Po Krakove, Varšave a Gdansku mala Vroclav uzavrieť našu poľskú kolobežkovú epopeju. Netušili sme, že Vroclav na kolobežkách nás najprv oklame.
Deň 1: Ostrovný začiatok – kde centrum nie je centrom
Vroclav sa nezdá. Vystúpili sme z vlaku. Zložili sme batožinu v bytíku blízko stanice, rozložili skladacie kolobežky Kostka a bez mapy ihneď vyrazili smerom k Odre. O desať minút sme už kľučkovali po mostoch okolo kanálov. Rieka tu netečie, ona sa vetví. Sedem ostrovov, desiatky lávok. Preto volajú miestni Vroclav aj „poľské Benátky“.
Najväčší z ostrovov – Ostrów Tumski – pôsobí ako iné mesto. Gotické veže, plynári zapínajúci večer ručne lampy, ticho. „Tak toto je centrum?“ pýtam sa. Nie je.
Skutočný Rynek Glowny je úplne inde. Vroclav si centrum stráži ako tajomstvo.
Na Tumskom nás dostala nielen Katedrála sv. Jána Krstiteľa ale najmä výstava v nej. Nviem si predstviť podobnú monumentálnu inštaláciu „poslednej večere“ na Slovensku. Z úplne iného súdka je moderná inštalácia Nawa od Oskara Ziętu so zrkadlovými oblúkmi medzi stromami. Minulosť a súčasnosť sa tu nehádajú. Len stoja vedľa seba.
Večer sme sa vracali okolo monumentálnej Panoramy Racławickej – 114 metrov dlhého kruhového obrazu z roku 1894. Jeden z najväčších svojho druhu v Európe. Obraz previezli z Ľvova po vojne. Je to silný symbol „presťahovaného“ mesta.
Vedeli ste, že Vroclav patrila postupne Čechám, Rakúsku, Prusku aj Nemecku? Až po roku 1945 sa stala definitívne poľskou. Preto tá architektonická schizofrénia. A preto je taká fascinujúca.
Sumár: 14 km, 6 hodín na kolobežke
A prvé poznanie: kolobežka je v meste rýchlejšia než električka a slobodnejšia než auto. Mosty, dlažba, nábrežie – nič z toho nie je problém (pravda, tie dlažobné kocky občas áno)
Oceníš, keď môžeš kolobežku jedným pohybom zložiť a vojsť do električky alebo galérie.
Náš tip: Medzi hlavnou budovou Polytechniky a Geocentrom premáva lanovka Polinka. Vedie priamo nad Odrou. Skladacia kolobežka je do nej ideálna – ušetríš si kilometre obchádzania cez mosty a máš výhľad na mesto z výšky.
Deň 2: Centrum, bunkre a trpaslíci
Na kolobežky sme nastúpili skoro ráno. Vroclav sa ešte len prebúdzala. Obrovský okruh nás viedol okolo OC Wroclavia, k ikonickej Vodárenskej veži.
Wieża Ciśnień
Keď sme k nej dokolobežkovali, pôsobila ako z románu. Červená tehla, 63 metrov výšky, novogotické detaily. Wieża Ciśnień z roku 1904 nevyzerá ako technická stavba. Skôr ako hradná veža, ktorá zablúdila do 20. storočia. Miestni ju bez váhania nazývajú „najkrajšou vodárenskou vežou sveta“. A úprimne? Ťažko by si hľadal vodárenskú vežu, ku ktorej sa ideš odfotiť ako katedrále.
Iba kúsok od nej (pri nábreží) je Hydropolis – unikátne centrum vedomostí o vode v historickom podzemnom zásobníku na vodu. Pred vchodom je najdlhšia vodná tlačiareň v Európe (voda padá a vytvára nápisy). S kolobežkou tam zaparkuješ za sekundu.
Pokračujeje k vlaku do neba okolo najvyššej budove mesta – Sky Tower. Moderné vrstvy mesta sa tu miešajú so starými ako akvarel po daždi.
