Prečo Lanzarote vyzerá tak, akoby malo osobného architekta? Volal sa César Manrique. Práve on presvedčil ostrov, aby bol sopečnou galériou. Prinášame náš osobný pohľad na Manriquizmus a jeho vplyv na tradičnú architektúru Kanárskych ostrovov. Bol to on, kto presadil zákaz vysokých stavieb a neónových reklám. Zistite, ako Manrique vytvoril inteligentný turizmus, kde Jameos del Agua, Mirador del Río a Kaktusová záhrada nie sú len atrakcie, ale predĺženie lávovej krajiny. Bol to génius, alebo len „blázon, ktorého ostrov potreboval“?
Lanzarote má sopečné srdce, veternú povahu a jedného génia, Césara Manrique, ktorý mu robil dlhé roky psychoterapeuta. Ak ste na ostrove čo i len päť minút, zistíte, že jeho meno tu visí vo vzduchu rovnako pevne ako vôňa pečeného kuraťa z all-inclusive bufetu.
Nebol len architekt, ktorého by ste opísali v jednej vete. Bol skôr maliar, ekológ, vizionár, aktívny odporca gýču, umelec, ktorý vraj kričal na bagre, a človek, ktorý veril, že “krajina je najvzácnejšia galéria – len ju treba nezašpiniť”.
Hovorí sa, že raz zahlásil:„Ak chcete Lanzarote zničiť, pokračujte takto ďalej. Ale ja vás budem strašiť aj po smrti.“ Ťažko povedať, či to povedal. Vraj áno. Nám stačí, keď to začína „vraj“.
Ako som prvýkrát pocítil Manriqueho
Je to jednoduché. Vystúpite z auta. Vidíte biely dom. Ďalší biely dom. A potom ešte jeden.
Poviete si: „Aké milé, všetci tu fandia minimalizmu.“
Až neskôr zistíte, že to nie je minimalizmus. To je Manriquizmus. Zákaz neónov, mrakodrapov a gýčovej architektúry.
- Povinnosť zachovať tradičnú architektúru? To on.
- Zákaz neónových reklám, panelákov a gýčových farieb domov? Tiež on.
- Domy natreté na bielo, dvere zelené alebo modré podľa regiónu? On.
- Turizmus, ktorý rešpektuje prírodu skôr než peňaženky investorov? No hádajte kto.
Keby mohol, osobne by kontroloval aj farbu uterákov v hotelových izbách.
Návrat z New Yorku: Manriqueho misia – Inteligentný turizmus
Génius, ktorý miloval ostrov viac, než ostrov miloval seba. César Manrique sa narodil v Arrecife. Ostrov miloval ešte skôr, než si ostrov vôbec uvedomil, že je krásny. Po štúdiách v New Yorku (kde mu vraj šepkali, že bude ďalšia veľká hviezda maľby), sa rozhodol vrátiť. New York nechal New Yorkom. Lanzarote mu bola silnejšia droga.
A tu sa začala jeho misia: zachrániť ostrov pred turizmom tak, že turizmus vytvorí – ale inteligentný.
Najznámejšie diela: Jameos del Agua, Mirador del Río, Kaktusová záhrada
Namiesto zábavnych parkov a betónových múrov vytvoril:
- Jameos del Agua – koncertnú sálu v jaskyni, kde hrá hudba aj ticho,
- Mirador del Río – vyhliadku, ktorá rastie zo skaly ako vtáčie hniezdo,
- Kaktusovú záhradu – opevnená botanická pevnosť pre milovníkov kaktusov,
- Lagomar – dom vytesaný do lávy (ktorý mal vraj kupovať aj Omar Sharif, ale prehral ho v kartách – vraj).
Jeho vízia bola jednoduchá:
Architektúra má byť pokračovaním krajiny, nie jej konkurenciou.
César Manrique
Turizmus áno. Betón nie. All-inclusive? Iba cez jeho mŕtvolu.
Keď sa na ostrove začali objavovať prví investori s veľkými plánmi, Manrique vraj chodil na ich stretnutia a kričal: „Nie sme tu, aby sme stavali mrakodrapy pre turistov!“
Jednému údajne vyhodil z rúk stavebné plány so slovami: „Ak to tu postavíte, ostrov vám to raz vráti.“
A hoci to znie dramaticky, mal pravdu. Lanzarote dnes pôsobí inak než ostatné Kanárske ostrovy. Nízke biele domy, architektúra, ktorá neutláča, krajina, ktorá rozpráva.
A aj tie hotelové komplexy v Playa Blanca – nech sú akokoľvek masívne – stále rešpektujú pravidlo, ktoré Manrique pretláčal: žiadne vysoké stavby.
Je zvláštne, ako môže jeden človek zachrániť estetiku celého ostrova. Lanzarote je toho dôkazom.
Dom-múzeum v Tahíche: Dom vytesaný v lávových bublinách
To je César Manrique.
Tragická irónia: Smrť na križovatke, ktorú kritizoval
Zomrel pri dopravnej nehode. Pred jeho vlastným domom. Na križovatke, kde dlhodobo kritizoval nedostatočné dopravné značenie.
Tragická irónia. Ale Lanzarote ho nesie ďalej v každej stavebnej čiare.
Ako cítiť Manriqueho dnes (doslova všade)
- Keď sedíte na Papagayo beach a pozeráte na tie čisté línie krajiny, je to Manrique.
- Keď sa prechádzate po Arrecife a vidíte domy, ktoré nerušia horizont, je to Manrique.
- Keď stojíte na Miradore del Río a máte pocit, že krajina ani architektúra nevedia, kde končí jedna a začína druhá – presne to chcel.
Lanzarote bez Manriqueho by bolo druhou Gran Canariou. S ním je to sopečná galéria, ostrov, ktorý sa rozhodol mať štýl.
A dovolím si povedať: César Manrique nebol architekt ostrova. Bol jeho dramaturg.
Manrique vplyv na turistiku (Praktické pozorovania)
- Biela Fasáda: ⚪ Vždy si všimnite, že takmer všetky domy sú biele (okrem dverí a okenných rámov) – to je jeho priamy odkaz.
- Farba Dverí: 🚪 Farba rámov dverí naznačuje regionálnu príslušnosť (zelená na severe, modrá pri pobreží, hnedá vo vnútrozemí).
- Nízky Horizont: Všimnite si, že nikde na ostrove nevidíte mrakodrapy alebo masívne budovy, ktoré by narúšali sopečný horizont. To je jeho najväčší úspech.
- Architektúra-Krajina: V jeho dielach (napr. Mirador del Río alebo Jameos del Agua) sa vždy pýtajte: Kde končí skala a kde začína architektúra? Odpoveď je: NIKDE.
Záver:
Ak má ostrov dušu, túto mu požičal práve Cézar Manrique
Dnes, keď odchádzate z jeho múzea, z jeho vyhliadok, z jeho jaskýň, si poviete jednoduché: „Škoda, že každý ostrov nemal svojho Manriqueho.“
A možno aj vaša dovolenka dá väčší zmysel, keď pochopíte, že krajina nebola vytvorená pre turistov – turisti by sa mali naučiť žiť v krajine.
Vraj to povedal on. A ja si myslím, že to určite myslel.
