Po včerajšom úžasnom zážitku na serpentínach Montvernier sme sa dnes rozhodli vyraziť po stopách ďalšej etapy Tour de France. V itinerári svietil prejazd cez Col du Mollard (1 638 m n. m.) a následný etapový dojazd v lyžiarskom stredisku Le Corbier priamo pod rovnomenným masívom.
Vymysleli sme to neskutočne fíkane a taktičnejšie než športoví riaditelia v sprievodných autách: Vyrazíme zo Saint-Michel-de-Maurienne, cez hromadu ostrých lesných serpentín sa cez Albiez-le-Jeune vyšplháme až na Col du Mollard. Tam v pokoji vystihneme prvý prejazd pretekárov, potom sa rýchlo šmykneme cez malý drevený mostík na druhú stranu rokliny na cestu Route des Arves a stihneme aj samotný finálový dojazd pelotónu na Le Corbier.
Plán storočia! Teda… až kým nezasiahli francúzski cestári a život.
🚴♂️ Cez lesné serpentíny až na Col du Mollard
Ranné stúpanie prebiehalo hladko. Hoci nám občas padla borovicová šiška na hlavu, nohy točili a úzke lesné serpentíny ubiehali jedna za druhou. Co veľkej pohode sme bez akýchkoľvek problémov vyšliapali až na samotný Col du Mollard (1 638 m n. m.).
Pol hoďku sme počkali a zažili tak nielen reklamnú karavánu ale i prvý prejazd pelotónu. Nespravili sme žiadnu chybu, časovo sme boli dokonalí.
Prvú časť plánu sme mali vo vrecku!
🟡 Okienko TdF: Nenápadný zabijak rytmu Col du Mollard
Col du Mollard nepôsobí na papieri ako monštruózny dvetisícový gigant typu Galibier, no v histórii Starej dámy má svoje pevné a rešpektované miesto:
- Premiéra v roku 2006: Do itinerára TdF sa prvýkrát dostal v roku 2006 v ikonickej 16. etape z Bourg d’Oisans do La Toussuire.
- Nekonečné serpentíny: Výstup z južnej strany ponúka na necelých 18 kilometroch stúpania viac než 40 ostrých vlásenkových zákrut. Pretekárom neustále mení rytmus, čo po celom dni v kopcoch dokáže nohy dokonale odrovnať.
- Technická pasca: Zjazd z Col du Mollard je známy svojím úzkym asfaltom a rýchlymi zmenami smeru. Taktici ho v etapách TdF s obľubou zaraďujú ako „odrazový mostík“ pred záverečným cieľovým stúpaním na Le Corbier alebo La Toussuire, kde sa láme chlieb a útočí na celkové poradie.
🌁 Spadnutý most a 20-kilometrový nadbeh
Až za sedlom, keď sme sa chceli prehupnúť na druhú stranu masívu smerom na Le Corbier, prišiel škrt cez rozpočet.
Prichádzame k rokline, kde sme si mali užiť kšúčovú skratku. Mal tam byť drevený most na druhú stranu. Most tam síce bol… ale nebol. Bol iba na mape! V realite bol kompletne spadnutý a roklina absolútne nepriechodná. Žiadna možnosť prejsť, museli sme sa otočiť.
Namiesto elegantnej skratky nás čakala nedobrovoľná, viac než 20-kilometrová zachádzka okolo celého masívu. Stratili sme vyše hodiny a čas neúprosne tlačil. Keď sme sa konečne prehrabali na hlavnú trať vedúcu do Le Corbier, v polovici stúpania nás nekompromisne odstavili policajné TdF motorky.
Stop! Ďalej ani krok! Cesta je už uzavretá pre preteky.
🍦 Zmrzlina, chlieb od karavány a cyklistické bratstvo
Nuž čo, plán A vyprchal, nastupuje francúzska pohoda. Keď nemôžeš došliapať do cieľa, sprav si cieľ tam, kde stojíš.
Zosadli sme z bicyklov a okamžite sa pobratali s miestnymi francúzskymi fanúšikmi. Reklamná karavána nesklamala ani tentokrát – okrem tradičných gumených cukríkov a akéhosi sponzorského trička nám z áut zhodili dokonca čerstvý chlieb a balenú zmrzlinu!
Zlízali sme zmrzlinu, zarevali niekoľko „ideeeš“ a zatlieskali sme preletujúcemu peletónu a po prejazde záverečných sprievodných vozidiel sme sa s vetrom vo vlasoch spustili druhou stranou údolia dole.
📊 Bilancia dňa
- Vzdialenosť: 72,23 km I Prevýšenie: 1 779 m
- Čas v sedle: 4:47:05 I Celkový výkon: 2 186 kJ
- GPX trasy
Večera v hoteli po takomto dni chutila viac než zvyčajne. Malá časť bučišov našej výpravy však stále chýbala – vybrali sa totiž na obrovský okruh cez Glandon a Croix de Fer. O ôsmej večer nám od nich pípla správa, že sú stále nejakých 20 kilometrov od hotela v kopcoch. V kuchyni im s úsmevom odkladáme večeru. Presne o tomto tie Alpské priesmyky TdF sú!
