Sú galérie, ktoré vás privítajú bielymi stenami a tichou eleganciou. A potom je tu MWW Wrocław. Miesto, kde súčasné umenie nepotrebuje ochranku, pretože ho stráži 1,5 metra hrubý železobetón. Ak hľadáte vo Vroclave zážitok, ktorý vás „prilepí k zemi“, musíte zamieriť k bunkru na námestí Strzegomski.
Vlak do neba
Hneď ako sme vyšli z podchodu, zastavila nás najprv lokomotíva smerujúca do neba. (Pociąg do Nieba) Skutočná parná lokomotíva z roku 1944, vztýčená kolmo k oblohe, akoby chcela odštartovať do neba. Pre Johnyho to bol fascinujúci vizuálny paradox – naše ľahké kolobežky Kostka verzus desiatky ton ocele mieriacej do mrakov. Tiež symbolika smerovania krajiny. Poliaci do neba a my,… na bielom koni bohvie kam. Možno presne opačným smerom. Je to povinný fotopoint, ktorý dokonale pripravil pôdu na návštevu galérie.
Po chvíli vyjednávania odkladáme kolobežky pri WC a vyvezieme sa 4. poschodie bunkru.
Keď vojna ustúpi avantgarde
Budova MWW (Muzeum Współczesne Wrocław) nie je len nejaký sklad prerobený na galériu. Je to Hochbunker z roku 1942, valcovitá pevnosť navrhnutá architektom Richardom Konwiarzom. Pôvodne mal chrániť obyvateľov pred kobercovým náletmi, dnes chráni to najkrehkejšie, čo máme – slobodné umenie.
Keď vojdete dnu, pocítite ten rozdiel okamžite. Teplota klesne, zvuk sa zmení a priestor vás obklopí surovou, industriálnou energiou. Betónové steny tu nikto neskrýva pod sadrokartón. Sú tu priznané, drsné a nesú stopy histórie.
Vertikálny labyrint umenia
Prechádzať týmto múzeom je ako stúpať cez vrstvy vedomia. Kruhový pôdorys budovy vás núti kráčať v špirále. Každé poschodie otvára novú tému vroclavskej avantgardy a súčasných medzinárodných projektov.
Umeecká performace Smrť veľryby asi nebude pre nepripraveného človeka. Fascinujúcim momentom pre Johnyho bola filozofická konfrontácia s Bergmanovou Siedmou pečaťou, ktorá v surovom prostredí bunkra otvorila dvere fantázii. Dá sa vyhrať šachová partia so Smrťou?
było / jest / będzie
V útrobách bunkra ma najviac zasiahla expozícia ‚było / jest / będzie‘, ktorá premenila šedé blokoviská Szczepinu a uličky Nadodrza na živé sociálne laboratórium. Výstava fascinujúcim spôsobom spája sociologické nálezy s architektonickou víziou mladých umelcov, ktorí v zdanlivej ‚zemi nikoho‘ objavili silnú lokálnu identitu a farebné ľudské príbehy.
Pre mňa to bolo potvrdenie toho, o čom píšem v celom sprievodcovi – že Vroclav nie sú len vudovy a asfalt, ale predovšetkým emócie a vzťahy ľudí, ktorí v ňom žijú. Možno to je cesta ako pochopiť skutočný, autentický Vroclav pod povrchom turistických máp.
Súčasné umenie (contemporary art) v tomto priestore získava nový rozmer. Inštalácie, ktoré by v bielych sterilných galériách pôsobili možno až príliš abstraktne, tu majú váhu. Doslova. Betón im dodáva kontext prežitia a trvácnosti.
Kaviareň, ktorá vám vráti svetlo
Po všetkom tom betóne a koncepčných otázkach potrebujete „reštart“. Ten sa nachádza na najvyššom poschodí. Sú tam dve veci, ktoré nesmiete vynechať:
- Presklená kaviareň: Jediné miesto v budove s oknami. Je to ako vynoriť sa z hlbín oceánu na hladinu.
- Terasa s 360° výhľadom: Odtiaľto vidíte Vroclav ako na dlani – od Sky Tower až po veže katedrál. Je to ideálne miesto na kávu a utriedenie si myšlienok predtým, než naskočíte na kolobežku a odveziete sa k Neon Gallery.
Memento bunkra
V Gdansku sme videli ako stará vojenská pevnosť slúži deťom a umeniu. MWW Wrocław nás naučilo, že najlepšie využitie vojenskej stavby je jej premena na galériu.
Je to „najodolnejšia“ galéria sveta nielen kvôli betónu, ale kvôli myšlienkam, ktoré sa v nej neboja prezentovať. Ak máte radi provokáciu, súčasné umenie a miesta, ktoré majú dušu (aj keď je niekedy trochu mrazivá), bunker na Szczepine je váš cieľ.
Praktické informácie:
- Lokalita: Plac Strzegomski 2a, Vroclav.
- Dostupnosť: Na kolobežke z Rynku je to cca 7-10 minút po hladkom chodníku.
- Tip: V múzeu je šatňa, kde si viete zloženú kolobežku bezpečne nechať.
