m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik (kaňon Štítnika), na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou.

Táto krasová planina je známa svojimi rozľahlými lúkami, hustými lesmi, skalnými útvarmi a jaskyňami. Tu sú niektoré z najkrajších miest, ktoré by ste nemali vynechať pri návšteve Plešiveckej planiny:

Kunia priepasť

Kunia priepasť je jednou z najhlbších priepastí v Slovenskom krase, s hĺbkou okolo 203 metrov. Je to impozantný krasový útvar, ktorý fascinuje svojou veľkosťou a drámou. Priepasť je obľúbená medzi speleológmi a jej návšteva je výnimočným zážitkom pre tých, ktorí sa zaujímajú o krasové javy.

Zrúcanina hradu Brzotín

V blízkosti Plešiveckej planiny sa nachádzajú zvyšky Brzotínskeho hradu, ktorý sa týči nad rovnomennou obcou. Hoci z hradu zostali len ruiny, lokalita ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu a Plešiveckú planinu. Je to skvelé miesto na kratší výlet, ktorý kombinuje históriu a prírodné krásy. Mala by tam byť aj vyhliadka.

Serényiho cisterna

Technickú pamiatku postavili v roku 1913 ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.

Dvojitá priepasť

Táto priepasť, tiež známa ako "Dvojitá studňa", je jednou z najzaujímavejších krasových priepastí v oblasti. Skladá sa z dvoch spojených vertikálnych jaskýň a má hĺbku viac ako 50 metrov. Je to fascinujúce miesto pre speleológov a milovníkov prírody, ktorí chcú objavovať menej známe krasové útvary.

Farárova skala

Farárova skala je jedným z najkrajších a najznámejších výhľadových bodov na Plešiveckej planine. Z tohto miesta je nádherný panoramatický výhľad na samotnú planinu, ako aj na okolité pohoria a dedinky v údolí.

Lúky Plešiveckej planiny

Rozsiahle lúky na Plešiveckej planine sú ideálne na pokojnú prechádzku či cyklovýlet. Tieto lúky sú bohaté na rôzne druhy kvetín a bylín, vrátane vzácnych druhov orchideí. Na jar a v lete sú lúky plné farieb a vôní, čo robí z tohto miesta jednu z najkrajších prírodných lokalít na planine.

Silická ľadnica

Hoci sa nachádza na susednej Silickej planine, Silickú ľadnicu ľahko nájdete z Plešiveckej planiny zo Slavca. Táto ľadová jaskyňa je jedinečná tým, že sa v nej udržiava ľad po celý rok, čo je na tak nízkej nadmorskej výške (503 m n.m.) výnimočné. Je to jedna z najnižšie položených ľadových jaskýň na svete a ponúka fascinujúci pohľad na prírodný fenomén.

Obrovský dóm v Gombaseckej jaskyni

Gombasecká jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO, sa nachádza na západnom okraji Plešiveckej planiny. Jaskyňa je známa svojimi úzkymi a vysokými stalaktitmi, ktoré dosahujú až 3 metre na dĺžku. Najznámejšou časťou je Obrovský dóm, ktorý svojou veľkosťou a výzdobou ohromí každého návštevníka.

Prírodné výhľady

Plešivecká planina ponúka niekoľko nádherných vyhliadkových bodov, z ktorých môžete obdivovať panoramatické výhľady na okolité kopce, doliny a dedinky. Výhľady sú často ozvláštnené kontrastom medzi zelenými lúkami a tmavými lesmi, čo dodáva krajine špecifický charakter. stačí ísť zo Slavca po skalnom okraji. Plešivecká planina je však v piatom stupni ochrany, nemali by ste vybočovať zo značených ciest a chodníkov.

Jaskyne a krasové útvary

Celá Plešivecká planina je posiata menšími jaskyňami a priepastami, ktoré sú ideálne pre objavovanie prírodných krás. Nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí. Niektoré z jaskýň sprístupnili len skúseným speleológom, no aj ich povrchové časti ponúkajú nádherné scenérie. Najznámejšie nájdete na žltej turistickej značke: Fabiánova priepasť, Sovia, Priepasť, Okrajová peňažnica, Brzotínska jaskyňa, Maštaľná jaskyňa. Nás však najviac lákal lom v Slavci. Bohužiaľ väčšina jaskýň je turisticky neprístupných.

Plešivecká planina je skutočným pokladom pre milovníkov prírody, turistiky a speleológie. Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu. Najvyššími vrchmi na Plešiveckej planine sú vrch Štít (852 m n.m. ) nazývaný aj Bučina, Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.). Každé z týchto miest ponúka unikátny zážitok a prispieva k výnimočnosti tohto krasového územia.

Príspevok Plešivecká planina a jej turistické najkrajšie miesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte miesto, ktoré vám ponúkne únik od letných horúčav a zároveň vás prenesie do rozprávkového sveta ľadových zázrakov, nemusíte cestovať do ďalekých krajín. Stačí vyraziť na Gemer, kde sa ukrýva jeden z najfascinujúcejších prírodných pokladov Slovenska – Dobšinská ľadová jaskyňa. Táto jedinečná pamiatka UNESCO vás očarí nielen svojou krásou, ale aj bohatou históriou a zaujímavými faktami.

Ľadová nádhera ukrytá v podzemí

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji, v blízkosti obce Dobšiná. Objavili ju už v roku 1870 a odvtedy fascinuje návštevníkov z celého sveta. Je jednou z najväčších ľadových jaskýň v Európe, pričom jej najväčšie čaro spočíva v mohutných ľadových stĺpoch, kvapľoch a kryštálových útvaroch, ktoré zdobia jej vnútro.

Teplotné extrémy

Ak máte radi zimu a sneh, túto jaskyňa si zamilujete. Teplota vo vnútri jaskyne sa počas celého roka pohybuje od -3,9 °C do +0,5 °C. Takže aj keď sú vonku letné horúčavy, v jaskyni sa budete cítiť ako v chladničke. Nezabudnite si preto vziať (najmä pre deti) teplé oblečenie, aj keď sa na výlet vydávate v lete.

Dobšinská ľadová jaskyňa má bohatú históriu. Už krátko po jej objavení ju sprístupnili pre verejnosť a stala sa prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. V roku 1887 sa tu dokonca konali korčuliarske preteky, neskôr tu trénoval na olympiádu aj Nepela. Ak sa pamätáte na Silickú planinu, aj tam je jaskyňa: Silická ľadnica. V tej si zas Rožňavskí konšeli urobili pivovar a sklad.

