Závislosti nemusia mať len podobu alkoholu či tabaku. V modernom svete nás ovládajú rafinovanejšie pasce – alkohol, cukor, sociálne siete, neustály stres, digitálny šum či zajedanie emócií. mnohí sme nejakým spôsobom závisláci. Iba striedame jednu závislosť druhou. Ak sa tvoj život zasekol na mieste, pravdepodobne ťa brzdí skrytá závislosť, o ktorej si doteraz nevedel. Pochop mechanizmus svojich slabostí a získaj späť kontrolu nad svojím životom.

🎙️ Nechce sa ti čítať? Vypočuj si podcast:

Závislosti: Ako nás ovládajú cukor, stres a drogy dneška

V našich článkoch nám pomáha nadácia Život bez závislostí. Ide o rešpektovanú odbornú platformu, ktorá sa dlhodobo venuje prevencii a edukácii v oblasti látkových aj nelátkových závislostí. Ich odborné zázemie nám garantuje, že informácie, ktoré ti prinášame, nie sú len prázdne motivačné frázy, ale stoja na pevných základoch medicínskej praxe a psychológie.

Väčšina z nás si pod pojmom závislosť predstaví extrémy. Pravdou však je, že tie najbežnejšie závislosti nosíme vreckách alebo ich máme v chladničke. Na ceste k lepšiemu zdraviu je kľúčové identifikovať „únikové cesty“, ktorými si kompenzujeme napätie.

Cukor: Moderná droga v potravinách

Cukor aktivuje v mozgu rovnaké centrá odmeny ako tvrdé drogy. Je to tichý zabijak tvojho progresu pri nadváhe. Ak si nevieš predstaviť deň bez sladkého, nie je to len slabá vôľa – je to biochemický cyklus inzulínových šokov.

• ➡️ Cukor a jeho vplyv na organizmus

Emocionálne jedenie: Jedlo ako náplasť na stres

Mnoho ľudí nepriberá preto, že sú hladní, ale preto, že sú nešťastní, unavení alebo nahnevaní. Jedlo sa stáva katalyzátorom napätia. Nauč sa rozlišovať medzi fyzickým hladom a emocionálnym prázdnom.

• ➡️ Zbavte sa závislosti na konzumácii
• ➡️ Zopár dobrých tipov ako si udržať nadváhu v norme
• ➡️ 14 dôvodov prečo ženy priberajú
• ➡️ Prečo priberajú muži
• ➡️ Príčiny priberania trochu inak

Digitálna závislosť: Keď mobil nahrádza pohyb

Chlapci mlátiaci hry a dievčatá scrolujúce sociálne siete. Virtuálny svet je pohodlnejší než ten reálny, ale cena je vysoká: zničená chrbtica, nadváha a strata kontaktu s realitou.

• ➡️ 18 prekvapivých faktov o závislosti od telefónu
• ➡️ Závislosť mládeže od technológií sa podobá baženiu po drogách
• ➡️ Ako nepodľahnúť dezinformáciám na internete

Alkohol a uvoľnenie zábran

Alkohol nie je len o kalóriách (ktorých má požehnane). Jeho najväčšie nebezpečenstvo tkvie v tom, že vypína tvoju disciplínu. Jedno „nevinné“ pivo večer spoľahlivo zlikviduje tvoju celodennú snahu o zdravú stravu.

• ➡️ Si alkoholička, alebo len veľmi rada piješ?
• ➡️ Päť mylných predstáv o užívaní drog a alkoholu
• ➡️ Čo odpovedať na otázku, prečo nepiješ alkohol?
• ➡️ Šesť zábavných triezvych letných aktivít
• ➡️ Čo robiť ak všetci tvoji spolupracovníci pijú
• ➡️ Päť praktických spôsobov ako zvládať pokušenia
• ➡️ Nalejme si čistého vína

Mäkké a tvrdé drogy: Cesta na dno

Experimenty s drogami v snahe uniknúť realite sú nebezpečnou hrou s chémiou mozgu. Zatiaľ čo cukor ti berie kondíciu, drogy ti vezmú identitu, rodinu a život. Pri tvrdých drogách pevná vôľa nestačí. Ak sa ti „únik z reality“ vymyká z rúk, odhoď hrdosť a vyhľadaj odbornú pomoc skôr, než sa tvoj svet definitívne zrúti.

