Prešlo už pár rôčkov, čo sme si dali výšľap bicyklom na Col de Vars. Najprv temer rovinka a posledných 5 km čistého očistca. Kto sem preboha ten kopec dal? Na prvý pohľad mal byť tento deň relaxačný. Aspoň všetko tomu ráno nasvedčovalo. Ale nebol.
Col de Vars
Priesmyk vyzerá na prvý pohľad ako nenápadný, viac menej oddychový kopec. Veď treba nastúpať iba nejakých 1150 m na 24 km. Čo však mapy nehovoria, že 19 km z plánovaných 24 je v podstate čistá rovina a potom sa cesta zdvihne nad 10 % a nepustí ani na meter, ani na zlomok sekundy.
Je to o hlave
Už po prvom kilometri kreativita začne pracovať. Zastav, lebo je to nezodpovedné, zastav lebo už nemôžeš, pozri aký pekný pohľad (jazero, kopec, les, skala, …) to je úplne jedno čo, hlavne na chvíľu zastaň.
Nekonečné zverské stúpania. Kto sem ten kopec preboha dal?
A ty vieš, že sa to nedá. Máš hneď tri dobré dôvody:
- Uvidia ťa ostatní, ach tá hanba
- Ak zastaneš, tak sa v tom kopci v tretrách už nerozbehneš
- Ak zastaneš raz, budeš zastavovať stále a nedôjdeš nikdy
Opäť prišli na radu základné otázky. Či mi už úplne hrabe? Prečo to vlastne robím? Mám to zapotreby? Čo si tu dokazujem? No poviem vám, nebolo ľahké ten boj vybojovať.
Pamätám sa presne na pocit a výraz tváre, keď som míňal hornú úvrať priesmyku. Podobný polourehotaný, pološialený výraz v tvári mali temer všetci, čo finišovali. Nech žije Cal de Vars. Na vrchole kávička. Ale aká. Dodnes neviem pochopiť, prečo kdekoľvek v taliansku dostanem za 1 euro famóznu kávu a túto vo Francúzsku za 3 Eurá niečo, čo kávu len zďaleka pripomína. 🙂
Col de Vars
v nadmorskej výške 2108 m n.m. je vysokohorský priesmyk v Alpách medzi departementmi Hautes-Alpes a Alpes-de-Haute-Provence vo Francúzsku. Spojuje údolie Ubaye s údolím Queyras a Embrun. Horský prechod bol zaradený do Tour de France celkom 33-krát od roku 1922, keď Philippe Thys cez neho prešiel po prvýkrát.
🟡 Okienko Tour de France: Očistec na Vars a éra oceľových hrdinov
Col de Vars (2108 m n. m.) patrí k najstarším pilierom alpských etáp Tour de France. Hoci jeho priemerný sklon vyzerá na papieri neškodne, záverečných 5 kilometrov s pasážami cez 10-12% pravidelne trhá pelotón na kusy.
- Prečo drevené ráfiky? V 30. rokoch sa na horské etapy používali výhradne drevené ráfiky. Dôvod bol prozaický – vtedajšie hliníkové zliatiny sa pri dlhom brzdení v strmých zjazdoch zohrievali natoľko, že teplo roztápalo lepidlo, ktorým boli galusky prilepené k ráfiku. Galuska sa potom zošmykla a nasledoval fatálny pád. Drevo teplo neviedlo, takže bolo pre zjazdy z Col de Vars oveľa bezpečnejšie.
- Počet prejazdov na TdF: Pelotón Tour de France zdolával tento priesmyk celkovo 36-krát (premiéra bola v roku 1922, zatiaľ naposledy v roku 2024).
- História v dreve (Éra 1930s): Keď pretekári v roku 1935 (z ktorého pochádza aj náš objavený špeciál) stúpali na Col de Vars, organizátori im pod hrozbou diskvalifikácie zakazovali mechanické prehadzovačky. Ak chcel jazdec zmeniť prevod, musel na vrchole kopca zastaviť, odmontovať zadné koleso pomocou krídlových matíc, otočiť ho (na druhej strane náboja bol iný pastorok), koleso znova nasadiť, napnúť reťaz a pokračovať.
GPX trasy
- Col da Vars
- Col de la Bonette
- Col de Large
Objav v Barcelonette
Cestou dole prišlo aj na straty. Utrhol som špicu na kolese. Výsledok 3×20 km bonusová časovka medzi servismi v Barcelonette a Jausiers.
Špicu som síce nedostal, ale objavil som iný poklad. Cyklistický špeciál Tour de France, ako fešáci jazdili pred sto rokmi.
Originál závodný špeciál Tour de France z roku 1935
S drevenými ráfikmi, plynovou prednou lampičkou, ktorú mal jazdec zavesenú a primontovával ju iba v noci a umnou mechanickou prehadzovačkou, ktorá má od dnešného shimaňáckeho Dura Ace alebo Campagnolo Super Recordu na míle ďaleko. Ako s tým len mohli tieto kopce šlapať?
Skrátka autentický poklad, ktorý každý deň nevidíš. Neostáva než obdivovať. Opäť krásny deň vo Francúzskych Alpách.