Gemer

Čo robí Dobšinskú ľadovú jaskyňu tak výnimočnou? Je to hlavne jej geologická stavba a spôsob, akým ľad vzniká. Vďaka špecifickým podmienkam, ako sú nízke teploty a vysoká vlhkosť, sa v jaskyni vytvárajú masívne ľadové formácie, ktoré môžu dosahovať hrúbku až 26,5 metra. Tento ľad je starý tisíce rokov a neustále sa mení a formuje. Bohužiaľ pri dnešnom otepľovaní aj rapídne mizne. Takže už o pár rokov nemusíte tento slovenský poklad v ľadovej kráse vidieť.

Vstup do jaskyne

Návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne môžete kľudne plánovať s deťmi. Tie budú nadšené z ľadových formácií pripomínajúcich postavy z rozprávok, zatiaľ čo dospelí ocenia ticho a pokoj, ktoré toto miesto ponúka. Na prehliadku jaskyne si naplánujte približne 30 minút ale ďalšiu polhodinu vám zaberie výstup a zostup. Prehliadka je sprevádzaná odborným výkladom, ktorý vám priblíži históriu a zaujímavosti tohto jedinečného miesta.

Vlakom na výlet

Dobšinská ľadová jaskyňa je ľahko dostupná vlakom z Margecian, z Brezna alebo z Banskej Bystrice. Vystúpite v Stratenej doline na rovnomennej železničnej stanici Dobšinská ľadová jaskyňa, dáte 20 minút hore kopcom a ste pri vchode.

Cestou vlakom môžete objaviť aj Telgártsku slučku a Chmarošský viadukt, unikátne dopravné dielo alebo Červenú skalu, ktorá je východzou stanicou, ak idete s bicyklami na ciele Muráň a Kráľova hoľa.

Prirodzene môžte ísť aj autom. V blízkosti jaskyne sa nachádza parkovisko a návštevnícke centrum, kde si môžete zakúpiť vstupenky a dozvedieť sa viac o jaskyni a jej okolí.

Stratená dolina

Ľad sa topí závratnou rýchlosťou. Dobšinská ľadová jaskyňa je skutočným klenotom Slovenska, ktorý stojí za návštevu. Je to miesto, kde sa môžete ešte stále ponoriť do ticha a chladu ľadového sveta, obdivovať jedinečné prírodné úkazy a dozvedieť sa viac o fascinujúcej histórii tejto jaskyne. Či už ste milovníkom prírody, histórie alebo jednoducho hľadáte unikátny zážitok, Dobšinská ľadová jaskyňa vás určite nesklame. Takže nabudúce, keď budete premýšľať o výlete vlakom, nezabudnite na toto ľadové kráľovstvo ukryté v srdci Gemera.

Príspevok Dobšinská ľadová jaskyňa ideme vlakom na výlet zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jeden z posledných prázdninových víkendov sme sa rozhodli opäť zasvätiť plneniu cieľov z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Keďže jednotlivé ciele z tohtoročnej výzvy boli viac východne od našej hlavnej dediny, v ktorej žijeme, naplánovali sme si v rámci jednej cesty splniť hneď dva ciele. A tak sme sa vybrali na východ, do Krásnohorského Podradia, odkiaľ sme mali výbornú štartovaciu pozíciu k obom našim plánovaným destináciám – Zádielská tiesňava a jaskyňa Domica.

Krásnohorské Podhradie

V Krásnohorskom Podhradí sme sa ubytovali v štýlovom apartmáne s výhľadom priamo na hrad Krásna Hôrka už v piatok večer, aby sme do Zádielu mohli vyraziť hneď na druhý deň ráno. A tak aj bolo.

V sobotu po raňajkách sme naskákali do auta a odviezli sa ešte viac na východ, do dedinky Zádiel. Zablúdiť sa našťastie nedalo, pretože stále sme pokračovali, podľa mňa, po jednej jedinej ceste, ktorá tadiaľto vedie. V diaľke sme zbadali obrovské skaly a nám bolo jasné, že ideme správne, čo za chvíľu potvrdila aj dopravná značka, ktorá nás poslala doľava. Prudkou zákrutou sme sa dostali do Zádielu, dedinky, ktorá je vstupnou bránou do Zádielskej tiesňavy.

Prešli sme po hlavnej ceste celou dedinou a na jej konci sme natrafili na parkovisko. Vypýtali si od nás 1,5 € a my sme si mohli vybrať miesto na parkovanie. O tomto čase, okolo deviatej hodiny, ešte bolo naozaj z čoho vyberať. Zaparkovali sme, zadívali sa do výšky na vrcholky skalných útesov, ktoré nás už lákali k sebe a mohli sme vyraziť....

Zádieľska tiesňava

Zádielská tiesňava je súčasťou Zádielskej doliny a celá meria cca 3 km. Len čo sme do nej vstúpili, vedeli sme, že nás čaká nádherná turistika. Od samého začiatku sme síce kráčali akoby po asfaltovej ceste, ktorú z času na čas vystriedala kamienková cesta, ale okolo nás sme vnímali nádherný les. Masívne skalné bralá a kolmé steny pôsobili tajuplne, keďže ich vrcholy sme viac menej nevideli cez husté koruny stromov a iba sme ich tušili. Celou cestou cez tiesňavu nás sprevádzal Blatnický potok tvorený mnohými kaskádami a menšími, či väčšími, vodopádmi. Práve kombinácia hustých stromov, studených skál a zurčiaceho potoka spôsobila, že cesta na koniec tiesňavy bola veľmi príjemná aj napriek tomu, že táto augustová sobota bola opäť veľmi horúca.

Miernym stúpaním sme napokon prešli až na koniec tiesňavy, na ktorom nás čakal rozcestník a upozornenie, že ak prejdeme ešte 250 metrov, dostaneme sa k Zádielskej chate. Odniekiaľ vybehol malý psík a ten nás naozaj bezpečne doviedol až na chatu. V nohách sme mali síce len pár kilometrov, ale neodpustili sme si aspoň malé osvieženie v podobe pivka či kofoly a naše deti aj v podobe bryndzových halušiek. Posilnení sme sa mohli vybrať ďalej....