• ➡️ 7 tipov ako zostať čistý a triezvy

Gambling: Cesta k bankrotu

Hazard nie je o šťastí, ale o matematike, v ktorej vždy prehráš. Gambling útočí na dopamín rovnako agresívne ako drogy. Táto neviditeľná závislosť nelikviduje pľúca, ale tvoje úspory, vzťahy a súkromie. Ak svoje hranie tajíš a strácaš kontrolu nad peniazmi, si v pasci. Priznať si prehru a okamžite prestať je jedinou skutočnou výhrou, ktorú môžeš dosiahnuť.

Workoholizmus

Závislosť, ktorej spoločnosť dneška tlieska. Práca do úmoru nie je cnosť, ale útek. Workoholizmus ničí zdravie a vzťahy rovnako ako iné závislosti, hoci ho okolie často obdivuje. Ak tvoj výkon nahrádza osobný život a bez práce cítiš úzkosť, si v pasci. Skutočný úspech nie je vyhorenie, ale schopnosť vypnúť. Reštart začína tam, kde končí tvoj pracovný deň.

• ➡️ Si workoholik?

Toxická kontrola: Závislosť na moci

Potreba ovládať a manipulovať druhých je maskovaná neistota. Manipulátor si buduje vlastnú hodnotu tým, že oberá o slobodu iných – či už v rodine, alebo v práci. Je to nebezpečná závislosť na moci, ktorá ničí vzťahy a obetiam kradne životnú energiu. Ak tvoje šťastie stojí na tom, že iní tancujú podľa tvojho pískania, nie si vodca, ale väzeň vlastného ega. Skutočná sila je v rešpekte, nie v ovládaní.

• ➡️ Ako rozpoznať človeka so skrytým narcizmom
• ➡️ Desatoro rád ako komunikovať s narcistom
• ➡️ Ako porušujeme hranice u detí
• ➡️ Marginálna závisť: naozaj stačí, že sused sa má horšie?
• ➡️ Prečo používame popieranie reality ako obranný mechanizmus

Stravoholik (endorfíny)

Sami sme si prešli túto cestu. Pohyb je liek. Ale ak sa stane jedinou drogou, si v pasci. Stravoholik nehľadá zdravie, ale dopamínový a endorfínový výboj z výkonu. Ak trénuješ cez bolesť, zranenia a na úkor rodiny, tvoje telo už nie je chrám, ale nástroj závislosti. Skutočný Reštart je o rovnováhe – vedieť zamakať, ale aj vedieť regenerovať bez výčitiek svedomia.

• ➡️ Extrémne premeny. V čom vidím problém?
• ➡️ Svojráz amatérskeho vytrvalca

Závislosť na pohodlí (Komfortná zóna)

Najnebezpečnejšia závislosť je tá na vlastnom pohodlí. Stačí nám teplo obývačky a odkladanie pohybu na „zajtra“. Priznať si, že si zlenivel, je prvý krok k slobode.

• ➡️ Výhovorky a zdôvodnenia ako poraziť lenivosť
• ➡️ Hýbať sa alebo gaučovať? Pre a proti …
• ➡️ Prečo majú závislí potrebu unikať?
• ➡️ 10 spôsobov ako zvládať stres a úzkosť

Príspevok Závislosti: Ako nás ovládajú alkohol, cukor, technológie, práca a ostatné drogy dneška zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ruku na srdce: čo je prvá vecička, po ktorej siahnete hneď po prebudení? A čo je to posledné, do čoho pozeráte večer v posteli, kým vám nepadnú viečka?

