Na bicykli cez Gruzínsko a Turecko – vietor, chlad a zlomené tyčky od stanu na úpätí Kaukazu. Prvé kilometre v Turecku na bajku dali zabrať. Ale pocit slobody? Na nezaplatenie.
Prvé kilometre v Turecku
Deň 11: Po včerajšom ťažkom presune z Gruzínska, keď ma bičoval vietor, dážď a chlad, som sa dnes konečne opäť posadil na bicykel. Tentokrát už sám. Včera som išiel autom – a úprimne, padlo mi to dobre. Niektorí parťáci to dali aj v tom mizernom počasí. Klobúk dole.
Dnes je síce stále chladno, ale už sa to dá. Ráno sedem stupňov, cez deň štrnásť – po tých dňoch na hranici mrznutia je to ako jarný zázrak. Celý deň ma hrial len jeden pocit: sloboda. Ten zvláštny druh voľnosti, keď sa svet zmenší na šírku cesty a tep srdca.
Tepebaşi Geçidi Rakım
Cestou som prechádzal horským priesmykom Tepebaşi Geçidi Rakım, ktorý leží v nadmorskej výške viac ako 2 000 metrov. Vietor tam fúkal naprieč údolím a teplota klesla o niekoľko stupňov, ale výhľady na zasnežené hrebene Kaukazu stáli za každý záber pedálov.
Tesne pred západom slnka som našiel ideálne miesto na prenocovanie – pod prístreškom v opustenom štrkovisku. Na noc a ráno hlásia dážď, takže som si blahorečil za strechu nad hlavou. A potom prišla tá menej radostná správa: pri stavaní stanu sa zlomila už druhá tyčka. Vyzerá to, že môj verný spoločník má po sezóne.
Zajtra budem musieť zostať v najbližšom meste a pohľadať nový stan – ak sa pošťastí, tak taký, ktorý zvládne viac než len mierny vietor z Kaukazu.
Vedeli ste, že priesmyk Tepebaşi Geçidi patrí medzi významné horské cesty v tureckej východnej Anatólii. Nachádza sa nad 2 000 metrov nad morom a spája región Erzurumu s údolím smerom k východnej hranici Turecka. Pre cykloturistiku a bikepacking je to náročná, ale vizuálne úchvatná trasa: serpentíny vedú popri strmých zrázoch a ponúkajú panoramatické výhľady na zasnežené hrebene Kaukazu. Cyklisti, ktorí tu prechádzajú, zažijú kombináciu adrenalínu, horského vetra a kontaktu s divokou prírodou, ktorá je typická pre východnú Anatóliu.
Vietor, dobro a televízia v Erzurume
Deň 12: Dnešok mal byť „oddychový“. Deväťdesiat kilometrov po včerajších stoštyridsiatich, hovoril som si – hračka.
Lenže niekedy je krátka trasa ťažšia ako dvojnásobná. Od rána ma sprevádzala zima a protivietor, ktorý mi brzdil aj myšlienky. No ako to už býva, všetky ťažkosti prebili zážitky.
Ráno som dokázal opraviť stan – improvizovaný zásah z drôtu a pásky, ale drží.
Cestou som prechádzal lokalitou Ortalama Hız Tespiti, známou medzi cyklistami a cestnými nadšencami ako bod, kde sa merajú priemerné rýchlosti vozidiel. Pre mňa znamenal skôr príležitosť zmerať, ako dokážem prekonať protivietor a stúpanie – a výsledok bol povzbudzujúci: aj na bicykli sa dajú dosiahnuť pôsobivé tempo a výkon.
A potom prišlo niečo, čo na cestách milujem – ľudská dobrota.
V prvom obchode, kam som vošiel, mi majiteľ nedovolil zaplatiť. Len sa usmial a mávol rukou. Niečo povedal, nerozumel som, ale význam bol jasný: „Vitaj.“ Ťažko sa to opisuje, ale v takých chvíľach sa človeku svet zrazu zdá v poriadku.
Ďalší moment prišiel v malej rybej reštaurácii. Majiteľ ma zbadal prichádzať na bicykli, zvedavo sa vypytoval, odkiaľ som a kam idem. Po výdatnej večeri s rybou a chlebom ma požiadal o rozhovor do televízie.
Z mojej lámaniny angličtiny to bude asi skôr do rubriky „veselé príbehy z ciest“, ale nadšenie bolo úprimné.
Noc trávim na Technickej univerzite v Erzurume – trojlôžková izba s raňajkami za dvadsaťštyri eur, a po dlhých dňoch v daždi znie posteľ ako luxus.
Erzurum
Erzurum leží v nadmorskej výške takmer 1900 metrov a je jedným z najchladnejších miest Turecka. V zime tu teploty klesajú pod mínus dvadsať, no práve preto má mesto nezameniteľnú atmosféru.
Kedysi bolo dôležitým bodom na Hodvábnej ceste, spájajúcej Perziu, Arménsko a Anatóliu.
Dnes tu vedľa seba stoja seldžucké mešity, osmanské karavanseraje a moderné univerzity – zvláštny mix histórie, ktorý cítiť aj vo vzduchu.
Prvé kilometre v Turecku dali zabrať. Zajtra ma čaká cesta ďalej na západ. Stan síce drží na čestné slovo, ale chuť pokračovať je pevnejšia než kedykoľvek predtým.