Modrá to istí

Ďalej po modrej turistickej značke. Kráčali sme asi tri kilometre, a keď sme už fakt dosť dlhú dobu nikde nevideli modrú turistickú značku, zhodli sme sa na tom, že určite nejdeme správne :-) Takže sme sa tri kilometre vrátili späť na chatu (po ceste späť sme zistili, kde sme si pôvodne nevšimli, že modrá odbáča, ale vzhľadom na vzdialenosť, ktorú sme už mali v nohách, sme sa rozhodli nepokračovať po nej).

Pod chatou sme zišli ešte nižšie k rozcestníku, ktorý nás privítal, keď sme vyšli z tiesňavy. Rozcestník nás opäť posielal po ceste označenej modrou, ale presne na opačnú stranu a tak sme sa vybrali po nej. Zišli sme ešte kúsok ku tiesňave, prešli cez rampu, za ktorou bol mostík cez potok (ten som registrovala aj, keď sme tadiaľto prechádzali po prvýkrát J). Prešli sme cez neho a začalo sa prudké stúpanie (cca 1,5 km dlhé) lesnou cestou až k okraju Zádielskej planiny.

Krkavčie skaly

Pri Okrúhlom laze sme sa po prvýkrát dostali k vyhliadkovému miestu, ktoré nám úplne vyrazilo dych. Tá nádhera okolo nás bola neopísateľná. Dlho sme sa ňou kochali a to sme netušili, čo nás ešte čaká o pár stoviek metrov ďalej. Ďalšia vyhliadka nám bola ponúknutá na Krkavčích skalách a to sme už naozaj zostali v nemom úžase. Skalné útesy rozmanitých tvarov pôsobia majestátne a zrazu dokazujú človeku, aký je malý. A to najmä pri pohľade na skalolezcov, ktorí práve tieto útesy zdolávali..... Čistý pokoj a čistá energia..... a to aj napriek relatívne veľkému množstvu ľudí, ktorí sa tu stretli.  

Po hodnej chvíli sme pokračovali v našej ceste. Po výstupe na planinu cesta viedla ďalej označená modrou turistickou značkou lesíkmi a lúkami, pričom chodník sa striedavo približoval a vzďaľoval od skalnej steny nad dolinou. Celá cesta, ktorú sme absolvovali zo Zádielu, cez tiesňavu až na planinu (ak nepočítam našu 6 kilometrov dlhú zachádzku), bola súčasťou náučného chodníka so siedmimi informatívnymi tabuľami. Siedma sa nachádzala práve kúsok za Krkavčími skalami. To bola informácia pre nás, že cca po jednom kilometri musíme zísť z „modrej“ cesty a ďalej pokračovať neznačenou cestou.

Zádieľ

Aj keď oficiálne cesta do Zádielu nie je označená farebne ako turistická, šípka na kopci nás na ňu pekne naviedla. Evidentne ide o často využívanú cestu, dôkazom čoho bolo aj to, že sme tu stretli veľa iných turistov. Je to však pomerne prudká cesta dole, ktorá dala poriadne zabrať najmä našim kolenám a opäť sa nám potvrdilo staré známe: „Radšej trikrát hore, ako raz dole.“ Ale napokon aj toto sme zvládli a šťastne sme sa dostali späť do Zádielu. Vyšli sme k parkovisku, ktoré už o tomto čase bolo úplne plné. V bufete sme ukončili našu takmer 18-kilometrovú túru opäť pivkom a kofolou a mohli sme sa vrátiť do Krásnohorského Podhradia.

Jaskyňa Domica

V sobotu sme si príjemne zaturistikovali a v nedeľu sme sa mohli pustiť do plnenia ďalšieho cieľa. Jeho zdolanie bolo jednoduché, keďže išlo o jaskyňu, pred ktorej vchod sme sa mohli doviezť autom.

V Krásnohorskom Podhradí sme sa odubytovali a tentokrát sme vyrazili smerom k domovu, t. j. na západ. V dedine Plešivec sme odbočili doľava a o 10 kilometrov sme sa dostali priamo pred vchod do Domice.

Návšteva jaskyne

Prehliadky sa tu organizujú každú hodinu, pričom podľa informácií na internete sú na výber dve trasy – jedna krátka (45 minút) a druhá dlhá (60 minút) spojená s plavbou loďkou po rieke Styx v jaskyni. Samozrejme, my sme si vybrali tú dlhú. Na naše sklamanie sa však plavba loďkou nekonala. V jaskyni nebola voda....

Napriek tomu okruh jaskyňou bol veľmi pôsobivý. Jaskynná výzdoba je naozaj bohatá a tajomnosti jaskyni pridávali aj informácie o archeologických nálezoch. Predstava, že tu voľakedy žil praveký človek...., hmmmm :-)

Jaskyňa Domica sa nachádza v tesnej blízkosti maďarských hraníc a spolu s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí jednotný genetický celok. Už teraz vieme, že v budúcnosti chceme navštíviť aj toto siamské dvojča jaskyne Domica.  

Záverečné hodnotenie:

Náučný chodník Zádielská tiesňava, ktorý vedie zo Zádielu cez roklinu a Zádielskú planinu späť do Zádielu, tvorí ucelený okruh. Ponúka nenáročnú turistiku (určite ju zvládnu aj deti), ktorá však uspokojí aj najnáročnejšieho turistu. Je to určite jedna z najväčších atrakcií nielen Slovenského krasu, ale Slovenska vôbec. A rovnako, ako jednu z najväčších atrakcií Slovenska, by som hodnotila aj jaskyňu Domica. A to bez ohľadu na to, či sa dá cez ňu previezť loďkou alebo nie.   

Príspevok Zádielská tiesňava a Domica zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Predstavujeme jaskyňu Domica a jaskyne Slovenského krasu.

Jaskyne Slovenského krasu

Jaskyňa Domica

Domica – najväčšia jaskyňa Slovenského krasu je zaradená medzi jaskyne svetového významu.

Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 368 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926.

Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou 140 m. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja

Jaskyňa Domica sa nachádza v južnom svahu Silickej planiny na území obce Dlhá Ves asi 10 km juhovýchodne od Plešivca 2 km od štátnej hranice s Maďarskom. Z Rožňavy cez Plešivec smer Domica – 25 km. Najbližšia autobusová zastávka je Kečovo, Domica

Odporučenie: určite s plavbou ak sa dá, zväčša nieje voda

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Jaskyňa je vo svetovom meradle unikátnym výtvorom, ktorý svojou rôznorodosťou, bohatosťou a krásou aragonitovej výzdoby upúta každého svojho návštevníka.

V jaskyni nachádzame tri generácie aragonitu, prvá z nich má 121 až 138-tisíc rokov.