Žijeme v realite, alebo len cez filter displeja?

Väčšina z nás si naivne myslí, že má svoj smartfón pevne pod kontrolou. Štatistiky a tvrdá realita však hovoria niečo úplne iné. Ak bez mobilu neurobíte ani krok, pravdepodobne patríte k 40 % populácie, u ktorej sa prejavuje regulérna digitálna závislosť. Smartfón sa stal naším externým mozgom. Otázka však znie: za akú cenu?

Tu je 8 varovných signálov, ktoré vás donútia zamyslieť sa nad tým, kto je tu vlastne pánom a kto otrokom.

1. Strach z prázdneho vrecka (Nomofóbia)

Skúste si predstaviť, že odídete z domu na prechádzku do lesa a mobil necháte na stole. Alebo že by ste mali stráviť víkend úplne bez signálu. Cítite ten ľahký nával paniky?

Odborníci pre tento stav vytvorili špeciálny pojem – nomofóbia (strach zo straty mobilného spojenia). Trpí ňou viac ako polovica mužov aj žien. Pre mnohých ľudí je dnes predstava týždňa bez telefónu stresujúcejšia než obávaná návšteva zubára! Viac ako 70 % z nás sa od svojho telefónu nevzdiali na viac než meter a pol. Držím ho v ruke, vo vrecku, alebo ho máme aspoň na dosah oka.

2. Trecia plocha vo vzťahoch a v intimite

Mobil sa stal tichým, ale mimoriadne rušivým tretiim členom v našich domácnostiach. Čísla sú neúprosné: takmer tretina ľudí priznala, že by sa radšej vzdala intímneho života než svojho smartfónu! Telefón vyťahujeme pri večeri s partnerom, počas rozhovoru s deťmi a niekto dokonca aj v posteli. Sme sice neustále „spojení vo virtuálnom svete“, no v tom reálnom si čoraz menej rozumieme.

3. Záchodové scrollovanie

Viac ako 75 % ľudí berie telefón so sebou automaticky aj na toaletu. Čas, ktorý by mohol byť chvíľkou ticha, zastavenia sa alebo obyčajného vydýchnutia, musíme okamžite zaplniť správami, krátkymi videami či scrollovaním sociálnych sietí.

4. Spánok pod dohľadom algoritmov

Až 80 % mladých ľudí spí s telefónom položeným priamo pri hlavách na nočnom stolíku. Modré svetlo z obrazovky pred spánkom blokuje tvorbu melatonínu, čím ničí prirodzenú regeneráciu tela. A aby toho nebolo málo – až polovica z nás kontroluje displej aj vtedy, keď sa v noci bezdôvodne zobudí. Namiesto hlbokého spánku tak náš mozog zamestnávame ďalšími stimulmi.

5. Nekonečný lov na dopamín

Závislý človek skontroluje displej telefónu v priemerne až 900-krát za deň! Zvyčajne ide o bezmyšlienkovitý reflex – zapneme obrazovku, prejdeme prstom po ploche a vypneme ju bez toho, aby sme vlastne vedeli, čo hľadáme. Je to čistá biochemická závislosť na malých dávkach dopamínu. Každá nová notifikácia či srdiečko na fotke dáva nášmu mozgu letmý pocit odmeny.

6. Život cez hľadáčik kamery

Prestávame svet skutočne zažívať a začíname ho len dokumentovať. Koncerty, výlety v prírode, západ slnka či rodinné oslavy už nevnímame vlastnými očami a zmyslami, ale cez displej fotaparátu. Chceme okamžite vyfotiť a nazdieľať moment namiesto toho, aby sme ho naplno prežili. Strácame schopnosť byť tu a teraz.

7. Smrtiace rozptýlenie za volantom

Toto už nie je len o stratenom čase, ale o živote. Odpisovanie na „rýchlu“ správu alebo kontrola upozornení počas šoférovania je jedným z najčastejších dôvodov tragických dopravných nehôd. Tých pár sekúnd nepozornosti naozaj nestojí za to.

