Závislosti nemusia mať len podobu alkoholu či tabaku. V modernom svete nás ovládajú rafinovanejšie pasce – alkohol, cukor, sociálne siete, neustály stres, digitálny šum či zajedanie emócií. mnohí sme nejakým spôsobom závisláci. Iba striedame jednu závislosť druhou. Ak sa tvoj život zasekol na mieste, pravdepodobne ťa brzdí skrytá závislosť, o ktorej si doteraz nevedel. Pochop mechanizmus svojich slabostí a získaj späť kontrolu nad svojím životom.

🎙️ Nechce sa ti čítať? Vypočuj si podcast:

Závislosti: Ako nás ovládajú cukor, stres a drogy dneška

V našich článkoch nám pomáha nadácia Život bez závislostí. Ide o rešpektovanú odbornú platformu, ktorá sa dlhodobo venuje prevencii a edukácii v oblasti látkových aj nelátkových závislostí. Ich odborné zázemie nám garantuje, že informácie, ktoré ti prinášame, nie sú len prázdne motivačné frázy, ale stoja na pevných základoch medicínskej praxe a psychológie.

Väčšina z nás si pod pojmom závislosť predstaví extrémy. Pravdou však je, že tie najbežnejšie závislosti nosíme vreckách alebo ich máme v chladničke. Na ceste k lepšiemu zdraviu je kľúčové identifikovať „únikové cesty“, ktorými si kompenzujeme napätie.

Cukor: Moderná droga v potravinách

Cukor aktivuje v mozgu rovnaké centrá odmeny ako tvrdé drogy. Je to tichý zabijak tvojho progresu pri nadváhe. Ak si nevieš predstaviť deň bez sladkého, nie je to len slabá vôľa – je to biochemický cyklus inzulínových šokov.

• ➡️ Cukor a jeho vplyv na organizmus

Emocionálne jedenie: Jedlo ako náplasť na stres

Mnoho ľudí nepriberá preto, že sú hladní, ale preto, že sú nešťastní, unavení alebo nahnevaní. Jedlo sa stáva katalyzátorom napätia. Nauč sa rozlišovať medzi fyzickým hladom a emocionálnym prázdnom.

• ➡️ Zbavte sa závislosti na konzumácii
• ➡️ Zopár dobrých tipov ako si udržať nadváhu v norme
• ➡️ 14 dôvodov prečo ženy priberajú
• ➡️ Prečo priberajú muži
• ➡️ Príčiny priberania trochu inak

Digitálna závislosť: Keď mobil nahrádza pohyb

Chlapci mlátiaci hry a dievčatá scrolujúce sociálne siete. Virtuálny svet je pohodlnejší než ten reálny, ale cena je vysoká: zničená chrbtica, nadváha a strata kontaktu s realitou.

• ➡️ 18 prekvapivých faktov o závislosti od telefónu
• ➡️ Závislosť mládeže od technológií sa podobá baženiu po drogách
• ➡️ Ako nepodľahnúť dezinformáciám na internete

Alkohol a uvoľnenie zábran

Alkohol nie je len o kalóriách (ktorých má požehnane). Jeho najväčšie nebezpečenstvo tkvie v tom, že vypína tvoju disciplínu. Jedno „nevinné“ pivo večer spoľahlivo zlikviduje tvoju celodennú snahu o zdravú stravu.

• ➡️ Si alkoholička, alebo len veľmi rada piješ?
• ➡️ Päť mylných predstáv o užívaní drog a alkoholu
• ➡️ Čo odpovedať na otázku, prečo nepiješ alkohol?
• ➡️ Šesť zábavných triezvych letných aktivít
• ➡️ Čo robiť ak všetci tvoji spolupracovníci pijú
• ➡️ Päť praktických spôsobov ako zvládať pokušenia
• ➡️ Nalejme si čistého vína

Mäkké a tvrdé drogy: Cesta na dno

Experimenty s drogami v snahe uniknúť realite sú nebezpečnou hrou s chémiou mozgu. Zatiaľ čo cukor ti berie kondíciu, drogy ti vezmú identitu, rodinu a život. Pri tvrdých drogách pevná vôľa nestačí. Ak sa ti „únik z reality“ vymyká z rúk, odhoď hrdosť a vyhľadaj odbornú pomoc skôr, než sa tvoj svet definitívne zrúti.

• ➡️ 7 tipov ako zostať čistý a triezvy

Gambling: Cesta k bankrotu

Hazard nie je o šťastí, ale o matematike, v ktorej vždy prehráš. Gambling útočí na dopamín rovnako agresívne ako drogy. Táto neviditeľná závislosť nelikviduje pľúca, ale tvoje úspory, vzťahy a súkromie. Ak svoje hranie tajíš a strácaš kontrolu nad peniazmi, si v pasci. Priznať si prehru a okamžite prestať je jedinou skutočnou výhrou, ktorú môžeš dosiahnuť.

Workoholizmus

Závislosť, ktorej spoločnosť dneška tlieska. Práca do úmoru nie je cnosť, ale útek. Workoholizmus ničí zdravie a vzťahy rovnako ako iné závislosti, hoci ho okolie často obdivuje. Ak tvoj výkon nahrádza osobný život a bez práce cítiš úzkosť, si v pasci. Skutočný úspech nie je vyhorenie, ale schopnosť vypnúť. Reštart začína tam, kde končí tvoj pracovný deň.

• ➡️ Si workoholik?

Toxická kontrola: Závislosť na moci

Potreba ovládať a manipulovať druhých je maskovaná neistota. Manipulátor si buduje vlastnú hodnotu tým, že oberá o slobodu iných – či už v rodine, alebo v práci. Je to nebezpečná závislosť na moci, ktorá ničí vzťahy a obetiam kradne životnú energiu. Ak tvoje šťastie stojí na tom, že iní tancujú podľa tvojho pískania, nie si vodca, ale väzeň vlastného ega. Skutočná sila je v rešpekte, nie v ovládaní.