Priestory Ochtinskej aragonitovej jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V týchto podzemných dutinách sa neskôr vytvorila aragonitová výzdoba (známy je najmä útvar Srdce Hrádku), ktorá svojou krásnou výzdobou vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov a sĺnc, je jedinečným prírodným javom. Jej biela farba kontrastuje s modravým pozadím vápencov.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Autobusom: najbližšia zastávka Gočaltovo, Hrádok
Autom: z Rožňavy cez Štítnik smer Jelšava – 25 km

Gombasecká jaskyňa

V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Na prehliadkovej trase sa návštevník Gombaseckej jaskyne môže stretnúť najmä s tenkými, dutými sintrovými brčkami, ktoré sú tu vytvorené a zachované v takom rozsahu, ako v žiadnej inej jaskyni na Slovensku. Okrem toho sa tu vyskytujú aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne náteky a kôry.

Ako sa tam dostať:
Autobusom: autobus Slavec, rázcestie Silica. Potom sa treba napojiť na žltú turistickú značku, ktorá ide zo Slavca k jaskyni a na Jablonovské sedlo. K jaskyni to je asi 20 minút
Autom:  z Rožňavy smer Tornaľa – 10 km, odbočka za Slavcom

Krásnohorská jaskyňa

Staňte sa na malú chvíľu jaskyniarom a navštívte unikátnu Krásnohorskú jaskyňu. Jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Môžete ju navštíviť v sprievode skúsených vodcov v kompletnom jaskyniarskom výstroji. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 34 m. Donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Prehliadkovú trasu dlhú 450 m prejdete po drevených lavičkách, rebríkoch, lánách a občas je potrebné liezť priamo terénom jaskyne.

Jaskyňu môžu navštíviť aj deti od 6 rokov, do 15 rokov však musia byť v sprievode dospelej osoby. Jaskyňa je otvorená od 1. 4. do 30. 11.

Silická ľadnica

Je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete. Jej vstup sa nachádza vo výške 503 m n. m. Vstupná portálová časť jaskyne, z ktorej možno nahliadnuť i do chladného útrobia s menšími útvarmi ľadovej výzdoby, je voľne prístupná verejnosti, vstup do hlbších častí jaskyne je však zakázaný a nebezpečný. Jaskyňa predstavuje súčasť silicko-gombaseckého podzemného systému, je dlhá viac ako 1000 m a hlboká viac ako 100 m. Pred zaľadnením ju obývali pravekí ľudia, čo dokazuje množstvo archeologických nálezov.

Ako sa tam dostať:

Jaskyňa Silická ľadnica sa ukrýva v lesoch 2 km západne od obce Silica na Silickej planine v Slovenskom krase.

K ľadnici vedie turistický chodník z obce Silica (žltá značka, trvá približne 0:20 h). Ďalšia možnosť je taktiež po žltej turistickej trase, ale od rázcestníka Silická jaskyňa parkovisko (525 m n.m.), ktorý sa nachádza pri malom parkovisku tesne pred obcou Silica. Celkový čas ku jaskyni od parkovska trvá približne 0:15 h (naspäť 0:15 h).

Viac informácií nájdete tu

Bonusový technická vychytávka jaskynného typu v Slavošovciach :-)

Slavošovský tunel

Tunel pod Homôlkou (Slavošovský tunel) je jedinečná technická pamiatka nachádzajúca sa v Slovenskom rudohorí pri obci Slavošovce, ktorú viacerí z nás isto poznajú v súvislosti s miestnymi papierňami. 2 400 metrov dlhá prechádzka úplnou tmou len s baterkou je zvláštnym zážitkom, ktorý sa oplatí zažiť.

Ako sa tam dostať:

Z Magnezitoviec alebo Slavošoviec sa dá prejsť 2,4-kilometrovým Slavošovským tunelom. Zo Slavošoviec spred obecného úradu (miesto na parkovanie) prejdete bočnou ulicou, ktorá prechádza cez železničnú trať. Pokračujete ďalej po tej istej ceste. Tá o niekoľko sto metrov končí, resp. ďalej pokračuje v smere k horám ako poľná cesta. Po vstupe do lesa už vedľa cesty tečie Rejdársky potok. Kráčajúc stále rovno dôjdete na miesto, kde sa na strome nachádza drevená tabuľa s označením tunela.

Portál do tunela sa nachádza tesne pod povrchom v širokej jame, do ktorej vedie drevený rebrík na spôsob schodiska.

Doprava

Autom

Najlepšími východiskami do jaskýň Slovenského Krasu je mesto Rožňava a Krásnohorské Podhradie.

Vlakmi ZSSK sa dostanete až do Rožňavy. Tá je vhodná ako východzie miesto pre plnenie oboch cieľov: Domica a jaskyne Slovenského krasu i Zádieľsku tiesňavu.

Turistické trasy

Okrem uvedených jaskýň vám odporúčame aj nasledovné turistické trasy:

Silická planina

Silická ľadnica– Závozná, horáreň– Mestská priepasť– Slatiny– vykrývač nad Plešivcom– Plešivec.
10 km, stúpanie: 209 m, klesanie: 485 m. Viac 

Gerlašská skala a Zvonivá jama

Kružná – Veľký vrch – Gerlašská skala – Serényiho cisterna – priepasť Zvonivá jama (Zvonárka) – Farkašova samota – Kružná.
17 km, stúpanie: 725 m, klesanie: 725 m. Viac

Plešivská planina

Plešivec (dedina) - Ďulová - Zvonivá jama - Gerlašské skaly - Veľký vrch - Zvonivá jama - Plešivec (dedina).
32 km, stúpanie: 946 m, klesanie: 941 m Viac 

Dievčenská skala

Na Dievčenskú skalu vedie odbočka zo zelenej turistickej značky, ktorá spája obec Hrušov s obcou Plešivec. Celkový čas z obce Hrušov trvá na skalu približne 2:40 h (naspäť 2:25 h). Z obce Jovice po modrej turistickej trase po rázcestník Lukáčova bučina (595 m n.m.). Odtiaľ po  zelenej turistickej značke až ku skale. Celkový čas tejto trasy trvá na skalu približne 1:40 h (naspäť 1:30 h). Viac

Tip: Kečovské škrapy

Naše najväčšie, jedinečné škrapové pole sa nachádza na Silickej planine v Slovenskom krase. Hneď za obcou Kečovo, na vápencovej stráni pod vrchom Maliník (493 m). Ide o ukážku dlhodobej činnosti človeka – postupné odstraňovanie pôvodných lesných porastov, čím došlo k odplaveniu pôdy a vzniku rozsiahleho krasového územia. V tejto lokalite žije mnoho chránených, vzácnych, zriedkavých druhov rastlín a živočíchov, suchomilných a teplomilných spoločenstiev.