8. Daň za neustále pripojenie: Úzkosť a chronický stres

Neustály prísun informácií a pocit, že nám niečo utečie, drží náš organizmus v neustálom napätí. Hladina stresového hormónu kortizolu stúpa. Tento chronický stres neskôr vyúsťuje do neobjasnenej úzkosti, nespavosti, porúch sústredenia a depresií. Paradoxne, čím viac priateľov máme v mobilnom svete, tým osamelejší sa môžeme cítiť v tom skutočnom.

Ako z toho von? Dajte si digitálny detox!

Dobrá správa je, že z tejto pasce sa dá veľmi ľahko vybrať. Netreba telefón hneď hádzať do Dunaja, stačí mu nastaviť jasné hranice:

1. Vypnite si nepotrebné notifikácie. Nechajte si zapnuté len klasické hovory. Všetky ostatné aplikácie vás nemusia vyrušovať každú minútu.
2. Vytvorte si bezmobilové zóny. Mobil nepatrí k jedálenskému stolu a už vôbec nie do postele.
3. Kúpte si klasický budík. Zrušte zvyk použiť telefón ako prvú vec ráno a poslednú večer.
4. Choďte von bez mobilu. Keď idete na prechádzku so psom, zabehať si alebo prevetrať hlavičku na bicykel, nechajte telefón doma alebo ho prepnite do režimu Lietadlo.

Svet vonku – čerstvý vzduch, les, skutoční priatelia a poctivý pohyb – je tisíckrát lepší a farebnejší než akákoľvek obrazovka. Vstaňte od displeja, zaktivujte sa a vráťte sa späť do reálneho života!

zdroj: readitontheweb.com/

FAQ: Závislosť od mobilu

Príspevok Závislosť od mobilu: Ovládate svoj smartfón, alebo on ovláda vás? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prečo popierame realitu? Popieranie je pre nás bezpečnostná sieť. Keď nás premáhajú problémy, popierame ich. Keď čelíme situáciám, ktoré sa nám nepáčia, popierame ich.

Ružové okuliare a hradby okolo nášho ega

Všetci poznáme vety typu: „Ja nemám žiadny problém,“ alebo „Mám to pevne pod kontrolou, môžem s tým kedykoľvek prestať.“ Hovoríme ich vtedy, keď sa nás niekto opýta na naše cigarety, pohárik vína každý večer, nadváhu, hodiny strávené na sociálnych sieťach či neustále prejedanie sa.

Prečo vlastne tak húževnato popierame realitu?

Odpoveď je v podstate jednoduchá: popieranie je pre každého z nás akási mentálna bezpečnostná sieť. Keď nás problémy začnú prerastať cez hlavu, alebo keď čelíme situáciám, ktoré sa nám nepáčia, jednoducho sa tvárime, že neexistujú.

Je to prirodzený mechanizmus zabudovaný v našej psychike. Má nás chrániť pred krutou a nekomfortnou pravdou, ktorej by sme v danej chvíli nevedeli čeliť. Je to vlastne taká brnenie pre naše ego. Platí to pre alkoholikov, stávkarov či užívateľov drog, ale rovnako aj pre obéznych ľudí, workoholikov, ľudí závislých na sociálnych sieťach či večne usadnutých hejterov a konšpirátorov.

Od slovíčka „áno, ale...“ až po obviňovanie okolia

Slovo „popieranie“ sa v psychológii a pri liečbe závislostí začalo vo veľkom používať už v osemdesiatych rochoch. Opisuje stav, kedy sa človek zo všetkých síl snaží zo svojho života vytlačiť čokoľvek, čo by ho donútilo pocítiť nepohodlie a hanbu.