• ➡️ Ako rozpoznať človeka so skrytým narcizmom
• ➡️ Desatoro rád ako komunikovať s narcistom
• ➡️ Ako porušujeme hranice u detí
• ➡️ Marginálna závisť: naozaj stačí, že sused sa má horšie?
• ➡️ Prečo používame popieranie reality ako obranný mechanizmus

Stravoholik (endorfíny)

Sami sme si prešli túto cestu. Pohyb je liek. Ale ak sa stane jedinou drogou, si v pasci. Stravoholik nehľadá zdravie, ale dopamínový a endorfínový výboj z výkonu. Ak trénuješ cez bolesť, zranenia a na úkor rodiny, tvoje telo už nie je chrám, ale nástroj závislosti. Skutočný Reštart je o rovnováhe – vedieť zamakať, ale aj vedieť regenerovať bez výčitiek svedomia.

• ➡️ Extrémne premeny. V čom vidím problém?
• ➡️ Svojráz amatérskeho vytrvalca

Závislosť na pohodlí (Komfortná zóna)

Najnebezpečnejšia závislosť je tá na vlastnom pohodlí. Stačí nám teplo obývačky a odkladanie pohybu na „zajtra“. Priznať si, že si zlenivel, je prvý krok k slobode.

• ➡️ Výhovorky a zdôvodnenia ako poraziť lenivosť
• ➡️ Hýbať sa alebo gaučovať? Pre a proti …
• ➡️ Prečo majú závislí potrebu unikať?
• ➡️ 10 spôsobov ako zvládať stres a úzkosť

Príspevok Závislosti: Ako nás ovládajú alkohol, cukor, technológie, práca a ostatné drogy dneška zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Väčšina z nás si myslí, že má svoj smartfón pod kontrolou. Štatistiky však hovoria niečo iné. Ak je prvá vec, ktorú urobíte po prebudení, kontrola notifikácií, pravdepodobne patríte k 40 % populácie, u ktorej sa rozvinula závislosť od mobilu. Smartfón sa stal naším externým mozgom, ale za akú cenu?

Tu je zopár závažných faktov, ktoré nútia zamyslieť sa, či ovládate vy telefón, alebo on vás:

1. Strach z prázdneho vrecka (Nomofóbia)

Až 58 % mužov a 47 % žien trpí nomofóbiou – úzkostným stavom, keď zostanú bez mobilu. Pre mnohých je predstava týždňa bez telefónu stresujúcejšia než návšteva zubára.

72 % ľudí uvádza, že existuje len veľmi malá pravdepodobnosť, že sa niekedy vzdialia od mobilu na viac ako meter a pol. Väčšina ľudí zostáva blízko svojich technologických zariadení vrátane smartfónov. Ak sa vzdialia na viac ako meter a pol, začnú cítiť úzkosť. Za normálnych okolností si svoje telefóny držia stále pri sebe – buď v ruke alebo vo vrecku.

2. Intimita v ohrození

Dáta sú neúprosné: jeden z troch ľudí by sa radšej vzdal sexu než svojho smartfónu. Niektorí ho dokonca používajú priamo počas intímnych chvíľ. Telefón sa stal treťou osobou v našich vzťahoch.

3. Záchodové „scrollovanie“

Viac ako 75 % ľudí berie telefón na toaletu. Čas, ktorý by sme mali venovať tichu alebo hygiene, trávime odpovedaním na maily alebo sledovaním videí.

4. Spánok pod dohľadom algoritmu

80 % mladých ľudí (18–24 rokov) spí s telefónom priamo pri posteli. Ako sme už spomínali v článku o kvalitnom spánku, modré svetlo a nočné notifikácie ničia našu regeneráciu. Jeden z dvoch ľudí kontroluje mobil aj vtedy, keď sa v noci bezdôvodne zobudí.

5. Absťák v reálnom čase

Závislý človek skontroluje displej až 900-krát za deň. Často je to len tik – zapnutie obrazovky bez toho, aby sme vedeli, čo hľadáme. Je to čistá honba za dopamínom.

6. Život cez hľadáčik

Závislosť spôsobuje, že prestávame svet zažívať a začíname ho len dokumentovať. Koncerty, výlety či rodinné obedy vnímame cez filter displeja. Strácame schopnosť byť „tu a teraz“.

Keď sú ľudia závislí od svojich telefónov, budú venovať veľmi malú pozornosť skutočnému životu, ktorý okolo nich prebieha a celú pozornosť venujú svojmu telefónu. Pre takýchto ľudí je telefón ako divadlo.

7. Smrtiace rozptýlenie

Telefóny sú dnes jednou z hlavných príčin dopravných nehôd. Snaha odpísať na „rýchlu“ správu počas šoférovania je hazardom nielen so svojím životom, ale aj so životmi ostatných. Závislosť od mobilu môže zabíjať.

8. Daň za pripojenie: Depresia a úzkosť

Nadmerné používanie technológií zvyšuje hladinu kortizolu. Tento chronický stres môže vyústiť do depresií, nespavosti a sociálnej úzkosti. Paradoxne, čím viac sme „spojení“ virtuálne, tým osamelejší sa cítime v realite.

FAQ: Závislosť od mobilu

zdroj: readitontheweb.com/

Príspevok Závislosť od mobilu: závažné fakty o digitálnej závislosti a riešenia zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Popieranie je pre každého bezpečnostná sieť. Keď nás premáhajú problémy, popierame ich. Keď čelíme situáciám, ktoré sa nám nepáčia, popierame ich.