Cyklotrasy

Silická planina okruh

Okruh Silickou planinou má 32 km s prevýšením 490 m a prevedie vás cez najkrajšie miesta planiny. Popis trasy tu

Rožňava - Silická planina - Silica

Trasa vedie po asfalte - cestách a poľných alebo lesných cestách. Je vhodná skôr pre MTB / Trek bicykle. Vzdialenosť 51 km s prevýšením 540 m (trasa na mape)

Slovenský Kras - Silická planina

Najnáročnejší okruh Silickou planinou má 67 km s prevýšením 820 m. (trasa na mape)

MTB MINE trails okruhy okolo Rožňavy

• Rožňava, Žltý Gombáš   4,5 km, 130 m
• Gombašský výšľap   2,7 km 146 m
• Vojvodský Výšľap 4,7 km 247 m
• Hrebeňák 2 km  147 m
• Rožňava, Železný Most 8,9 km 256 m
• Zelená  Míľa Downhill 3,2 km  -430 m
• viac info tu

Hociktorú z uvedených trás (Silická planina alebo Rožňava traily) považujeme za splnenie cieľa. Myslíme, že traily poskytnú MTB bajkerom pekné vyžitie.

Náučné chodníky a veže na pozorovanie vtáctva:

• Domica
• Zádieľska tiesňava
• Hrhovské rybníky
• Jasovská skala
• Zelená hranica
• Horné lúky
• Prielom Muráňa
• Krasové javy Hôrky

Príspevok Domica a jaskyne Slovenského krasu výlety turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Volovec, Skalisko sú kultové turistické výstupy vo Volovských Vrchcohc zo strany Rožňavy. Volovec, Skalisko turistické trasy cyklotrasy:

Vrch Volovec

sa nachádza vo Volovských vrchoch v Rožňavskej okrese medzi mestom Rožňava a obcou Betliar. Jeho najvyšším bodom je skalné bradlo Skalisko s kruhovým výhľadom na hornatú časť východného Slovenska. Na severozápade sú vidieť Vysoké Tatry, na západe Nízke Tatry s Kráľovou hoľou, na juhu planiny Slovenského krasu a na východe pokračovanie hrebeňa s Kojšovskou hoľou v pozadí.

Skalisko

Na vrchole nájdete asi 10 metrov vysokú skupinu vápencových brál nazývanú Skalisko s nadmorskou výškou 1 293 m n. m.

Napriek tomu Volovec nieje najvyšším vrcholom. Najvyšší bod pohoria je Zlatý stôl s výškou 1322 m (ďalšie vrchy Volovec 1284 m, Pipítka 1225 m, Kojšovská hoľa 1246 m).

Cesta na Skalisko vedie popri horskej chate Volovec, kd väčšina cyklistov odkladá bicykle a finálny výstup na Skalisko sa ide už pešo.

Turistické trasy Volovec

Väčšina výstupových turistických trás ide z Rožňavy.

Betliar Skalisko

Z Betliara po žltej trase až do sedla Volovec a odtiaľ po červenej magistrále až na Skalisko. Vrátiť sa môžte okruhom po zelenej trase cez Čučmu do východzieho bodu. Žltá trasa síce štartuje už v Rožňave ale odporúčame začať až v Betliari. Aj tak má výstup na Skalisko jednosmerne 12,4km (25) s prevýšením viac ako 900m. Pozor. Okruh cez Čučmu vás dovedie do Rožnavy. Ak zaparkujete pri Betliari rátajte s presunom. Trasa tu

Rožňava Čučma Skalisko

Z Rožňavy po zelenej trase cez Čučmu až na Skalisko, kde si môžte trasu zokruhovať po magistrále až do Sedla Krivé a popri Rožňavskom potoku sa vrátiť späť. Tento okruh však dá zabrať. celý má 30 km a nastúpate viac ako 1100m. Pre menej zdatných odporúčam iba trasu na Skalisko a späť po zelenej. Aj tak to bude hore dole 23 km trek s prevýšením skoro km. Trasu si môžte ešte o pár kilometrov skrátiť výjazdom do Čučmy. Trasa tu

Nálepkovo Henclová Skalisko

Z Rožňavy po zelenej trase k Tichej Vode cez Henclovú až na Skalisko. Vráťte sa po tej istej trase. Pozor je to dlhé Jednosmerne 16 km s prevýšením vyše 800m. Drasticky o 8km si môžete výstup skrátiť ak zaparkujete až pri Tichej vode. Trasa tu

Hnilec Volovec Skalisko Henclová

Z Hnilca po magistrále až na Skalisko a po zelenej cez sedlo Volovec do Henclovej. Trasa tu

Vo všeobecnosti platí, že túry vo Volovských vrchoch nie sú technicky náročné ale dlhé a únavné. Prispôsobte teda trasy svojim možnostiam.

Cyklotrasy Volovec

MTB trasy okolo Volovca

Rožňava Skalisko

Cez Obec Čučma po zelenej trase až na Skalisko. Miestami možno potlačíte. 25km trasa hore dole s prevýšením skoro kilometer. Trasa tu

Rožňava Smolník Biele skaly Krásnohorské Podhradie

Nádherný značený MTB okruh cez Krásnohorské podhradie, Smolník a Biele Skaly 50 km s prevýšením cez tisíc metrov. Trasa tu

Rožňava Smolnícka Huta Mníšek nad Hnilcom

MTB Prechod Volovskými vrchmi cez Smolnícku hutu v dĺžke 36km a temer 900 nastúpanými metrami.