Ak má človek problém so závislosťou, priame popieranie vyzerá najčastejšie takto:

• Zlehčovanie a ukazovanie na iných: „Veď všetci dnes pijú / jedia sladké / sedia na mobile, nie som o nič horší ako ostatní!“
• Formulka „Áno, ale...“: „Áno, dal som si pivo, ale mal som v práci neskutočný stres!“
• Útok a obviňovanie: „Vy ste tí, čo mi stále vŕtajú do hlavy a robia zo mňa chudáka!“
• Vyjednávanie so sebou aj okolím: „Od pondelka to obmedzím, tak ma teraz nechajte na pokoji.“

Všetky tieto reakcie sú len zúfalou snahou obrániť vlastný postoj. Chceme si za každú cenu udržať svoj terajší pohodlný stav a nepustiť k sebe bolestivú pravdu.

Útecha v starej zbrani

Hoci je celému okoliu – rodine, kamarátom či kolegom – úplne jasné, že sa veci vymkli z rúk, závislý človek bude realite odolávať všetkými zbraňami, ktoré má k dispozícii. Popieranie je v tej chvíli jeho najspoľahlivejší štít.

Hoci slovné spojenie „popieranie reality“ môže znieť ako odborná poučka z knihy, pre človeka v kríze predstavuje obrovskú fiktívnu útechu. Je to jeho zbraň na prežitie v rozprávke, ktorú si sám o sebe vytvoril.

Priznať si pravdu totiž bolí. Vyžaduje si to odvahu zosadnúť z gauča, zložiť ružové okuliare a urobiť prvý reálny krok k zmene. Ale presne na tom sa začína každý skutočný reštart!

Zdroj: https://www.soberrecovery.com/recovery/denial-in-early-recovery/

Príspevok Prečo popierame realitu? Ako funguje naša vnútorná obranná sieť pri závislostiach zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Možno to znie nadnesene, no závislosť študentov od technológií začína podľa odborníkov nebezpečne pripomínať správanie pri klasických látkových závislostiach. Keď mladí ľudia prídu o svoj smartfón, laptop či prístup na sociálne siete, mnohí z nich prežívajú regulérny psychický aj fyzický abstinenčný šok. Namiesto neustáleho skrolovania a tupého hľadenia do obrazoviek vstaň z gauča, zaktivuj sa a poď zistiť, čo sa stane, keď človek skúsi odpojiť digitálny svet aspoň na jeden jediný deň.

24 hodín bez Wi-Fi: Panika, zmätok a búšenie srdca

Univerzita v Marylande uskutočnila rozsiahly experiment s názvom „Odpojený svet“. Vyučujúci požiadali takmer tisícku vysokoškolákov v desiatich krajinách sveta, aby urobili jednoduchú vec: na celých 24 hodín vypli mobily, počítače, televíziu aj sociálne siete. Mimo hru zostal Facebook či Twitter (X). Povolené bolo len čítanie klasických kníh a hovory z pevnej linky.

Výsledok? Dve tretiny študentov tento jednoduchý test vôbec nedokázali dokončiť!

Až štyria z piatich mladých ľudí hlásili výrazné psychické aj fyzické problémy. Keď zostali bez digitálnej spojky so svetom, prepadla ich panika, neistota a pocit extrémnej izolácie. Tvárou v tvár tichu nevedeli, čo so sebou.

Pocity ako pri abstinenčnom syndróme

Profesorka Susan Moeller, ktorá tento výskum viedla, potvrdila, že reakcie študentov boli prekvapujúco vyhrotené. V denníkoch, ktoré si počas výskumu viedli, sa neustále opakovali tie isté slová: úzkostlivý, nervózny, zmätený, nepokojný, žiarlivý, deprimovaný, osamelý, dokonca paranoidný.

Jeden z britských účastníkov napísal do svojho zápisníka otvorenú spoveď:

„Som závislý. Nepotrebujem alkohol, kokaín ani iné látky... mojou drogou sú médiá. Bez nich som úplne stratený.“

Ďalší študent opísal svoje správanie prirovnaním k inej poruche:

„Pochytila ma v súvislosti s médiami akási bulímia. Pätnásť hodín som hladoval bez internetu a potom som to po zapnutí všetko naplno požieral.“

Mnoho mladých ľudí priznáva, že po vypnutí telefónu pociťovali doslova búšenie srdca a úzkosť. Boli zvyknutí žiť v neustálom napojení na notifikácie a predstava, že im niečo unikne, bola pre nich neznesiteľná.

