Niektoré mestá majú Eiffelovku, iné Sochu slobody. Gdaňsk má… Gdaňský žeriav. (Gdański žuraw) A nie hocijaký. Tento stredoveký drevený kolos na brehu Motławy tu stojí už od 15. storočia a stále pôsobí, akoby sa mal každú chvíľu premeniť na parný stroj alebo robotického delfína.
Mysleli sme si, že ideme pozrieť len ďalší kus starej techniky. Ale zrazu sme sa ocitli uprostred mechanického stroja zo stredoveku, kde ľudské nohy ako škrečkovia v kole premieňali lodný náklad na tovar. Akoby to naskicoval Leonardo da Vinci v svojich mechanických zázrakoch. Johny neveril, že to celé niekedy fungovalo. Ja som zas neveril, že v tom nenájdeme nejaký motor, ktorý to poháňa.
Gdański žuraw
Johny stál pod žeriavom a pozeral hore. Dlho.
„To je ako… ako keby kostol zhltol mlyn a potom sa rozhodol dvíhať lode,“ zahlásil. Mal pravdu. Gdaňský žeriav, ktorý od 15. storočia slúžil ako nákladný výťah, loďový servis a prístavná brána v jednom, pôsobí ako monument z renesančnej histórie.
A hoci je dnes z neho múzeum, stále si zachováva atmosféru starého mechanického sveta, kde sa všetko pohybovalo v rytme reťazí, drevených kolies a nadávajúcich námorníkov.
Čo to vlastne je a prečo to stojí za pozretie?
Žeriav na nás pôsobíl ako technická senzácia stredoveku. Unikátna zdvíhacia konštrukcia, kladka s dvoma ľudskými bežiacimi kolesami, po troch ľuďoch v každom. Áno, ako tie pre škrečky, ale pre chlapov v sandáloch a s bedrovým pásom.
„To znamená, že niekto chodil v tom kole a šliapal, aby to dvíhalo náklad z lode?“ neveril Johny.
Presne tak. Sila nôh a zákony fyziky – žiadna para, žiadna elektrina. Len gravitácia, pot a stredoveký inžinier s fantáziou.
Nie nadarmo sa stal Gdaňský žeriav jedným z hlavných symbolov mesta.
Zážitok medzi trámami
Vo vnútri to vonia drevom a železom. Človek má chuť dať si helmu a opýtať sa, kde je dielňa na katapulty. Prechádzaš sa po historických poschodiach, v hlave ti škrípu ozubené kolesá a v nohách sa ozýva Johny, ktorý sa neustále pýta: „A kde sa tu púšťal ten tovar? A kam to išlo? A čo keď sa chlapom zatočila hlava v tom kolese?“
Zrazu si uvedomíš, že to nebol len žeriav, ale pulzujúca súčasť obchodného života mesta.
Akoby morská mýtnica. Tadeto prechádzali všetky sudy s pivom, vrecia s obilím, kontajnery stredovekého sveta. A dnes tu chodíme my.
Paradox turistiky dneška
Kúsok vedľa je zakotvená výletná lodička Gdańsk. Práve sa pripravuje na ďalší okruh. Pôsobí ako nebezpečná pirátska plachetnica ale tebe je jasné, že je to len frančíza, ďalší retrofejk pre turistov chtivých zážitkov. Môžeš si kúpiť lístok, na lodi pivo, kávu, občerstvenie, povozia ťa po Motlave, trochu ako kolotoč, ale… iba kúsok vedľa je Gdański žuraw, jedinečný autentický artefakt doby, ktorý si v záplave magnetiek, koktailov a povrchnýmch zážitkov turisti možno ani nevšimnú.
Skica majstra Leonarda
Predstavujem si, ako by to vyzeralo, keby do Poľska v roku 1470 prišiel Leonardo da Vinci na výlet. Stál by vedľa miestneho staviteľa a pýtal sa: „Maestro, čo je to táto vec?“
Gdaňský výberčí by sa pousmial, pokrčil ramenami a povedal: „To máme na to, aby sme naložili pivo na loď a zistili, koľko zvládnu chlapi behať ako škrečkovia, kým spadnú.“
Leonardo by vytiahol skicár a zapísal si: „Inšpirácia pre budúci renesančný CrossFit.“
Prečo to nevynechať
Žeriav na Motławe je ikona Gdaňska – technická, symbolická aj estetická. Je dôkazom, že aj v čase bez parných strojov, motorov, elektrobatérií a cloudového úložiska dokázali ľudia postaviť niečo, čo fungovalo stáročia.
A keď sa potom z múzea vynoríš späť na nábrežie, cítiš sa, akoby si vyšiel zo stroja času. Aj keď sme sa zhodli na tom, že osobný výťah by pomohol.
Praktické tipy
- Žeriav (Gdański žuraw) nájdeš na nábreží rieky Motława – je neprehliadnuteľný.
- Lístok stojí pár eur, vo vnútri je múzeum mestskej techniky a prístavného života. S turistickou kartou bezplatne. Gdaňský žeriav je súčasťou námorného múzea a lode Soldek, ktoré si nenechaj ujsť.
- Ak máš čas, skoč po prehliadke do kaviarne naproti a sleduj, ako sa večerné svetlo odráža v oknách žeriavu. Romantické. Aj keď Johny tam chcel croissant a klobásu.