Popri Rožňavskom a Zlatom potoku

MTB výstup po modrej trase jednosmerne 16km s púrevýšením 975m. Trasa tu

Rožňava – Krásnohorské Podhradie – Drnava (okruh)

Z Rožňavy (Košická) vyraziť po hlavnej ceste na Košice a na začiatku Krásnohorského Podhradia doľava po cyklotrase 029. Prejsť cez dedinu a pokračovať po cyklotrase popri lese až do Drnavy. Odtiaľ späť na juhozápad okolo Lipovníka a cez Krásnohorskú Dlhú Lúku a Jovice, smerom ku hlavnej na Rožňavu. Po hlavnú je to cyklotrasa 2701. Trasa vedie  po asfalte – cestách, a poľných cestách,  a je vhodná skôr pre MTB / Trek  Dĺžka 24 km Trasa tu

Rožňava Dedinky Palcmanská Maša

Ak by ste chceli z Rožňavy zdolať aj Palcmanskú Mašu. Je to v okruhu ale 100 km záhul pre krosový bicykel. Okruh tu

asfalt cestný bicykel cyklotrasy

Rožňava – Betliar – Roštár – Brdárka

Z Rožňavy vyraziť po Šafárikovej na sever, pokračovať po Betliarskej ceste a ďalej cez Betliar po ceste 67. Trasa (cyklotrasa 027) prechádza cez Gemerskú Polomu, tam doľava na Henckovce. Za nimi doľava na Roštár a tam doprava na Markušku a Brdárku. Trasa vedie po asfalte – cestách, a je vhodná pre rôzne bicykle. Okruh 58 km. Trasa tu

Rožňava Dedinky Palcmanská Maša

Z Rožňavy (Košická + Šafárikova) vyraziť po Šafárikovej na sever, pokračovať po Betliarskej ceste a ďalej cez Betliar po ceste 67. Trasa (cyklotrasa 027) prechádza cez Gemerskú Polomu, Henckovce, Nižnú Slanú, Gočovo, Vlachovo a Dobšinú. V Dobšinej doprava stále po ceste 67. A v cca 32 km odbočuje doprava na cestu 535 ku Palocmanskej Maši a na Dedinky. Trasa vedie po asfalte – cestách a je vhodná pre rôzne bicykle. trasa tu

Ďalšie cyklotrasy v okolí Rožňavy tu

Výlet s deťmi Rožňava

Turistické výstupy

Volovské Vrchy dajú kondične riadne zabrať. Nie sú technicky náročné ale dlhéééé. Ak idete s mládežou odporúčame skrátiť trasu na minimum priblížením sa čím viac k cieľu autom.

• Od Nálepkova štartujte až v Henclovej
• Od Rožňavy štartujte až v Betliari alebo Čučme, Grexe…

Betliar, Krásna Hôrka

Ak máte celkom malé deti a na tento výstup si netrúfate pokojne si dajte výlet okolo Krásnej Hôrky a na Betliar. Nezabudnite si pozrieť Mauzóleum rodiny Andrássyovcov.

Rožňava

Môžete tiež objaviť Rožňavské kúpele a Kalváriu. Tiež odporúčame navštíviť Krásnohorskú jaskyňu.

Rožňava je vstupnou bránou do Slovenského krasu. Trasy si tiež môžete alternovať žolíkom. Minulý rok boli totiž ako cieľ Jaskyne Slovenského krasu a Zádieľska tiesňava.

Užitočné info

Terén a bezpečnosť:

Volovské Vrchy sa nezdajú, ale sú kvôli veľkým vzdialenostiam kondične riadne náročné. Nikdy nezabudnite,m že sa musíe vrátiť aj späť. Určite nepodceňte počasie a výbavu. (pevná turistická obuv, nepremokavá bunda/pončo, trekové palice) Odporúčame mať so sebou mapu alebo Locus navigačný systém, najmä však držať sa odporúčaných trás.

Volovec Skalisko turistické trasy cyklotrasy. Nie ste v civilizácii. Volovské Vrchy i Slovenský Kras sú v podstate neobjavené. Kľudne sa vám môže stať, že na trase nestretnete ani človeka. Ani bufet.

Kamaráti bežci z Rožňavy organizujú kvartálne bežecký pretek tzv. Banícku fušku.  Ak beháte, budeme radi ak sa zúčastníte.

Príspevok Volovec, Skalisko turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Náš výlet s manželom a so Zuzkou začína v Slavošovciach. Odparkujeme auto a vyrážame na bicykloch smer Slavošovský tunel. Ideme dať dlhoočakávané Gemerské spojky na MTB bicykloch. Plán je prejsť cez Slavošovský a Koprášsky tunel a viadukt do Magnezitoviec, odtiaľ cez horu na Hrádok a cez Štítnik naspäť do Slavošoviec.

Slavošovský tunel

Vyzerá to tu veru pekne, priam rozprávkovo. Dobšinského rozprávkovo. Pofotíme sa a znášame bicykle do tunela. Slavošovský tunel je prístupný verejnosti a prechádza ním oficiálna cyklotrasa. Tunel so svojou dĺžkou 2401 m spája dva slovenské kraje a je najdlhším cyklotunelom v Európe a tretím na svete. Nasadíme čelovky a ideme...

Na konci tunela vidieť svetlo. Tak zastavíme, musíme sa predsa opäť pofotiť. Samozrejme aj keď vyjdeme z tunela. Na manželovi už vidím miernu nervozitu z našich zastávok na fotenie, ale ja so Zuzkou si to užívame.

Koprášsky tunel

Nasleduje ďalší tunel – Koprášsky. Tak zase pár fotiek, samozrejme aj pri viadukte. A ideme ďalej....

Začínajú kopčeky... Zuzka nás vytiahla na prvý cvičný kopec pred Magnezitovcami.

Žeby naschváľ? Nemyslím. Vyšli sme hore a zistíme že sme zle, tak zase dole...

Ale veď prečo nie, treba sa rozcvičiť.

Okolo Magnezitoviec

Jelšava

Zvezieme sa sa do dediny a ideme už správnym kopcom ďalej smer Chyžné a Lubeník. Keď sme už v dedinách, tak prečo sa nezastavíť na pivo. Všetci súhlasia, tak v Jelšave hľadáme krčmu. Konečne sme našli, trošku sa osviežili a ideme ďalej.

Stúpanie z Jelšavy cez les na Krížne cesty a Hrádok ku Ochtinskej aragonitovej jaskyni dá zabrať.

Hrádok

Pri Hrádku chceme trošku vyschnúť a najesť sa. Tak sa zastavujeme pri hoteli Hrádok. Avšak smola, mali tam svadbu. Tak sme pojedli len čo sme mali so sebou a pokračovali ďalej k jaskyni.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Slovenský kras je plný jaskýň. Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej dĺžka je 300 m. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Je to slovenská aj európska rarita. Samozrejme musíme aj tam pozrieť.

Manžel stráži bicykle a my dve ideme do jaskyne. Trošku sme sa tam schladili, ešte pár fotiek pri výhľade a pokračujeme ďalej.