Tlak okolia a strach, že budem ignorovaný

Ďalším dôležitým zistením bol strach zo sociálneho vylúčenia. Mnohí študenti priznali, že by sa aj chceli od technológií na pár dní odstrihnúť, no nemôžu. Obávajú sa totiž, že ak neodpovedia na správy do pár minút, ich rovesníci ich začnú ignorovať a vypadnú zo svojej komunity.

Práve preto sa z digitálnych zariadení stala obruč, ktorá drží mladú generáciu v neustálom napätí.

Svetlo na konci tunela: Čo sa stane, keď to prekonáte?

Aj napriek počiatočnej panike však výskum ukázal aj svetlú stránku digitálneho detoxu. Približne pätina študentov dokázala po prekonaní prvotného nekomfortu nájsť v odpojení obrovský úžitok.

Keď nemali v rukách mobily, zrazu sa začali rozprávať so svojimi spolubývajúcimi a rodinou. A rozhovory, ktoré viedli tvárou v tvár, mali zrazu úplne inú hĺbku aj kvalitu. Namiesto povrchných komentárov na sieťach prišla reálna ľudská blízkosť.

Vymeňte klávesnicu za pohyb

Technológie sú dobrý sluhom, ale nesmierne zlým pánom. Ak cítite, že vás virtuálny svet začína pohlcovať, najlepšou medicínou je návrat k prirodzenému pohybu a reálnym ľuďom.

Namiesto večerného vysedávania za klávesnicou a scrollovania nástenky si obuj tenisky a poď von. Príroda, beh, bicykel a dobrá partia ľudí vedia s hlavou spraviť nevídané zázraky. Nakazíme ťa endorfínmi, pohybom a chuťou do skutočného života!

Zdroj. http://www.telegraph.co.uk/technology/news/8436831/Student-addiction-to-technology-similar-to-drug-cravings-study-finds.html

Príspevok Závislosť študentov od technológií: Prečo pripomína baženie po drogách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Možno ste to zažili sami alebo ste to videli u iných: mama v kaviarni neustále upravuje tínedžerke vlasy, domáha sa pozornosti a keď sa dcéra odtiahne, prichádza citové vydieranie. Mnohé nezdravé vzorce si totiž nesieme z vlastného detstva. Poďme zistiť, ako správne nastaviť osobné hranice deťom aj samým sebe!

Nenápadné spôsoby, akými prekračujeme hranice vlastných detí

Keď sú deti malé a začínajú si budovať vlastnú autonómiu, pre rodičov je často ťažké pustiť kontrolu. Samozrejme, nenecháme dieťa jesť čistý cukor ani bdieť do trojky do rána – tam je zásah rodiča v poriadku. Existujú však oveľa hlbšie a nenápadnejšie spôsoby, ktorými hranice svojich detí nevedomky búrame.

Často ich nútime do vecí len preto, aby sme sami pred okolím vyzerali ako „dobrí rodičia“, alebo z nich robíme nástroj na potvrdenie vlastnej hodnoty.

Ako malé deti nemáme kapacitu na to, aby sme odhalili citovú manipuláciu. Keď rodičia porušujú naše hranice, cítime sa nepríjemne, no naučíme sa ten pocit ignorovať, až kým nám to nezacne pripadať úplne normálne.

Čo by sme deťom nemali robiť?