Najväčšie prekvapenie a dnešný cieľ? Poľský vlak do neba a Muzeum Współczesne Wrocław v štvrti Szepin. Sídlí v nadzemnom protileteckom bunkri z roku 1942. Brutálny betón, ktorý dnes ukrýva súčasné umenie. Otvorené v roku 2011, unikátne svojou lokalitou i prezentovanými dielami. Minulosť, ktorá mala chrániť pred bombami, dnes chráni obrazy.
👉 Zamyslenie Poľský vlak do neba
👉 Viac o Muzeum Współczesne Wrocław
Dzielnicą Czterech Wyznań
Podvečer sme sa rozhodli potúlať po Dzielnici Czterech Wyznań – štvrti štyroch vierovyznaní. Katolícky kostol, pravoslávny chrám, evanjelický kostol a synagóga v pešej vzdialenosti pár minút od seba, to je aj na tolerantnú Európu trochu priveľa.
Hľadali sme sakrálne stavby a našli sme perfektnú vegánsku reštauráciu, nočný bar a Neon Gallery na Ruskej ulici. Staré reklamné neóny z 60. a 70. rokov dnes svietia ako spomienka na socialistický dizajn a vytvárajú kulisu pre kreatívcov a mladých influencerov.
Neon Gallery
👉 Viac o multikulturálnom a kreatívnom priestore a nočnom živote Neon Gallery.
Do centra mesta na Rynek Glowny sme dorazili až podvečer. Farebné domy, gotická radnica, svetlo, ktoré sa láme na dlažbe. Mesto sa tu hrá na renesanciu, hoci je mladšie, než vyzerá.
Vedeli ste, že Vo Vroclave je viac než 400 bronzových trpaslíkov roztrúsených po meste.? Začalo sa to ako protikomunistický happening v 80. rokoch. Dnes ich deti milujú a turisti naháňajú. Existuje aj trpaslík na kolobežke. Volá sa Hulajanek a nájdeš ho (príznačne) pred predajňou kolobežiek v blízkosti cyklotrás.
Sumár: 27 km a 10 hodín na nohách
Kolobežka Kostka tu ukázala svoju silu: veľké kolesá zvládnu dlažbu, skladací rám nás pustil do múzea, a my sme za deň videli viac, než by sme zvládli peši za týždeň. Áno kolobežka je ideálnym dopravným prostriedkom na spoznávanie mesta. Je výhodnejšia ako bicykel, lebo nemusíš neustále nasadať a zosadať. Stačí zložiť nohu.
Praktický „Scooter-hack: Vroclav má jedno špecifikum – „maćkovú dlažbu“ (veľké mačacie hlavy) v úplnom centre. Kým Rynek je pre kolobežku s malými kolesami „vibračná skúška“, hneď vedľa neho vedie Promenada Staromiejska. Je to zelený pás s hladkým asfaltom/mlatom, ktorý kopíruje bývalé hradby a vodnú priekopu. Pre kolobežku je to „diaľnica“ cez centrum bez trasenia hlavy.
Deň 3: Vroclav ako mekka umenia
Ráno cez mosty, okolo ZOO, smer Hala Stulecia – UNESCO pamiatka z roku 1913, revolučná železobetónová kupola. Vedľa stojí ihla Iglica – symbol povojnovej výstavy, o ktorej sme dlho rozmšľali, či to je umenie alebo nejaký pozostatok zabudnutého žeriavu.
A trochu ďalej Japonské záhrady a ticho medzi kaprami koi.
Náš prvý dnešný cieľ? Contemporary Art a Four Domes Pavilion – jedna z najlepších galérií súčasného umenia v Poľsku a možno i v EU. Privítala nás manažérka múzea, Iwona Dorota Bigos. Prechádzali sme zbierkami, ktoré dokazujú, že Vroclav nie je len historická kulisa. Je to laboratórium.
👉 Viac o Four Domes Pavilion
Popoludní Národné múzeum. Gotika, renesancia, baroko. Kurátor Michał Antoni Pieczka nám rozprával o stredovekých oltároch tak zanietene, až som mal pocit, že sochy dýchajú. Nie nadarmo sa hovorí, že Vroclav je mekkou poľského umenia. V roku 2016 bola Európskym hlavným mestom kultúry.