Držte si klobúky

Teraz to už pôjde rýchlo, ideme dolu kopcom. Ale zase zle. Dostali sme sa k sedlu Šebeková, ktoré je dosť výrazne od nášho plánu trasy.

Čo teraz? Ktorým smerom ísť?

Cez Štítnik

Ochotní chalani nám poradili, ale nie najlepšie. Zišli sme okolo dedinky Gočaltovo do dedinky Štítnik, takže trasu sme si trošku predĺžili. Potom už len cez Ochtinú a Rochovce do Slavošoviec.

Pekný cca 48 km okruh s prevýšením cez 1000 m bol úspešne za nami a ani sme nezmokli. Počasie sme mali predsa objednané.

Príspevok Gemerské spojky na MTB bicykloch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na bicykli alebo pešo. Určite však nie bez dobrej čelovky a náhradného svetla. Dva tunely, jeden prejazd. Cyklotrasa cez Slavošovský tunel a Ochtinskú Aragonitovú jaskyňu medzi Slavošovcami a Lubeníkom je fakt originálna.

Slavošovský tunel

Tunel pod Homôľkou alebo Slavošovský tunel je nedokončený tunel na nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Slavošoviec. Má tvar písmena S a napriek tomu, že je to prakticky nevyužívaná dopravná stavba, stal sa technickou atrakciou. Je voľne priechodný. Miestni využívajú tunel ako skratku do Korpáša a preto všetky pokusy o jeho uzavretie skončili neúspechom.

Celková dĺžka tunela je 2 401 metrov. Priamo cezeň vedie cyklotrasa. Ale pozor. Poistite si svetlo. Ostať v tej tme bez svetla nikomu neodporúčam. Tma, vlhko, chlad a adrenalín. To zažijete, ak sa rozhodnete cez tunel kompletne prejsť. Bicyklom brnkačka, na pešo možno hodina chôdze s iba veľmi miernym prevýšením.

Tunel ide popod Homôlku a hrebeň Muránskej planiny a vychádza na druhej strane v Magnezitovciach. Následne však pokračuje ďalším Korpášskym tunelom. Skutočne adrenalínová zážitková cyklistika.

Krátko z histórie tunela

Tunel bol naprojektovaný v období po Viedenskej arbitráži, kedy niektoré južné časti Gemera vtedajšieho vojnového Slovenska neboli prístupné po železnici, v rámci projektu takzvaných Gemerských spojok. Tunel sa začal stavať v roku 1941 a prerazený bol v apríli 1944, krátko pred vypuknutím SNP. Práce boli načas prerušené, no pokračovalo sa až do roku 1949, kedy sa výstavba trate ukončila.

Gemerské spojky

Tunel aj koľajový zvršok bol kompletne dokončený, iba koľaje už nestihli položiť. Trasu tunela pod Homôľkou sledujte podľa cyklotrasy. Vedie práve tunelom.

Dnes sa z tunela a jeho okolia vďaka nadšencom buduje zaujímavé turistické stredisko. Na svoje si prídu najmä deti. Veď navštíviť Dobšinského rozprávkový svet určite stojí za to.

Náhodne ju objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta. V roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce a v roku 1972 po vyrazením prístupovej štôlne dlhej 145 m jaskyňu otvorili pre verejnosť:

Náš tip na MTB

Ak si trúfate dať celý okruh na bicykli tu je. Je to však náročný 33 km MTB okruh s viac ako kilometrovým prevýšením, ktorý vám pri dobrej kondícii a bez zdržaní zaberie tri a pol hodiny.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Revúckej vrchovine iba 6 km turistickou trasou od Slavošoviec. Je doslova svetovou raritou a unikátnym prírodným javom podzemného krasu. Upúta najmä rôznorodosťou a bohatosťou aragonitovej výplne a monumentalitou podzemných priestorov. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Nejde o veľkú jaskyňu. Je však mimoriadne cenná svojou aragonitovou výzdobou, ktorá je jediná svojho druhu v strednej Európe. Prístupová štôlňa do ústia jaskyne je v nadmorskej výške 642 m. Patrí medzi jednu z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete.

Najlepší prístup k jaskyni autom je z obce Štítnik. Asi km pred jaskyňou je rekreačný komplex Hrádok. Asi vám ponúknu jaskynné zvýhodnené menu. Dajte si. Užite si aj bazén a wellness. Pokojné miesto na peknú niekoľkodennú dovolenku.

Náš tip na túru

Od rekreačného strediska Hrádok po zelenej turistickej trase sa asi po 6 km dostanete na Homôľku, kopec pod ktorým vedie Slavošovský tunel. Dostanete sa k nemu z križovatky trás po žltej trase. Po prezretí tunela a Dobšinského rozprávkova sa vráťte tou istou trasu naspäť.

Toto leto ponúka ZSSK výletný vlak do Slavošoviec. Nielenže máte unikátnu možnosť previezť sa po nádhernej trati ktorá sa prevádzkuje len občasne. Vlak vám dáva na Slavošovce tiež päťhodinovú rezervu. Na tunel dosť, na bajk okruh to nie je veľa. Nepreceňujte preto svoje sily a radšej sa uspokojte prechodom Slavošovského tunela a túrami okolo Homôlky.

Cyklotrasa cez Slavošovský tunel a Ochtinskú aragonitovú jaskyňu však rozhodne bude váš životný zážitok.

Mimoriadne letné vlaky ZSSK

Cez leto ponúka ZSSK mimoriadne letné vlaky, ktoré vám umožnia previezť sa na trati Plešivec- Slavošovce, ktorá sa bežne nejazdí. Je to skvelá príležitosť aj pre bajkerov spoznať tunel aj jaskyňu zároveň.  Pozor. Vlak chodí iba vo vybratých letných dňoch. 

Príspevok Cez Slavošovský tunel a Ochtinskú aragonitovú jaskyňu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na Gemer a do Rožňavy sa v 7 kopcov 3 jazerá každoročne vraciame. Tentokrát je cieľom Silická planina jej turistické trasy cyklotrasy i Slovenský kras. Krásnohorská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa a Silická ľadnica.

Silická planina

So svojou rozlohou 153 km² je najrozsiahlejšou planinou na Slovensku. Rozpriestiera sa v Slovenskom krase, medzi Rožňavou a hranicou maďarska.