Popieranie je konštrukt, ktorý je pevne zabudovaný v našej kultúre od narodenia až po smrť. Tento konštrukt nás má chrániť pred krutou realitou, ktorej by sme radšej nečelili. Preto ho môžeme vnímať ako ochranu ega, ktorá zastrešuje dotyčného pred pravdou, ktorú nevie zvládať. Môže to platiť najmä pre závislých ľudí, alkoholikov, narkomanov, fajčiarov, workohoholikov, užívateľov sociálnych sietí ale tiež hejterov a konšpirátorov. (čo sú tiež len iné formy závislosti)

Popieranie závislosti

Ako koncept používaný v liečbe návykových a závislostných porúch „popieranie“ začalo byť populárne na začiatku osemdesiatych rokov, keď sa o závislostiach začalo hovoriť oveľa otvorenejšie. Používalo sa na opis popierania závislého konania a s tým súvisiacich problémov.

Všetci poznáme slogany a frázy o popieraní

Popieranie znamená, že človek sa snaží zo života a svojho ega vytesnať všetky kritické a nekomfortné aspekty. Priame popieranie aktívnej závislosti často zahŕňa:

• Nazeranie na popieranie ako na problém, ktorý majú všetci.
• Bagatelizovanie problému s poukazovaním na iných (áno, ale...)
• Obviňovanie iných okolo nás, ktorí na naše správanie poukazujú
• Vyjednávanie za účelom zmiernenia dopadu nášho konania a závislosti.

Všetko toto je snahou ochrániť svoj postoj a konanie, a obrniť svoje ego pred prijatím reality so snahou udržať terajšie status quo.

Popieranie ako obranný mechanizmus

Hoci je všetkým v okolí závislého jasné, že jeho závislosť sa mu vymyká spod kontroly, naďalej tomu bude odolávať všetkými zbraňami, ktoré má k dispozícii. Na tejto križovatke môže byť jeho najspoľahlivejším argumentom popieranie všetkých problémov, ktoré závislosť spôsobuje jemu a tiež sociálnemu prostrediu, v ktorom sa pohybuje.

Prečo používame popieranie reality?

Preto hoci toto slovo môže v súčasnosti vyznievať banálne, je dôležité pamätať na útechu, ktorú závislý nachádza v používaní tejto starej zbrane pre svoje zdanlivé prežitie.

Zdroj: https://www.soberrecovery.com/recovery/denial-in-early-recovery/

Príspevok Prečo používame popieranie reality ako obranný mechanizmus zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Abstinenčné príznaky, ktoré prežívajú mladí ľudia, keď je im odopretý prístup k zariadeniam a technológiám, sa podobajú tomu, čo prežívajú drogovo závislí či fajčiari, keď im je odobratá ich droga. Závislosť študentov od technológií. Výskumy zistili, že takmer štyria z piatich študentov mali značné duševné a fyzické ťažkosti, prežívali paniku, zmätok a extrémnu izoláciu, keď boli nútení na celý deň sa odstrihnúť od technológií.

Závislosť na sociálnych sieťach

Vysokoškoláci po celom svete priznali, že sú závislí od moderných technológií ako sú mobily, laptopy a televízia, ako aj od sociálnych sietí, ako je Facebook a Twitter.

Jasná väčšina z takmer 1000 vysokoškolských študentov, s ktorými boli robené rozhovory na 12 internátoch v 10 krajinách vrátane Británie, USA a Číny sa nedokázala dobrovoľne vzdať svojich zariadení na jeden celý deň. Výskum univerzity v Marylande opísal myšlienky študentov veľmi podrobne, kde sa priznali k baženiu (cravingom), panickým atakom a depresii, keď museli abstinovať od používania médií. Jeden nemenovaný americký študent povedal o premáhajúcom bažení, že je podobné ako baženie u závislého od kokaínu.

Baženie po technológiách

Táto štúdia, ktorá bola publikovaná medzinárodným univerzitným centrom pre médiá a verejnosť a Salzburgskou akadémiou o zmene v médiách a globálnych zmenách uzavrela, že „väčšina študentov … nedokázala zostať bez médií celých 24 hodín“. Výskum s názvom „Odpojený svet“ takisto zistil, že študenti používali „presne rovnaké slová na opísanie svojich reakcií.“

Tieto zahŕňali emócie ako podráždený, zmätený, úzkostlivý, popudlivý, neistý, nervózny, nepokojný, šialený, závislý, panikársky, žiarlivý, nahnevaný, osamelý, deprimovaný, paranoidný.

Profesorka Susan Moeller, ktorá tento výskum viedla, povedala, že technológie zmenili vzťahy študentov. „Študenti hovorili o tom, aké to bolo desivé, akí boli závislí. Očakávali frustráciu. No nečakali, že to bude mať aj psychický účinok, že budú osamelí, budú panikáriť, prežívať úzkosť a doslova búšenie srdca. Technológia dnes mladým ľuďom poskytuje sociálne siete a celý svoj život trávia v napojení na ne.“

Štúdia závislosti

Štúdia robila rozhovory s mladými ľuďmi vo veku 17 – 23 rokov vrátane 150 študentov z univerzity v Bournemouth a títo boli požiadaní, aby si zapisovali svoje myšlienky.

Mali sa vzdať svojich mobilov, internetu, sociálnych sietí ako Facebook a Twitter a nesmeli pozerať televíziu. Mohli však používať pevnú linku a čítať knihy.

Reakcie študentov

Na základe tejto štúdie bolo zistené, že jeden z piatich pociťoval abstinenčné príznaky podobné tým, aké prežívajú závislí, a viac ako jeden z desiatich priznal, že sa cítil zmätený a mal pocit zlyhania. Len 21 percent uviedlo, že mohli cítiť úžitok, ktorý prináša to, keď nie sú online. Jeden britský účastník uviedol: „Som závislý. Nepotrebujem alkohol, kokaín ani nijaké iné rozptýlenie od spoločenskej skazenosti … mojou drogou sú médiá. Bez nich som stratený.“ Ďalší napísal: „Naozaj neviem, čo so sebou. Rutinou sa mi stalo chodiť do kuchyne a tupo hľadieť do skriniek podobne, ako to bolo, keď som si nalieval.“ Tretí povedal: „V súvislosti s médiami ma pochytila bulímia; 15 hodín som hladoval a potom som to všetko naplno požieral.“ Štvrtý študent dodal: „Cítil som sa ako bezmocný človek na opustenom ostrove uprostred veľkého oceánu.“

Profesorka Moeller dodala: „Niektorí vraveli, že by chceli byť určitý čas bez technológií, no nemohli, pretože by ich priatelia ignorovali. Keď študenti nemali svoje mobilné telefóny a ďalšie zariadenia, zapájali sa do hlbších rozhovorov. Veľký počet z nich hovoril, že v dôsledku toho sa ich rozhovory zmenili, čo do kvality aj hĺbky.“

A naša rada?

