Výstup na najvyšší vrchol Čiernej Hory –Zla Kolata

Výstup na najvyšší vrchol Čiernej Hory –Zla Kolata 2534 m.n.m. -25 km ,1700 +

Zla Kolata je posledný najvyšší vrchol z Balkánskych štátov, ktorý sme chceli na Balkáne ešte navštíviť a zaradiť ho do zbierky najvyšších vrcholov Európskych štátov. Partiu do auta som  zohnal medzi  kamarátmi behom 30 min a mohli sme začať plánovať. Zatiaľ pri každom výstupe na Balkáne sme zažili iné dobrodružstvo, nečakané situácie, iný prístup domácich obyvateľov.

Aj teraz sme sa tešili na nový nezabudnuteľný zážitok.

Na Čiernu Horu

Čaká nás cesta cca 1000km a asi 13 hodín cestovania. Vyrážame z Martina o 17:00 smer Maďarsko ,Srbsko ,Čierna hora .Náš ciel a základ na výstup je malá dedinka Vusanje . Cesta ide dobre až do momentu keď zídeme z diaľnice za Jagodinou. Máme za sebou asi 7 hodín cesty a pred sebou už len 350 km do cieľa. No bude to dĺĺĺhých 350 km.

Cesta do Vusanje nám trvala ďalších 6 hodín. Po únavnej ceste sme okolo 7:00 dorazili na ubytovanie. V dedinke je množstvo možností nájsť si ubytovanie za pár eur  (8-10 € na noc) takže je zbytočné brať stany a báť sa spania v zlom počasí. Na pozemkoch vám dovolia za malý poplatok aj priamo stanovať, ak nechcete isť  bývať do domu.

Výstup na Zla Kolata

Na deň príchodu máme dobrú predpoveď počasia, polojasno , bez zrážok, výstup máme naplánovaný na druhý deň, kedy má byť ešte lepšia predpoveď  úplne jasno. Keďže sme prišli ráno podľa plánu a bez zdržaní na hraniciach a o 8:00 sme už mali aj ubytovanie vybavené zvažujeme výstup už tento deň. Únava po ceste je cítiť, ale obrovské nadšenie a pohľady na okolitú prírodu a hory nás presvedčili že ideme na výstup ešte dnes. Nakoniec sa to ukázalo ako veľmi dobrý nápad a dobré rozhodnutie.

Je niečo pred 9.00 a vyrážame. V samotnej dedine nieje  moc  značení  kadiaľ trafiť na nástup a  cestu k vrcholu, vlastne je tam len jedna asfaltová cesta ktorou treba ísť až do stredu dediny, okolo  kopca v strede dediny a tam hľadať nenápadnú odbočku medzi domy do veľmi prudkého stúpania betónovou cestou, ktorá po pár 100 metroch končí, tam je už aj značenie smer Kolata.

Vusanje

Po počiatočnom stúpaní sa rýchlo dostanete nad dedinu a máte krásne výhľady na  Vusanje a mohutné hory nad dedinou. Pokračujeme ďalej rozpadnutou cestou, ktorá sa postupne mení na širší chodník. Tu si treba dať pozor, keď miniete osamotený dom na pravej strane, cestička vás po pár 100m bude ťahať doprava a obísť  skalný útvar z pravej strany.

Nedajte sa oklamať a hľadajte nenápadnú odbočku doľava do strmého kopčeka a skalu obídete po ľavej strane. Po pár metroch je už jasná vychodená cestička, len tá odbočka nieje nijako označená a dosť nenápadná. Ak zle odbočíte a pôjdete doprava asi po 400m sa dostanete na lúku na ktorej konci cestička úplne končí. Budete sa musieť vrátiť späť. Po správnej cestičke pokračujeme v zvlnenom teréne po príjemných cestičkách lesom a lúkach ďalej, už je aj možné sledovať značenie červený kruh , ale už nieje kam zablúdiť.

Po asi 4km a 550+ sa terén začne meniť, stále dobre viditeľnou cestičkou vstúpite medzi skaly. Tu sa vychodená cesta trošku stráca ale je často značená. Treba sledovať dopredu kadiaľ ísť a vyberať si správne skaly po ktorých prejsť.  Nieje  kde zablúdiť ale treba inštinktívne sledovať smer a v diaľke viditeľne vychodenú cestičku po skalách.

Krajina sa razantne zmení a tu sa začína ukazovať správne rozhodnutie vyraziť na výstup dnes, kedy sú sem tam aj obláčiky a zmierňujú stúpajúcu teplotu okolia a rozpálených skál.

Pokračujeme a stúpame cez výrazne zvlnenú skalnatú krajinu. Postup je pomalší, treba dávať pozor na skaly, sú medzi  nimi diery a úraz alebo zranenie nestojí za to.

Za každou dolinkou a skalou sa ukazujú krásne pohľady na okolitú prírodu, kde počuť z diaľky pasúce sa kravy a brechajúce pastierske psy. Hra slnka a oblačnosti vás núti stále fotiť a užívať si krásny výstup. Každým krokom naberáme výškové metre  a pred nami odhadujeme, ktorý vrchol je náš cieľ. Samozrejme, že všetky naše domnienky sú zlé. Cieľ nieje ešte vôbec možné vidieť.

Skaly a skaly

Krajina sa už nemení a skál viac a viac pribúda. Už skáčeme ako kamzíky ,ale stále sa dá pekne a bez problémov pokračovať, sem tam treba prudšiu skalnú stenu preliezť ,ale správny smer postupu je stále dobre v diaľke viditeľný, aj keď  si nemusíte byť istý či idete správne. Pred Vami sa stále týči obrovský vrchol ktorý vás láka dať si smer postupu k nemu, a ten aj nasledujte spolu zo značkami na skalách. Na niektorých miestach by bolo možno lepšie značenie, ale opäť treba sledovať cestu aj pred vami v kopcoch, kde z diaľky vždy vidieť smer, kde sa treba dostať.

