Stretol som ju po rokoch. Kamarátka, ďalšia „ja-jistka“. Rozprávala len o sebe. O práci, o úspechoch, o vyčerpaní. O tom, ako celé okolie nič nezvláda, ako ju nikto nechápe a aká je nenahraditeľná. Rozvedená, samozrejme. „V žiadnom prípade nie je workoholik!“ Má drobné zdravotné problémy, ale tie lekári na Slovensku riešiť nevedia – iba ona sama. Veď internet má odpovede na všetko a tí „tĺci“ v bielych plášťoch tomu nerozumejú.
Spomenula aj syna. „Môj malý je nezastaviteľný. Hyperaktívny. Úplne iný ako ostatné deti. Predurčený na úspech. Je po mne.“ Hrdo mi opisovala ADHD symptómy vlastného dieťaťa, akoby čítala diagnózu, na ktorú je pyšná.
Keď práca zje všetko ostatné
Takých ľudí stretávam čoraz častejšie. Práca ich pohltila natoľko, že voľný čas – svoj aj cudzí – vnímajú ako niečo podradné. Oddych, relax, osobný život? Niečo, čo do „profi sveta“ nepatrí. Ako slabosť.
Workoholizmus, podobne ako hyperaktivita detí, sa stal módnym trendom. Namiesto toho, aby si ľudia priznali problém, chvália sa ním. Často je to póza. Snaha vyzerať šikovnejšie, výkonnejšie, dôležitejšie. Lenže skôr či neskôr narazia. Symptómy sú totiž u všetkých takmer rovnaké. Viem to. Sám som si tým prešiel.
Kedy to už nie je normálne
Robiť dvanásť hodín denne, pracovať doma, v posteli, s partnerom a tváriť sa, že je to štandard, nie je zdravé. Bez dovolenky, bez koníčkov, bez resetu ide výkon dole. Stráca sa nadhľad, kreativita, chuť. Zostane len rutina.
Bez regenerácie sa z človeka stane mechanizmus. Stres, chyby, podráždenosť, nespavosť, výpadky pamäte. Postupne prichádzajú hádky, zhoršené vzťahy a choroby. Ako každá závislosť, aj workoholizmus má hlbší dôvod – únik pred problémami, neschopnosť niečo riešiť, nespokojnosť so životom.
Symptómy workoholizmu
Máš nábeh na workoholizmus? Možno sa v tom spoznáš:
- stále myslíš na prácu, aj v noci, a máš výčitky, keď nepracuješ
- robíš viac vecí naraz a si na to hrdý
- nevieš sa uvoľniť, keď nepracuješ
- chyby ťa rozhodia, úspechy berieš ako samozrejmosť
- nemáš čas na koníčky, priateľov, seba
- všetko chceš mať pod kontrolou, aj banality
- riešiš operatívu, ale uniká ti podstata
- veci donekonečna prerábaš, úľavu cítiš až po „dokonalom“ dokončení
- reaguješ podráždene, keď ťa niekto vyruší alebo naznačí problém
- a hlavne: v žiadnom prípade si nepripustíš, že by si bol workoholik
Oddýchnutý človek vždy dosiahne oveľa viac.
Tri štádiá, ktoré si nevšimneš hneď
- V skorom štádiu stále myslíš na prácu, robíš nadčasy a odmietaš dovolenku.
- V strednom štádiu ťa práca úplne pohltí, mizne spoločenský život a objavujú sa zdravotné problémy.
- V neskorom štádiu už ide len o následky – bolesti, vysoký tlak, neschopnosť sústrediť sa, riziko infarktu či mozgovej príhody.
Ako z toho von (bez ezoteriky)
- Prácu si nenos domov, najmä večer. Plánuj priority a význam, nie len úlohy. Porovnaj pracovné a osobné ciele – často zistíš, že spolu nesúvisia.
- Dospelý človek by mal čas, keď nespí, rozdeliť približne na polovicu pre prácu, zvyšok pre rodinu, vzťahy a záľuby. Dopraj si dovolenku. Oddych. Ticho.
- Nájdi si niečo mimo práce. Niečo nové. Pohyb, šport, čerstvý vzduch. Spi. A hlavne – nezapíjaj únavu alkoholom.
Záver, ktorý nie je happyend
Práca je dôležitá. Ale nemala by byť únikom. Lebo ak si workoholik, keď zlyhá tvoje telo alebo vzťahy, žiadny úspech ťa nezachráni.