Namiesto vysedávania za klávesnicou sa poď s nami rozbehať. Nakazíme ťa endorfínmi, pohybom a zdravým životným štýlom. :-)

Zdroj. http://www.telegraph.co.uk/technology/news/8436831/Student-addiction-to-technology-similar-to-drug-cravings-study-finds.html

Príspevok Závislosť študentov od technológií sa podobá baženiu po drogách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Abstinenčné príznaky, ktoré prežívajú mladí ľudia, keď je im odopretý prístup k zariadeniam a technológiám, sa podobajú tomu, čo prežívajú drogovo závislí či fajčiari, keď im je odobratá ich droga.

Výskumy zistili, že takmer štyria z piatich študentov mali značné duševné a fyzické ťažkosti, prežívali paniku, zmätok a extrémnu izoláciu, keď boli nútení na celý deň sa odstrihnúť od technológií.

Vysokoškoláci po celom svete priznali, že sú závislí od moderných technológií ako sú mobily, laptopy a televízia, ako aj od sociálnych sietí, ako je Facebook a Twitter.

Sociálne siete

Jasná väčšina z takmer 1000 vysokoškolských študentov, s ktorými boli robené rozhovory na 12 internátoch v 10 krajinách vrátane Británie, USA a Číny sa nedokázala dobrovoľne vzdať svojich zariadení na jeden celý deň.

Výskum univerzity v Marylande opísal myšlienky študentov veľmi podrobne, kde sa priznali k baženiu (cravingom), panickým atakom a depresii, keď museli abstinovať od používania médií. Jeden nemenovaný americký študent povedal o premáhajúcom bažení, že je podobné ako baženie u závislého od kokaínu.

Ani 24 hodín

Táto štúdia, ktorá bola publikovaná medzinárodným univerzitným centrom pre médiá a verejnosť a Salzburgskou akadémiou o zmene v médiách a globálnych zmenách uzavrela, že „väčšina študentov … nedokázala zostať bez médií celých 24 hodín“.

Výskum s názvom „Odpojený svet“ takisto zistil, že študenti používali „presne rovnaké slová na opísanie svojich reakcií.“ Tieto zahŕňali emócie ako podráždený, zmätený, úzkostlivý, popudlivý, neistý, nervózny, nepokojný, šialený, závislý, panikársky, žiarlivý, nahnevaný, osamelý, deprimovaný, paranoidný. Profesorka Susan Moeller, ktorá tento výskum viedla, povedala, že technológie zmenili vzťahy študentov:

„Študenti hovorili o tom, aké to bolo desivé, akí boli závislí. Očakávali frustráciu. No nečakali, že to bude mať aj psychický účinok, že budú osamelí, budú panikáriť, prežívať úzkosť a doslova búšenie srdca. Technológia dnes mladým ľuďom poskytuje sociálne siete a celý svoj život trávia v napojení na ne.“

Prof. Susan Moeller

Offline abstinenčné príznaky

Štúdia robila rozhovory s mladými ľuďmi vo veku 17 – 23 rokov vrátane 150 študentov z univerzity v Bournemouth a títo boli požiadaní, aby si zapisovali svoje myšlienky. Mali sa vzdať svojich mobilov, internetu, sociálnych sietí ako Facebook a Twitter a nesmeli pozerať televíziu. Mohli však používať pevnú linku a čítať knihy. Na základe tejto štúdie bolo zistené, že jeden z piatich pociťoval abstinenčné príznaky podobné tým, aké prežívajú závislí, a viac ako jeden z desiatich priznal, že sa cítil zmätený a mal pocit zlyhania. Len 21 percent uviedlo, že mohli cítiť úžitok, ktorý prináša to, keď nie sú online.

Jeden britský účastník uviedol: „Som závislý. Nepotrebujem alkohol, kokaín ani nijaké iné rozptýlenie od spoločenskej skazenosti … mojou drogou sú médiá. Bez nich som stratený.“ Ďalší napísal: „Naozaj neviem, čo so sebou. Rutinou sa mi stalo chodiť do kuchyne a tupo hľadieť do skriniek podobne, ako to bolo, keď som si nalieval.“ Tretí povedal: „V súvislosti s médiami ma pochytila bulímia; 15 hodín som hladoval a potom som to všetko naplno požieral.“ Štvrtý študent dodal: „Cítil som sa ako bezmocný človek na opustenom ostrove uprostred veľkého oceánu.“ Profesorka Moeller dodala:

„Niektorí vraveli, že by chceli byť určitý čas bez technológií, no nemohli, pretože by ich priatelia ignorovali. Keď študenti nemali svoje mobilné telefóny a ďalšie zariadenia, zapájali sa do hlbších rozhovorov. Veľký počet z nich hovoril, že v dôsledku toho sa ich rozhovory zmenili, čo do kvality aj hĺbky.“

Prof. Susan Moeller

Zdroj: Daily Telegraph

Príspevok Závislosť mládeže od technológií sa podobá baženiu po drogách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď som v kaviarni popíjala kávu, počula som útržky rozhovoru medzi matkou a jej dcérou v tínedžerskom veku. Matka zúfalo túži po validácii (potvrdení) a neustále sa dotýka dcériných vlasov. Dievča ju aspoň trikrát prosí, aby s tým prestala. Matka si chce vynútiť pozornosť dcéry. Keď sa dievča postaví, aby odišlo a matka ju chce na rozlúčku pobozkať, odmietne. Mama žalostí: „Nemôžeš mi prejaviť aspoň trocha náklonnosti?“

Desil ma nadostatok hraníc u tejto matky. Dcéra, hoci bola zjavne znechutená, sa zároveň zdala relatívne pokojná, keďže na to bola asi zvyknutá.