Pred nami sa asi po hodine stúpania v skalách, ale stále v miernom stúpaní viditeľne krajina opäť mení a čaká nás trošku prudší výstup cestičkami medzi skaly v skalnej stene pred nami.

Ako vždy z diaľky to vyzerá náročne a že sa to nedá prejsť. Keď sa približujeme ku skalám pred sebou, stále lepšie je vidieť cestičku medzi nimi, ktorá z diaľky nebola jasná.

Tu dobiehame asi  15 člennú skupinu Francúzskych turistov, ktorí idú na ťažko s domácim vodcom, starším asi 60 ročným drsňákom. Parťáci sú asi 200m za mnou, lebo uviazli v úzkych skalách medzi Frantíkmi. Aj ja spomaľujem a dávame sa do reči s vodcom.

Stará dobrá ruština opäť veľmi prospešná na Balkáne a bez väčších problémov použiteľná  pri komunikácii, lepšie ako angličtina. Vodca vraví že už čoskoro budeme v sedle pod vrcholom a odporúča nám cestu, ktorou máme isť do asi 500m kolmej steny. Po pár minútach sa objavuje náš cieľ. Stenu, kde nás posiela vodca je na prvý pohľad nemožné prejsť bez aspoň základnej lezeckej výbavy, lán  a prilby pre bezpečnosť. Skupinu sme obehli a pokračujeme do sedla, stále viac váhajúc, čo ideme robiť, ako toto vyliezť a dostať sa bezpečne na vrchol.

Vodca nám z diaľky kričí a ukazuje smer, ktorým sa nám teda vôbec nezdá rozumné ísť. Chceme pokračovať až do sedla a tam hľadať cestu. Vodca nás ale stále krikom posiela preč z chodníka a tak sa podľa jeho pokynov dávame krížom cez lúku k skalnej stene.

Po pár 100m narazíme pod skalnou stenou na značený chodníček a vidíme stále lepšie a lepšie cestičku v stene v skalách. Veľmi rýchlo naberáme výškové metre a stúpame v skalnej stene. Na naše prekvapenie je stále okolo nás dosť miesta a široký chodníček, akoby sme boli na rovine. Vôbec sa necítime ako v strmej skalnej stene ktorú sme videli z diaľky .

Pod vrcholom

Pri pohľade dole do údolia vidíme aj cestičku zo sedla, ktorá vedie naším smerom. Vodca nás posielal evidentne len skratkou, aby sme nešli do sedla a tam sa náhodou nevybrali na vrchol po hrane. Hoci sa zdala schodnejšia, zahynulo tam najviac ľudí, lebo je určená len pre lezcov z vybavením.

Pokračujeme stále prudko hore a už vidíme pred sebou sedlo, ktoré sa ale stále akoby vzďaľovalo. Stúpanie je už cítiť. V nohách máme asi 1400 výškových metrov a pred nami ešte dobrých 300-350 v prudko schodovitom stúpaní.

Stále až na pár výnimok  máme dosť miesta v stene okolo seba a necítime sa na ceste v stene nijako nebezpečne. No počas dažďa alebo mokrej skaly by bola situácia určite na tomto záverečnom úseku dramatickejšia a nebezpečnejšia. Určite by som v horších podmienkach s mokrou skalou zvažoval výstup zo sedla bez základného istenia pre menej skúsených turistov. Ale výhľady  späť do údolia stoja za to.

Vrchol je už na dosah.

Asi po hodinovom výstupe v strmej skalnej stene máme už na dohľad sedlo pod vrcholom. V sedle pokračujeme doprava priamo na vrchol. Po trávnatom svahu zo suťou a vychodenými chodníčkami až priamo k vrcholu. Po asi 10-15 min sme tam.

Zlá Kolata 2534 m.n.m. nás prijala a dovolila bezpečne vystúpiť na najvyššie miesto v Čiernej Hore. Pri pohľade na okolie a dole do doliny si užívame krásne výhľady a hľadáme cestu, ktorou sme sa sem hore vydriapali .

Asi po hodine sa vyberáme na opatrný zostup. Cesta dole nieje oveľa rýchlejšia ako nahor. Zostup po skalách cítiť v nohách každým krokom a členky dostávajú zabrať pri udržiavaní stability.

Máme dosť času a zostupujeme bezpečne a v kľude.

Pred 19:00 sme už na ubytovaní a tešíme sa na oddych po ceste a výstupe.

Celková bilancia

Čas výstupu aj z prestávkami bol  niečo cez 9 hodín v kľudnom tempe, čistý čas výstupu a zostupu približne  5:30 hod .pri cca 25 km a 1700 výškových metroch ktoré sme nachodili. Pri výstupe treba rátať s tým, že sa cestou nedá takmer vôbec doplniť pitná voda a mať dostatok tekutín na celý výstup aj zostup. Naše rozhodnutie ísť hore hneď po príchode sa vďaka občasnej oblačnosti ukázal výhodnejší ako na druhý deň, keď bolo slnečno a teploty boli nepríjemne vysoké a výstup musel byť náročnejší. Výstup hodnotím ako mierne náročný, ale zvládnuteľný pre bežného turistu, ktorý sa nebojí  výšok a trošku vzdušnejšieho záveru výstupu. Ale nič čo by sa nedalo s rozumom a rozvahou zvládnuť.

Ďakujem parťákom za krásny zážitok a ďalší najvyšší vrchol do zbierky .

Výstup sme uskutočnáli 5.8.2019

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Ďalšie články autora