Od Plešiveckej planiny ju na severozápade oddeľuje hlboké údolie Slanej, od planiny Dolný vrch ju oddeľuje dolina riečky Turňa, na západe je ohraničená Rimavskou kotlinou, zo severu jej ohraničenie tvoria strmé stráne, ktoré oddeľujú planinu od Rožňavskej kotliny a na východe je oddelená  Jablonovským sedlom nazývaným aj ako Soroška. Najvyššie vrchy Malý vrch (679 m) a Drieňovec (676 m) sa nachádzajú na severe planiny, odkiaľ celková výška postupne klesá až na 450 m v priestore jaskyne Domica. - zdroj NP Slovenský Kras

Brzotínska skala a Dievčenská skala

Medzi najatraktívnejšie miesta patria rozhodne výhľady do Rožňavskej kotliny z výhľadov Brzotínska skala a Dievčenská skala. Po hrane planiny vedie turistická trasa.

Silická ľadnica

Atrakciou číslo jedna je však Silická ľadnica. Vedie k nej nenáročný pohodový náučný chodník z parkoviska nad obcou Silica.

Silická ľadnica je zaľadnená priepasť v strednej časti Silickej planiny. Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa v Európe. Je vytvorená v druhohorných strednotriasových vápencoch Silického príkrovu podzemným tokom Čierneho potoka a je súčasťou Silicko-Gombaseckého podzemného hydrologického systému.

Vznikla prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2000 rokmi. Nie je voľne prístupná, vchod je ohradený plotom. Málokto vie, že v rokoch 1863 - 1867 tu prevádzkovali pivovar. Chlad sa hodil. Inverzné podmienky a chlad poskytujú útočisko pre vzácne bezstavovce, ktoré tu prežívajú ešte z doby ľadovej. Dĺžka jej preskúmaných priestorov je 1100m.

V roku 1982 bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku a od roku 1995 je tiež súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vstup na Silickú planinu vedie okolo Gombaseckej jaskyne. Ak ste tu, nemôžte ju obísť.

Gombasecká jaskyňa

Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase. Nachádza sa v chotári obce Slavec a vedie z nej výstupová cesta na Silickú planinu. Kedysi slúžila aj ako sanatórium na liečenie dýchacích ciest, dnes je z nej skvelá turistická atrakcia.

Gombasecká jaskyňa patrí medzi najmladšie slovenské jaskyne. Má však veľmi impozantnú výzdobu, ktorá pozostáva z rôzne sformovaného sintru, sfarbeného bohatou škálou farieb od bielej cez žltú až po okrovú. Európskou zvláštnosťou sú biele brčká, 2 – 3 mm hrubé a až 3 m dlhé, ktoré ostro kontrastujú s červenohnedými povlakmi na stenách.

Gombasecká jaskyňa býva označovaná za rozprávkovú. Príroda dala kvapľom, rôzne bizarné tvary a podoby, ktoré sú ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a sviežosťou, pretože ich tvorba neustále pokračuje. Medzi najkrajšie priestory patria Mramorová sieň s 8 m hlbokou studňou, Sieň mieru (sieň L. Herényiho), Sieň múdrosti (sieň Viliama Rozložníka) a Brková sieň.

Hneď vedľa jaskyne je stanový kemp. Budúci rok tam rozhodne zakempujem.

Ak vám ostane čas, za malú návštevu stojí aj archeopark Pavlínsky kláštor so zvonicou a vyhliadkovou vežou, priamo vo vstupe do Gombaseku.

Turistické trasy Silica

Vyhliadky: Dievčenská skala a Brzotínska skala

Okruh po vyhliadkach odporúčame len jedným smerom. Je jedno, či začnete v Gombaseku alebo Krásnohorskej dlhej lúke. V oboch prípadoch vás čaká  najprv strmý výšľap na planinu a potom dlhý traverz po hrane planiny s odbočkami na vyhliadky. Prevýšenie : 580 m Dĺžka : 21 km. Trasa tu

Silická ľadnica

Nenáročný okruh od parkoviska Silická ľadnica k jaskyni samotnej. Do jaskyne je to prakticky po rovinke po žltej značke trochu cez kilometer. Po ceste ešte nájdete nenápadnú roklinu Babia diera. Dole sa nespúšťajte. Trasu si môžete predĺžiť po žltej značke ku Gombaseckej jaskyni. Venujte čas prehliadke jaskýň. Stoja za to.Vzdialenosť – 5 km Prevýšenie – 283 m Čas – cca 3 hod. Trasa tu

Cez Silickú planinu

Asi najťažšia trasa vedie od jaskyne Domica cez Kečovo po červenej značke krížom cez celú Silickú planinu. Svojou dĺžkou cez 25 km s prevýšením 540 m vás prevedie cez fabiánku, Mušiu horu a Pavlovu skalu, ale dá zabrať.

Cyklotrasy Rožňava

MTB okruhy Silickou planinou a okolo Rožňavy

Silické vyhliadky

MTB okruh okolo Dievčenskej skaly a Brzotínskej skaly náročné stúpania i klesania s odbočkami na vyhliadky. Pripravte sa, že budete aj tlačiť. Spodná časť okruhu vedie po asfalte. Celkový okruh má 30 km s prevýšením 610 m. GPS trasa tu

Cez Silickú planinu

Okruh okolo Silickej planiny má 56km s prevýšením 950 m. Náročný okruh zväčša po divokých zvážniciach. Odporúčame zvážiť obe trasy keď je morko alebo počas dažďa. Kto neuverí, pochopí :-) GPS tu

Mine trails

Vybláznite sa na cyklotrasách a singletrailoch Rákoša. Rožňavské singletraily Mine Trails sú prerobené banícke chodníky, ktoré prepájajú bývalé štoly. Všetky traily sú dostupné hlavným výstupovým trailom poza kopec Sitárka, dajú sa výborne kombinovať a naväzujú na seba. Nájdete ich nad Pačanskou cestou. Slovnaft pumpa. Viac tu

Jaskyne Silickej planiny

Silická ľadnica

Nenáročný okruh od parkoviska Silická ľadnica k jaskyni samotnej. Do jaskyne je to prakticky po rovinke po žltej značke trochu cez kilometer. Vzdialenosť – 2 km Prevýšenie – 30 m. Zvládnete aj s malými deťmi. Trasa tu

Gombasecká jaskyňa

Krásnohorská jaskyňa

Urobte si výlet s deťmi do jaskýň. Pri každej jaskyni je parkovisko a vedú k nej smerové tabule.

Kam v okolí Rožňavy

Videopozvánka

• Silická ľadnica
• Krásnohorská jaskyňa

Príspevok Silická planina turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.