Hranice u detí

Sledovanie tejto scény spôsobilo, že som si uvedomila, aké ťažké môže byť pre rodičov rešpektovať hranice svojich detí. Keď boli moje deti malé a snažili sa ustanoviť si svoju autonómiu, bolo pre mňa zložité dovoliť im robiť to, čo chceli. Zostať hore celú noc alebo jesť čistý cukor nebolo rozumné, preto som sa v týchto prípadoch cítila oprávnená nedovoliť im to, čo chcú. No existujú hlbšie a nenápadnejšie spôsoby, kde prekračujeme vo vzťahu k svojim deťom hranice. A väčšinou si to ani neuvedomujeme. Porušujeme ich hranice, keď ich nútime, aby robili určité veci, pretože chceme byť akceptovaní, vnímaní okolím ako dobrí rodičia alebo vo chvíľach, keď jednoducho konáme podvedome.

Ako deti nemáme logickú kapacitu rozlišovať medzi emocionálnou manipuláciou, rodičovským podvedomím a pravdou. Keď sa naši rodičia takto správajú, vieme, že sa cítime nepríjemne, ale učíme sa tento pocit ignorovať dovtedy, kým nám to nepríde normálne. Je teda na rodičoch, aby nám ukazovali zdravé hranice a ich rešpektovanie.

Čo by sme nemali

Porušovanie hraníc, ako tu uvádzame, môže byť pre deti traumatizujúce:

1. Požadovať od nich, aby ako prejav slušnosti druhých objímali a inak fyzicky prejavovali náklonnosť: „Objím svoju tetu“ alebo „Pobozkaj mamu!“
2. Nedovoľovať im mať negatívne emócie: „Nemáš dôvod hnevať sa kvôli tomu“ alebo „Prestaň revať a vzchop sa; to je smiešne!“
3. Brať deti na zodpovednosť kvôli emóciám dospelých: „Mama je smutná. Keď chceš, aby bola mama šťastná, tak sa obuješ“ alebo „Ublížil si mi, lebo si ma nepočúval“.
4. Podrobne diskutovať o súkromnom živote dospelých s malými alebo emocionálne nezrelými deťmi: „Nenávidím svojho šéfa! Správa sa ako somár a jedná so mnou ako so špinou!“
5. Hovoriť nepekne o druhom rodičovi (a iných ľuďoch, ktoré dieťa pozná a miluje): „Tvoj otec nikdy neurobí to, čo povie.“
6. Hovoriť pred deťmi nepekne o sebe: „Som taká tučná a škaredá“ alebo „Som taký idiot!“
7. Požadovať od starších detí, aby robili veci, ktoré nechcú (napr. hrať nejaký šport alebo hrať na hudobný nástroj).
8. Verejne sa vysmievať deťom tým, že ich pred druhými kritizujeme za ich správanie.

Keď deti vystavíme takýmto nepríjemným situáciám a nútime ich, aby to akceptovali ako normálne, staviame ich do škodlivej pozície, ktorá ich môže negatívne ovplyvňovať a sprevádzať až do dospelosti. Väčšina z nás z osobnej skúsenosti vie, že v dospelosti nemáme predstavu o tom, aké sú naše osobné limity práve preto, lebo rodičia nám v detstve nedovolili mať hranice.

Dôsledky

Naučili sme sa hovoriť „áno“, hoci by sme radšej povedali „nie“, pretože nechceme riskovať to, že by sme niekoho sklamali a tak radšej porušujeme svoje vlastné hranice. Partner nás požiada o sex, keď sa nám nechce, ale aj tak to urobíme a nahneváme sa na neho. Kolega chce klebetiť o niekom, koho rešpektujeme, ale nevieme, ako to zastaviť a tak sme radšej ticho a narastá v nás vzdor.

Sme takí zvyknutí na nepohodlné pocity, ktoré v nás narastajú, keď sú porušené naše hranice, že si to ani navšímame; vnímame to ako svoj záväzok vyhovieť tomu druhému. 

Ak začneš rozpoznávať porušovanie hraníc zo svojho detstva alebo to páchaš voči sebe ako rodič, nezúfaj – v každom veku sa to dá „preučiť“. Ak chceš vedieť, aké sú tvoje osobné hranice teraz, začni tým, že budeš ako kompas používať svoje fyzické telo. Porušovanie hraníc vyvoláva nepríjemné pocity. Spôsobujú v nás hnev, zmätok, obranný postoj či vzdor.

Ak si na niečo z vyššie uvedeného odpovedal „áno“ a vnímaš, že sa v tebe vynárajú akékoľvek vyššie spomínané emócie, polož si otázku, či si práve neporušil jednu zo svojich hraníc. Ak si uvedomíš, že je to tak, zmeň svoju pôvodnú odpoveď a povedz namiesto toho „nie“ – vždy si veci predsa môžeme rozmyslieť.

Jedna z najťažších vecí o opätovnom stanovení našich hraníc je, že druhým ľuďom sa zrejme nebudú páčiť naše nové limity a to najmä vtedy, keď to znamená, že od nás nebudú dostávať niečo, čo chcú. To je v poriadku. Nie sme zodpovední za to, aby sme ich robili šťastnými; sme zodpovední za to, aby sme sa starali o seba. Jedna z najlepších súčastí opätovného stanovenia hraníc je, že to má dopad na ľudí, s ktorými máme blízky vzťah.

Deti modelujú svoje správanie podľa nášho a keď vidia, že rešpektujeme seba, budú to napodobňovať. To isté platí pre priateľov a rodinu. Keď vidia, že si vyjasňujeme hranice, je to precedens. Keď vedia, že keď nás o niečo požiadajú, povieme pravdu, potom môžu byť naozaj v pohode a vedieť, že naše odpovede sú dôveryhodné (hoci sa im to spočiatku nemuselo páčiť). Nechceme všetci vedieť, že druhí pre nás niečo robia preto, lebo to chcú a nie preto, lebo majú pocit, že musia?