👉 Viac o Národnom múzeu Vroclav
Večer slalom medzi turistiami po nábreží Odry. Mierny dážď nás zrýchľoval. Freska kaviareň ponúkla pivo a pokoj.
Sumár: 18 km 8 hodin
Gastrotipy pre „kolobežkový pohon“
Vroclav je tiež známa svojou gastronómiou:
- Hala Targowa je historická tržnica (blízko piesočného ostrova), kde kúpite najlepšie pirohy a čerstvé ovocie na cestu. Interiér s betónovými oblúkmi je pre milovníkov architektúry a fotografie povinnosť.
- Pasibus: Je považovaný za lokálnu legenda burgerov, ktorá začínala ako foodtruck. Po 27 km v nohách padne určite vhod.
Deň 4: Nadodrze a iné Vroclavy
Turistické centrum sme nechali za chrbtom. Mierime do Nadodrze.
Štvrť, ktorá bola kedysi zanedbaná, dnes žije galériami, dielňami a street artom. Objavujeme starú zrekonštruovanú stanicu, komunitné dvory a záhradu grafít v spolupráci s centrom OKAP. Street art tu nie je vandalizmus. Je to kultivácia priestoru. Dvory s murálmi nájdete na ulici Roosevelta. Postavy tu doslova vystupujú zo stien
👉 Záhrada grafít: Ako môžu aj grafiti pomáhať
Tu sa ukazuje výhoda citytouringu na kolobežke najviac. Vchádzaš do ulíc, ktoré by si peši obišiel, autom minul, a MHD ani nespoznal. Kolobežka je mestský kompas.
Pozor na nočné jazdy cez obrubníky! Johny si z Vroclavi odniesol nielen 80 GB fotiek, ale aj načreté rebro ako suvenír. Vroclavská dlažba neodpúšťa nepozornosť, ani keď sa pozeráte na krásne neóny.
Sumár: 23 km a takmer 10 hodín v nohách.
Prečo Vroclav na kolobežkách Kostka?
- rýchle presuny medzi ostrovmi a štvrťami
- zvládnutá dlažba aj nábrežné cesty
- skladací rám umožní vstup do galérií
- mesto na dosah, oveľa väčší akčný rádius než pešo
- nulové parkovné, nulový stres
Na druhý deň už len skladanie kolobežiek a vlak domov.
Vroclav nás nevyčerpala. Len otvorila ďalšie plány a otázky. Kam v Poľsku ďalej?
FAQ: Vroclav na kolobežkách
Jednoznačne nábrežia Odry a Promenada Staromiejska. Ak hľadáte hladký povrch, držte sa Bulwaru Dunikowskiego – je to moderná zóna s asfaltom, kde si jazdu skutočne užijete bez trasenia.
Vroclav je veľmi „bike-friendly“. So skladacou kolobežkou Kostka sme nemali problém v Muzeum Współczesne ani vo Four Domes Pavilion. Ak je kolobežka čistá a zložená, personál to zvyčajne akceptuje, prípadne vám ju dovolia nechať v šatni.
Poľské predpisy sa v posledných rokoch sprísnili. Ak je v meste cyklotrasa, musíte použiť tú. Na chodník môžete ísť len vtedy, ak je na ceste povolená rýchlosť nad 30 km/h a chodník je širší ako 2 metre – ale vždy musíte dávať prednosť chodcom a jazdiť „rýchlosťou chôdze“.
Trpaslík Hulajanek na vás čaká na ulici Świdnicka, blízko námestia Rynek. Je to ideálny „checkpoint“ pre každého kolobežkára.
Vroclav má skvelú sieť električiek. Skladacia kolobežka sa v MHD berie ako batožina (zadarmo), čo je obrovská výhoda oproti bicyklom, ktoré môžu mať v špičke obmedzenia.
Pokiaľ je zložená a v puzdre, tvári sa ako batžina, nikto nič nerieši.
