Výprava na dvoch kolách Gruzínskom pomaly finišuje. Čas posunúť sa ďalej. Kde som začal, tam aj končím. Mám za sebou 7. deň v Gruzínsku a musím povedať, že je to zážitok. Tbilisi – mesto plné kontrastov, je zmesou novej architektúry, pamiatok a turistických atrakcií.
Tbilisi – mesto plné kontrastov
Bohatú kultúru a históriu mesta ilustruje aj fakty, že v Tbilisi sa nachádza jediná mešita na celom svete, kde sa spoločne modlia šiitski aj sunnitski moslimovia. Táto mešita sa volá Džumah a symbolizuje náboženskú toleranciu mesta.
Mesto má tiež svoju vlastnú verziu „Sochy slobody“: 20-metrová socha Kartlis Deda (Matka Gruzínska) drží v jednej ruke meč na obranu pred nepriateľmi a v druhej čašu vína na privítanie priateľov. Tá druhá mi bola sympatickejšia.
V meste sa nachádza aj unikátna hodinová veža, ktorá každú hodinu predvádza bábkové predstavenie. Nečudo, veď „Rezo Gabriadze Clock Tower“ postavil umelec, známy gruzínsky bábkar a režisér.
Jednou z ikonických stavieb moderného Tbilisi je aj Most mieru (Peace Bridge). Tento 150 metrov dlhý sklenený a oceľový most pre peších, otvorený v roku 2010, sa klenie ponad rieku Kura a v noci žiari tisíckami LED svetiel. Akoby bol nielen praktickým spojením medzi starou a novou časťou mesta, ale aj symbolom Gruzínska smerujúceho (možno) do budúcnosti.
Výprava na dvoch kolách Gruzínskom
pokračuje ďalej, za hranice tejto zaujímavej zeme. Najviac ma prekvapil rozdiel medzi mestom a vidiekom. Zatiaľ čo u nás si často sťažujeme na pravidlá, tu mi tie pravidlá naozaj chýbajú – v premávke, aj v každodennom živote. Chýba mi aj viac úsmevov na tvárach ľudí. Napriek tomu som si toto mesto užil a som rád, že som mal možnosť ho spoznať.