Späť k matke a dcére v kaviarni: matka mala hrozné hranice, ale tá mladá dáma celkom dobre vedela, ako povedať „nie“, hoci to jej matku hnevalo. Všetci by sme sa to mali učiť od nej.

Práca s hranicami je nevyhnutnou súčasťou rozvoja sebadôvery a sebaúcty. Vzťahy fungujú oveľa lepšie, keď si úprimný v súvislosti s tým, čo chceš robiť a čo nie.

Zdroj: elephantjournal

Príspevok Ako porušujeme hranice u detí a ako ich to ovplyvňuje v budúcnosti zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak si prestal piť alebo si prestal so svojím návykových správaním a s triezvosťou to myslíš vážne, budeš chcieť urobiť všetko, čo je možné, aby si sa vyhol recidíve. Môže sa ti zdať, že recidíva je to posledné, čo by si urobil, no pravda je taká, že u ľudí, ktorí sú na začiatku svojho uzdravovania, je veľmi bežná.

Odhaduje sa, že 90 percent z tých, ktorí sú dlhodobo triezvi, počas svojho uzdravovania aspoň raz zrecidivovali. U niektorých to bolo tak, že pred trvalým uzdravovaním zrecidivovali veľakrát. Tvoje zámery môžu byť dobré, no vyžaduje si to oveľa viac než pevnú vôľu, aby si sa vyhol recidíve. Recidíva sa môže nenápadne vkradnúť obyčajne preto, lebo nerozpoznáš jej blížiace sa príznaky. Začína sa dlho predtým, než zdvihneš svoj pohárik či drogu. Je logické, že keď prestaneš piť, ale naďalej pokračuješ v rovnakej rutine, stretávaš sa s tými istými ľuďmi či navštevuješ tie isté miesta a nerobíš žiadne zmeny, bude pre teba oveľa ľahšie skĺznuť späť do svojho starého správania a návykov.

Nasledujú veci, ktoré vo svojom živote môžeš zmeniť a ktoré na základe vedeckých výskumov potvrdzujú rozvoj zdravého životného štýlu a podporu triezvosti.

Urob potrebné zmeny.

Ak sa snažíš zostať čistý, je dôležité, aby si sa zbavil starých rutín, zvykov a podnikov. Niekedy stačí jednoducho urobiť zmeny – nie je ani také dôležité, aké zmeny to budú, ale veci musia byť iné. Ak si chceš rozvinúť životný štýl bez drog, niektoré z okamžitých zmien budú jasné – napr. to, že nebudeš chodiť medzi starých kamarátov, s ktorými si bral alebo od ktorých si to bral. Nemôžeš čakať, že sa s nimi budeš naďalej stretávať a udržíš si dlhodobú triezvosť.

Mnohým z tých, čo chcú zostať čistí pomáha, keď si nájdu nových priateľov, ktorí sú tiež triezvi. Ak je pre teba ťažké nájsť si nových priateľov, skúsť chodiť do podpornej skupiny a zapojiť sa do tamojšieho spoločenstva. Trávenie dlhšieho času s rodinu a plánovanie spoločných aktivít ti tiež môže pomôcť rozvíjať si zdravší životný štýl a vyhnúť sa situáciám, v ktorých si pil či bral.

Rozvíjaj si štruktúrovaný režim.

Odborníci vravia, že chaotický či nezorganizovaný životný štýl je taktiež prekážkou pre tvoje uzdravovanie. Je dôležité rozvíjať si štruktúrovaný denný a týždenný režim a držať sa ho. Pomôže ti to dosiahnuť v živote aj ďalšie ciele. A dôležité je rozvíjať si aj dlhodobé ciele. Zostať triezvym je vysoká priorita, no rozvíjať si a usilovať sa o ďalšie ciele, ako napr. vrátiť sa do školy alebo zmeniť povolanie, ti takisto môže pomôcť udržať si triezvosť.

Nadväzuj zdravé vzťahy.

Podobne ako mnohí alkoholici a závislí si aj ty mohol dospieť do bodu, kedy si mal najbližší vzťah s tvojou drogou a jediní „priatelia“ boli tí, od ktorých si bral alebo s ktorými si bral. Teraz, keď si triezvy, si možno objavil, že tieto vzťahy boli nielen nezdravé, ale priamo toxické. No nie sú to iba tvoji starí kamaráti a díleri, ktorí ťa môžu dostať do problémov. Niekedy to môžu byť aj tvoji najbližší. Možno si si rozvinul spolu závislý vzťah s nejakým „opatrovníkom“, od ktorého si veľmi závislý. Možno máš aj členov rodiny, priateľov, či dokonca zamestnávateľov, ktorí boli pre teba umožňovateľmi bez toho, aby to vôbec vedeli. Výskumy ukazujú, že ak si budeš tieto vzťahy udržiavať, zvyšuje sa tvoja šanca recidívy. Aby si sa vyhol recidíve a zostal triezvy, je dôležité rozvíjať si viac zdravých vzťahov a nachádzať nové priateľstvá.

Buď fyzicky aktívny.

Ak si nadmerne pil či drogoval dlhší čas, je pravdepodobné, že to ovplyvnilo aj tvoje zdravie. Zrejme nie si v najlepšej fyzickej kondícii. Cvičenie a rekreačné aktivity môžu znížiť stres, ktorý je hlavným spúšťačom recidívy. Cvičenia môžu znižovať aj nudu, čo je ďalší spúšťač recidívy. Najdôležitejšie je, že fyzická aktivita môže obnoviť v tvojom živote rovnováhu a prospieť ti emocionálne. Hlavným prínosom lepšieho stravovania a zvýšeného fyzického cvičenia je zlepšenie tvojho celkového zdravia a tiež to, že sa budeš vo všeobecnosti cítiť lepšie a znížia sa akékoľvek post-akútne abstinenčné príznaky, ktoré môžeš prežívať.