Niektoré zo situácií, ktoré považujeme za bežné, môžu byť pre detskú psychiku traumatizujúce:

• Vynucovať si fyzickú náklonnosť: „No poď, objím tetu!“ alebo „Daj mame pusu!“ Deti tým učíme, že ich telo patrí druhým a nemajú právo rozhodovať o tom, kto sa ich dotýka.
• Zakazovať im negatívne emócie: „Nemáš žiadny dôvod sa hnevať!“ alebo „Prestaň okamžite revať, si smiešny!“
• Robiť deti zodpovednými za emócie dospelých: „Mama je kvôli tebe smutná. Ak chceš, aby bola šťastná, tak sa obuješ.“
• Robiť z detí svojich spovedníkov: Zaťažovať ich detailmi z dospeláckeho života či problémami v práci.
• Hovoriť nepekne o druhom rodičovi: „Otec zasa neurobil to, čo sľúbil, naňho sa nedá spoľahnúť.“
• Zhadzovať samých seba pred deťmi: „Ja som taká tučná a neschopná...“
• Vysmievať sa im na verejnosti: Kritizovať ich správanie pred ostatnými a zosmiešňovať ich.

Keď deti nútime akceptovať takéto správanie, staviame ich do škodlivej pozície, ktorú si so sebou nesú až do dospelosti.

Ako sa to prejaví v dospelosti?

Ak nám rodičia v detstve nedovolili mať vlastné hranice, v dospelosti často vôbec netušíme, kde sú naše osobné limity.

Naučíme sa automaticky hovoriť „áno“ aj vtedy, keď celé naše vnútro kričí „nie“. Robíme to len preto, aby sme nikoho nesklamali, a tak radšej obetujeme vlastný pokoj.

• Partner nás požiada o sex, no hoci naň nemáme chuť, podvolíme sa a neskôr v sebe živíme tichý hnev.
• Kolega v práci chce klebetiť o niekom, kým si vážime, no my nevieme, ako to zastaviť, a tak mlčky počúvame a narastá v nás vzdor.

Sme takí zvyknutí na nepohodlné pocity z detstva, že ich berieme ako svoju povinnosť. Cítime záväzok za každú cenu vyhovieť druhým.

Ako sa naučiť opäť povedať „NIE“

Ak zisťujete, že si niesate porušovanie hraníc z detstva, nezúfajte. V každom veku sa to dá zmeniť a preučiť.

Ako kompas vám najlepšie poslúži vaše vlastné telo. Porušovanie hraníc vždy sprevádzajú fyzické aj emociálne signály – pocit úzkosti, zmätok, náhly hnev, stiahnutý žalúdok či vnútorný vzdor.

Keď vás niekto o niečo požiada a vy pocítite tento nepríjemný tlak, zastavte sa. Ak ste automaticky odpovedali „áno“, máte plné právo to zmeniť a povedať: „Rozmyslel som si to, nakoniec to neurobím.“

Pripravte sa na to, že okoliu sa to nebude páčiť

Najťažšia vec pri nastavovaní nových hraníc je tá, že ľuďom okolo vás sa to sprvoti nebude páčiť. Najmä tým, ktorí boli zvyknutí z vás neustále čerpať výhody.

A to je v poriadku. Nie ste na svete preto, aby ste plnili očakávania druhých na úkor vlastného zdravia. Vašou prvoradou zodpovednosťou je postarať sa o seba.

Keď začnete rešpektovať sami seba, stane sa fantastická vec: vaše deti to uvidia a začnú to napodobňovať. Deti totiž nepoúchajú poučky, ale kopírujú naše správanie. Keď uvidia, že si dokážete udržať zdravé hranice, dávate im ten najlepší darček do života.

Práca s vlastnými hranicami je základným kameňom sebaúcty a zdravej sebadôvery. Vzťahy fungujú oveľa lepšie a čistejšie vtedy, keď sme k sebe aj k druhým úprimní v tom, čo chceme a čo už nie.

Zdroj: elephantjournal

Príspevok Ako porušujeme hranice u detí a ako ich to ovplyvňuje v budúcnosti zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak si prestal piť alebo si prestal so svojím návykových správaním a s triezvosťou to myslíš vážne, budeš chcieť urobiť všetko, čo je možné, aby si sa vyhol recidíve. Môže sa ti zdať, že recidíva je to posledné, čo by si urobil, no pravda je taká, že u ľudí, ktorí sú na začiatku svojho uzdravovania, je veľmi bežná.

