Ráno vstávam pod Monte Kumeta. Telo ešte spí, ale hlava už vymýšľa blbosti. Sicília pred vás každé ráno postaví zásadnú dilemu. Buď sa vyvalíte na pláž, chytáte bronz a hory vás nezaujímajú. Alebo sa vykašlete na more, vyberiete sa do vnútrozemia a užijete si surové kopce, kde za celý deň nestretnete ani nohu. U mňa znova zvíťazili hory. Vyrážam na Monte Rossella hiking Sicília.
Vybral som si nevinný okruh cez Sant’Agatu okolo Monte Rossella. Z diaľky to vyzeralo ako nedeľná prechádzka pre dôchodcov. Po šiestich kilometroch sa však smejem cez slzy. Hodinky ukazujú 400 nastúpaných výškových metrov. Slnko pečie a nohy horia.
Pri Masseria Rossella zrazu stretávam osamelého maníka. Batoh väčší ako on sám, prepotené tričko a výraz šialenca. Šliape pešo z Agrigenta až do Corleone. Sedemdesiatpäť kilometrov v nohách a pred sebou ešte kus cesty. Až neskôr som zistil, čo to bolo za zjav.
Tadiaľto totiž vedie Magna Via Francigena aj Itinerarium Rosaliae. Sicílska verzia Santiaga de Compostela. Akurát namiesto pútnických kaviarničiek tu máte prach, bodliaky a vlastné myšlienky.
Zelená lúka spredu, kolmá stena zozadu
Monte Rossella meria len 1 064 metrov. Na papieri žiadna tragédia. Lenže sicílske hory majú jeden geniálny optický klam. Sú zákerné.
Z tej miernejšej strany vyzerá kopec ako zelený zamat. Lúka, kravky, romantika. Človek si povie, že tam vybehne v žabkách. Lenže obídete masív a z druhej strany na vás vycerí zuby kolmá vápencová stena. Žiadny kompromis. Šliapete hore a funíte. Každú chvíľu si hovoríte, že ten horizont pred vami je už vrchol. Prídete tam a zistíte, že vrchol je ešte o sto výškových metrov vyššie. Proste ho odspodu nebolo vidieť.
Na hrebeni pri vrcholovej plošine Monte Leardo však prichádza katarzia. Stojím hore a dych mi vyráža nielen tachykardia, ale ten výhľad. Stretávam pastiera, lenivo zaháňa ovce, stará sa aj o kone. Nerozumieme sa ani slovo ale bratáme sa. Dá mi ochutnať nejaké tuhé.
Kotlina Piana degli Albanesi leží dole ako na tácke. Vidím obe obrovské jadrá civilizácie – jazero Piana degli Albanesi na jednej strane a jazero Scanzano na druhej. Medzi nimi len holé skaly a ticho. Úplné ticho, aké pri mori nikdy nezažijete.
Bizarnosť vnútrozemia: Mesto duchov, kde skapala voda
Pri zostupe cez horské sedlo vchádzam do zóny súmraku. Zrazu stojím uprostred celej opustenej dediny. Žiadne stredoveké zrúcaniny z kameňa. Normálne, relatívne moderné poschodové domy, vybetónované ulice, garáže, terasy. Niektoré domy majú ešte celé okenice a na dverách visiace zámky. Všade je však mŕtvo. Žiadny človek, žiadne auto, ani prašivý pes tu nešteká.
Pripadal som si ako v lacnom postapokalyptickom filme. Neskôr dole v údolí sa pýtam miestneho deda, čo to tam preboha je za Černobyľ. Dedo mykol plecom, vypľul špačka a zahlásil: „Finita l’acqua.“ Došla voda.
Vyschli pramene, obecné studne ťahali len bahno a štát sa na nich vykašľal. Keď nemáte vodu, nezmôžete nič. Ľudia zbalili hrnce, periny a zutekali do miest. Celé nové sídlisko proste nechali napospas bodliakom a vetru. Sicílska realita bez prikrášľovania.
Masseria Rossella a liečba bielym Catarrattom
Po hodinách šliapania v prachu a obchádzania suťovísk padám z kopca priamo k Masseria Rossella. Historická usadlosť z devätnásteho storočia. Kamenné múry, tieniace pergoly, staré sudy a nekonečné vinice. V tej chvíli mi pripadala ako fatamorgána uprostred púšte.
Sadám na drevenú lavicu. Vyťahujem nohy z prachu a objednávam si pohár domáceho bieleho Catarratto. Studené, minerálne, jemne trpké. Vypil som ho na dva hlgy. V tej sekunde telo zabudlo na všetkých 500 nastúpaných metrov. Presne kvôli tomuto mám vnútrozemie rád. Zažijete si peklo na kameni, aby ste si potom o pol hodiny neskôr vychutnali božský pokoj so sedmičkou vína na stole.
📍Praktické tipy na sicílske traily
- Východisko: Rázcestie pri Sant’Agata alebo priamo usadlosť Masseria Rossella (dostupná autom z cesty SP5 medzi Piana degli Albanesi a Ficuzzou).
- Parametre trasy: Dĺžka okruhu cca 12 – 14 km, prevýšenie cca 550 m, čas chôdze 4:00 až 5:00 h.
- Terén: Štrkové zvážnice, staré mulicové chodníky (regie trazzere), v závere strmé kamenisté svahy bez vyznačeného chodníka.
- Voda a slnko: Na trase nie je jediný fungujúci prameň pitnej vody. Berte minimálne 2,5 litra vody na osobu a chráňte si hlavu, tieň na hrebeni nenájdete.
- Navigácia: Značenie Sentiero Italia je vyblednuté a nepravidelné. Majte stiahnutú offline mapu (Mapy.cz / Wikiloc).
- Agroturismo: Masseria Rossella ponúka skvelú lokálnu kuchyňu a víno, mimo hlavnej sezóny je však lepšie overiť si otváracie hodiny vopred.
Často kladené otázky (FAQ)
Pokiaľ sa držíte južných a západných trávnato-kamenistých svahov, terén je bezpečný. Vyhnite sa severovýchodným zrázom, kde skala padá kolmo nadol. Ak uvidíte ovčiarskych psov, oblúkom sa im vyhnite. V ich očiach som čítal očakávanie: „len poď, natrhnem ti riť“
Áno, nejde o oplotený areál, ulice sú voľne priechodné. Do samotných budov však nevstupujte, hrozí prepadnutie stropov a narušená statika.
Zvážnice na úpätí masívu a trasa Magna Via Francigena sú výborné pre gravel aj horský bicykel. Vrcholová pasáž Monte Rossella a Monte Leardo je však len pre peších.