Nájdi si prácu.

Uzdravujúci sa alkoholici a závislí majú často problémy splniť zodpovednosti týkajúce sa práce, udržať si prácu a zvládať financie. Ak si bol vo svojej závislosti dlhší čas aktívny, možno máš finančné problémy. Nenechaj sa pomýliť – finančné problémy a problémy s udržaním zamestnania sú jedným z najčastejších spúšťačov recidívy. Je dôležité, aby si podnikol potrebné kroky k tomu, aby si si dal financie do poriadku. Samotný návrat do práce môže byť stresujúci a preto môže predstavovať spúšťač recidívy. Je dôležité, aby si pri návrate do práce využíval všetku dostupnú podporu a zostal triezvy.

Je možné, že sa z finančných problémov tak rýchlo nedostaneš. Rob to krok po kroku – môžu to byť úplne drobné kroky, ale rob čokoľvek, čo ti pomôže zlepšiť tvoju finančnú situáciu. Nauč sa, ako si robiť rozpočet a zisti, ako môžeš napraviť svoj kredit. Môže to nejaký čas trvať, ale zvládneš to.

Zostaň pokojný.

Nie je tajomstvom, že mnohí alkoholici a závislí majú problém s hnevom. Hnev je normálna a prirodzená emócia, ale mnohí, ktorí majú problémy s látkovým zneužívaním, majú ťažkosti so zvládaním a primeraným vyjadrovaním hnevu. Ak chceš zostať triezvy, je dôležité, aby si sa naučil svoj hnev zvládať. Niet pochýb, že sa nahneváš. Je to o tom, ako budeš hnev riešiť, čo rozhodne o tom, či si svoje uzdravovanie udržíš.

Mnohí alkoholici a závislí sa nikdy nenaučia, ako správne zvládať svoj hnev. Uč sa všetko, čo môžeš, aby si svoj hnev zvládal spôsobmi, ktoré nezapríčinia, že budeš ubližovať sebe a druhým a hlavne že nezačneš opäť piť.

Rieš minulé chyby.

Väčšina ľudí, ktorí si našli cestu k uzdravovaniu, zanechali za sebou veľa bolesti a utrpenia. V ich minulosti je veľa vecí, ktoré v nich vyvolávajú pocity hanby a viny. Ak sa snažíš udržať si triezvy životný štýl, tá hanba a vina sa pre teba môžu stať toxické a ak ich nebudeš primerane riešiť, môžu spôsobiť recidívu. Hanba sa opisuje ako negatívne presvedčenie o sebe a svojej sebahodnote. Vina znamená mať negatívne pocity o svojom minulom správaním. Ľudia, ktorí sa uzdravujú, môžu prežívať veľa hanby jednoducho preto, že sa vôbec stali závislí. No väčšina z tých, ktorí nájdu uzdravovanie, takisto zistia, že emocionálne ublížili svojim priateľom a blízkym a ľutujú svoje minulé rozhodnutia. Ak sa chceš vyhnúť recidíve a zostať triezvy, je dôležité, aby si urobil potrebné kroky a vyčistil si svoju minulosť a začal žiť zodpovedne.

Nájdi si v živote rovnováhu.

Jedna z bežných chýb, ktorí robia nováčikovia v uzdravovaní je, že nahradia jednu závislosť druhou kompulzívnou závislosťou. Je prirodzené, že tí, ktorí sa stanú alkoholikmi a závislými, sú vo všeobecnosti kompulzívni, no môže to byť nebezpečné a viesť k recidíve. Na začiatku uzdravovania môžu pristupovať k novému spôsobu stravovania, cvičenia či účasti v svojpomocných skupinách s kompulzitivou, čo v podstate znamená zámenu jednej závislosti za inú. Hoci ich nové aktivity sú zdravé a produktívne, môžu byť prekážkou pre trvalé uzdravovanie, ak sa dostanú na úroveň inej „závislosti“. Tajomstvom je nájsť zdravú vyváženosť a kontrolu nad všetkým v živote a nad každým svojím rozhodnutím. Kľúčom je naučiť sa, že sa vždy môžeš rozhodnúť a udržať si kontrolu. Ak je ktorákoľvek oblasť v tvojom živote mimo kontroly, nepomôže ti to udržať si trvalú triezvosť.

Uč sa o prevencii alkoholovej a drogovej recidívy.

Sú takí, ktorých najlepšia rada pre nováčikov v uzdravovaní znie: „Nepi a choď na stretnutia!“ Ak to funguje, rob to! No väčšina z tých, ktorí chcú zostať čistí zisťuje, že čím viac nástrojov pre udržanie triezvosti majú, tým lepšie to funguje.

Príspevok 7 tipov ako zostať čistý a triezvy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V čase, keď sme všetci ovplyvnení pandémiou COVID-19 a jej dopadom na celý svet, je každý vyzývaný, aby robil veci, ktoré mnohí nikdy predtým nezažili. To môže mať dopad na uzdržiavanie duševného zdravia.

Ako sa teda starať o svoje duševné zdravie?

Tu je zoznam niektorých nápadov, ktoré môžete vyskúšať, kým sa nachádzate v izolácii či karanténe.

Meditácia

Na YouTube nájdete množstvo rôznych druhov meditácie: riadenej, pomocou mozgových vĺn alebo jednoducho na základe upokojujúcej hudby.

Vydýchnite si!

Pravidelne počas dňa si doprajte pauzu a vyskúšajte jednoduché dychové cvičenia. Rátajte spätne od desať. Zameranie sa na dýchanie je jednoduchá taktika, ktorá vás vtiahne do daného momentu a dostane vás mimo paniky či strachu. Uvažovanie o okolí a menovanie vecí, ktoré vidíte, ktorých sa môžete dotknúť, ovoňať ich atď. a pritom pomaly a zhlboka dýchať je vynikajúci spôsob ako sa znovu zamerať na prítomnosť a „dobiť si baterky“.

