Tento rok padla naša voľba na NP Paklenica a Starigrad – predovšetkým kvôli Národnému parku Paklenica v masíve pohoria Velebit. Chcela som skrátka na vlastné oči vidieť miesta, kde v 60. rokoch ožívali slávne príbehy o Winnetouovi. Dramatické kaňony, kolmé vápencové steny a hlboké rokle tu totiž nemeckým a juhoslovanským filmárom poslúžili ako dokonalá kulisa pre legendárne májovky.
Tyrkysové Rio Pecos z vtáčej perspektívy
Na slávnu náhornú plošinu Pueblo (Pariževačka glavica) sa dá pohodlne dostať autom zo chorvátskeho Starigradu smerom na mesto Obrovac. Výhľad, ktorý sa odtiaľto otvorí, doslova berie dych – hlboký kaňon rieky Zrmanja máte pred sebou ako na dlani.
Práve táto neuveriteľne tyrkysová rieka predstavovala vo filmoch slávne Rio Pecos. Na tejto skalnej plošine stála vo filmových spracovaniach indiánska dedina Apačov a niekde tam dole v kaňone sa z Winnetoua a Old Shatterhanda stali pokrvní bratia. Ak hľadáte ten najkrajší a najfotogenickejší výhľad na kaňon v celom Chorvátsku, toto je to správne miesto.
💡 Čo ste o Paklenici nevedeli
- Kde sa presne natáčalo? V národnom parku Paklenica a v okolí rieky Zrmanja sa natáčala väčšina dielov vrátane Winnetou I, Winnetou – Červený gentleman, Poklad na Striebornom jazere či Mezi supmi.
- Jaskyňa Manita peć: Je jediná sprístupnená jaskyňa v NP Paklenica. Má dĺžku 175 metrov a pýši sa obrovskými podzemnými sieňami a kvapľovými útvarmi starými tisíce rokov (teplota vnútri je celoročne len okolo 9°C, takže mikina v batohu je povinnosť!).
- Legenda o Večke Kule: Stredoveká obranná veža zo 16. storočia na pláži Kulina slúžila na stráženie morského kanála. Miestna legenda hovorí o kráľovi Pasoglavovi (s pačou/psovskou hlavou), ktorý v nej sídlil a každému holičovi, ktorý ho ostrihal, dbal o to, aby jeho tajomstvo nikdy neopustilo múry veže.
Velika Paklenica: Sklamanie vystriedané nadšením
Samotný kaňon Velika Paklenica ma spočiatku trochu sklamal. Asfaltová cesta, ktorá vedie hlboko do vnútra skál od hlavného vstupu, sa vliekla dlho-predlho. Hoci sú konkrétne filmové miesta z Winnetoua riadne označené informačnými tabuľkami, prechádzke chýbala divokejšia atmosféra a asfalt pod nohami v národnom parku to jednoducho kazil.
Skutočná horská turistika sa však začala ihneď po skončení asfaltky. Chodník začal prudko stúpať serpentínami medzi obrovskými skalnými masívmi a priviedol nás až k jaskyni Manita peć.
Návšteva tejto podzemnej ríše plnej fascinujúcej kvapľovej výzdoby rozhodne stála za tú námahu a stúpanie v horúčave.
Mystický únik na Mali Vitrenik a tajomné pomníky Mirila
Turistika zo Starigradu na vrch Mali Vitrenik (410 m n. m.) bola fantastickým únikom od davov turistov do autentickej, drsnej prírody južného Velebitu. Hoci sa konkrétne na tomto kopci Winnetou nenatáčal, trasa má neuveriteľný, priam divoký nádych, ktorý človeka okamžite prenesie do atmosféry starého Divokého západu.
Ešte pred stúpaním na samotný vrchol sme natrafili na magické a pekne upravené miesto – kamenné pomníky Mirila. Viaže sa k nim podmanivá a tak trochu tajomná história: keď v minulosti v drsných horách zomrel človek, horali niesli jeho telo dole do dediny. Na tomto mieste ho po namáhavej ceste po prvýkrát položili na zem, aby si oddýchli. Zmerali dĺžku tela zosnulého a z plochých kameňov vytvorili na zemi jeho obrys. Verili totiž, že kým mŕtve telo patrí zemi, na mieste „mirila“ zostáva navždy oddychovať duša človeka.
Skutočné prekvapenie nás však čakalo o niečo vyššie. Priamo na chodníku pod vrcholom sme stretli pasúce sa polodivoké kone, ktoré strážil somár so zvoncom na krku. Až neskôr som sa dočítala, že tieto zvieratá patria miestnym farmárom a zvonce slúžia na to, aby ich v neprehľadnom teréne ľahšie našli. Zvuk cinkajúcich zvoncov, nesúci sa inak úplne tichým horským údolím, vytvoril nezabudnuteľnú, priam mystickú atmosféru.
Večerná mágia pri mori a Večka Kula
Po celom dni strávenom v horách mali svoje neopísateľné čaro aj obyčajné večerné prechádzky popri mori. Zapadajúce slnko dodávalo celému pobrežiu zvláštnu, priam melancholickú atmosféru.
Hladina Jadranského mora sa sfarbila do teplých odtieňov oranžovej a tieň mohutného masívu Velebit nad nami pripomínal, aká malá je ľudská stopa v porovnaní s touto prírodou. Našou obľúbenou zastávkou sa stala Večka Kula – zrúcanina stredovekej obrannej veže zo 16. storočia, ktorá stojí priamo na kamienkovej pláži Kulina.
NP Paklenica a Starigrad
Od dramatických kaňonov Winnetoua, cez drsné hrebene Velebitu s voľne pasúcimi sa koňmi a tajomnými pomníkmi Mirila, až po tiché západy slnka pri múroch Večky kuly. Starigrad bol pre mňa presne takýmto nezabudnuteľným mixom kontrastov. Ukázal mi dve tváre Chorvátska – jednu filmovú a druhú divokú, no obe rovnako podmanivé. Niekedy stačí len vypnúť navigáciu, odbočiť z asfaltky a nechať sa viesť prírodou a príbehmi, ktoré v sebe miesto ukrýva.