Choďte von, ale udržiavajte vzdialenosť od druhých

Zmena samotnej scenérie, aj vo vlastnom okolí, môže byť užitočným nástrojom v tom, ako sa vzdialiť panickým atakom alebo klesajúcim myšlienkam, či prehnane ostražitým obsesívnym vzorcom.

Zostávajte aktívym

Máte nejaké staré náradie na cvičenie, ktoré už zapadlo prachom? Je čas vybrať ho a začať sa hýbať. Mnohí tréneri a telocvične uverejňujú na svojich webových stránkach zoznamy cvičení, ktoré môžete robiť priamo vo svojej obývačke. Zbavte sa strachov a zvýšte hladinu svojich endorfínov, ktoré môžu udržiavať panické ataky na minime alebo vám pomôžu rovno sa ich zbaviť.

Videorozhovory s druhými

Nezabúdajte na ľudí, ktorí sú teraz vo vysoko rizikovej situácii alebo v prednej línii. Je pravdepodobné, že sú veľmi vysoko vystresovaní a takisto sa veľmi trápia. Veľmi cenná taktika, ktorú sa učíme v uzdravovaní, je vyjsť zo samoty a hľadať spojenie s druhými, najmä keď nás premáhajú také intenzívne pocity. Mnohé 12-krokové stretnutia teraz prebiehajú virtuálnou formou.

Obmedzte čas sledovania správ a sociálnych sietí

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb to odporúča, keďže sú zaplavené informáciami o súčasnej pandémii. Vypnite to alebo všetko povyťahujte zo zásuviek. Je pravdepodobné, že takým spôsobom „vypnete“ alebo znížite aj svoju paniku.

Držte sa rozvrhu – alebo aj nie

Máte pocit, že sa prepadáte do priepasti života bez režimu a ste celkom mimo svojej rutiny? Alebo vás naopak premáha hrozba z toho, že ak budete dodržiavať presný rozvrh, celkom vás to pohltí? Teraz je čas posvietiť si na to. Zaraďte si do rozvrhu nové návrhy a vytvorte si celkom nový režim.

Pustite sa do upratovania šatníka

Vyvoláva vo vás hrôzu myšlienka na zapratané skrine? Je čas vyhádzať ich von, pozrieť sa, čo tam máte a možno si tam tiež urobiť „jarné upratovanie“.

Pustite sa aj do upratovania svojho duševného šatníka a vyčistite ho

Panické ataky a úzkostné poruchy či posttraumatická stresová porucha vás môžu nasledovať všade, kam idete a môžu tak robiť neustále. Prehnaná ostražitosť, neustály pocit, že s tým musíte zápasiť alebo pred tým utekať a iné s tým súvisiace symptómy spôsobujú, že máte veľmi malý priestor na riešenie toho, či sa na niektorých životných plánoch/cieľoch/obavách skutočne oplatí znova a znova pracovať. Máte poruke papier? Berte túto nútenú pauzu ako čas, kedy si to máte všetko napísať – nech vám to všetko dáva zmysel, aby ste svojmu prepracovanému mozgu dopriali oddych. Niekedy nám pomôže všetko to vidieť jasnejšie, keď to pred sebou vidíme napísané na papieri. Áno, mať ciele je dobré, no nie všetky musíme dosiahnuť v tom istom čase. Možno tam uvidíte, že niečo z toho neustáleho strachu a trápenia, ktoré vám neustále zahaľuje myseľ, sa dá oklieštiť. Toto je o jarnom upratovaní vašich myšlienkových procesov.

Zostávajte v spojení so svojou ozdravnou podpornou sieťou

Máte priateľov? Rodinu? Ľudí ktorí vás ťahajú hore? Používajte telefón aj celý deň, ak chcete. Tá vec, ktorú si stále nahovárate – že aj oni toho už majú dosť a či je naozaj potrebné otravovať ich – ÁNO. Potrebujete to urobiť. Väčšina ľudí, ktorých poznám, je rada, ak môže niekomu pomôcť pri jeho duševnom jarnom upratovaní.

Majte súcit so sebou a s druhými

Stojí za zmienku povedať, že toto obdobie môžete brať ako vynikajúcu príležitosť byť k sebe milosrdní. Posttraumatická stresová porucha je ťažká. Panické ataky sú ťažké. Je normálne, že vás váš vlastný stres ako aj panika iných celkom premáha. Byť súcitným človekom, otvoreným pre emócie a obavy druhých, je úžasné. No ak je to veľmi ťažké, doprajte si oddych, zhlboka dýchajte, posudzujte veci so súcitom a investujte do seba. Dobre sa stravujte, keď sa dá, buďte na slnku a hýbte sa.

Možno je toto príležitosť zatriasť tými zručnosťami, o ktorých stále počúvame, a teraz, keď sme zbavení niečoho z tej každodennej driny, im vdýchnuť nový život – a aj sebe. To, na čo sa teraz máme zameriavať, sa mení. Je čas naozaj popracovať na zmenách súvisiacich s našimi obavami. a vnímať ich ako príležitosti rastu. Starajme sa o seba, berieme každý deň tak, ako príde a pýtajme sa, ako využiť zmeny ktoré prichádzajú vo svoj prospech. Pozrime sa na strach, paniku, traumu alebo čokoľvek, čo nás prenasleduje a hľadajme ako spracovať tieto emócie. Berme ich ako výzvu potlačiť negatívne myslenie a premeniť svoj pokračujúci strach na budúce plány.

Všetci sme v tom spolu, nikto z nás nie je sám – aj keď sme v izolácii alebo karanténe.
Zostávajte v bezpečí a uzdravujte sa, priatelia.

Život bez závislostí, Výňatok prekladu z článku soberrecover

Príspevok 10 spôsobov ako zvládať stres a úzkosť uprostred globálnej paniky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.