Odhaduje sa, že 90 percent z tých, ktorí sú dlhodobo triezvi, počas svojho uzdravovania aspoň raz zrecidivovali. U niektorých to bolo tak, že pred trvalým uzdravovaním zrecidivovali veľakrát. Tvoje zámery môžu byť dobré, no vyžaduje si to oveľa viac než pevnú vôľu, aby si sa vyhol recidíve. Recidíva sa môže nenápadne vkradnúť obyčajne preto, lebo nerozpoznáš jej blížiace sa príznaky. Začína sa dlho predtým, než zdvihneš svoj pohárik či drogu. Je logické, že keď prestaneš piť, ale naďalej pokračuješ v rovnakej rutine, stretávaš sa s tými istými ľuďmi či navštevuješ tie isté miesta a nerobíš žiadne zmeny, bude pre teba oveľa ľahšie skĺznuť späť do svojho starého správania a návykov.

Nasledujú veci, ktoré vo svojom živote môžeš zmeniť a ktoré na základe vedeckých výskumov potvrdzujú rozvoj zdravého životného štýlu a podporu triezvosti.

Urob potrebné zmeny.

Ak sa snažíš zostať čistý, je dôležité, aby si sa zbavil starých rutín, zvykov a podnikov. Niekedy stačí jednoducho urobiť zmeny – nie je ani také dôležité, aké zmeny to budú, ale veci musia byť iné. Ak si chceš rozvinúť životný štýl bez drog, niektoré z okamžitých zmien budú jasné – napr. to, že nebudeš chodiť medzi starých kamarátov, s ktorými si bral alebo od ktorých si to bral. Nemôžeš čakať, že sa s nimi budeš naďalej stretávať a udržíš si dlhodobú triezvosť.

Mnohým z tých, čo chcú zostať čistí pomáha, keď si nájdu nových priateľov, ktorí sú tiež triezvi. Ak je pre teba ťažké nájsť si nových priateľov, skúsť chodiť do podpornej skupiny a zapojiť sa do tamojšieho spoločenstva. Trávenie dlhšieho času s rodinu a plánovanie spoločných aktivít ti tiež môže pomôcť rozvíjať si zdravší životný štýl a vyhnúť sa situáciám, v ktorých si pil či bral.

Rozvíjaj si štruktúrovaný režim.

Odborníci vravia, že chaotický či nezorganizovaný životný štýl je taktiež prekážkou pre tvoje uzdravovanie. Je dôležité rozvíjať si štruktúrovaný denný a týždenný režim a držať sa ho. Pomôže ti to dosiahnuť v živote aj ďalšie ciele. A dôležité je rozvíjať si aj dlhodobé ciele. Zostať triezvym je vysoká priorita, no rozvíjať si a usilovať sa o ďalšie ciele, ako napr. vrátiť sa do školy alebo zmeniť povolanie, ti takisto môže pomôcť udržať si triezvosť.

Nadväzuj zdravé vzťahy.

Podobne ako mnohí alkoholici a závislí si aj ty mohol dospieť do bodu, kedy si mal najbližší vzťah s tvojou drogou a jediní „priatelia“ boli tí, od ktorých si bral alebo s ktorými si bral. Teraz, keď si triezvy, si možno objavil, že tieto vzťahy boli nielen nezdravé, ale priamo toxické. No nie sú to iba tvoji starí kamaráti a díleri, ktorí ťa môžu dostať do problémov. Niekedy to môžu byť aj tvoji najbližší. Možno si si rozvinul spolu závislý vzťah s nejakým „opatrovníkom“, od ktorého si veľmi závislý. Možno máš aj členov rodiny, priateľov, či dokonca zamestnávateľov, ktorí boli pre teba umožňovateľmi bez toho, aby to vôbec vedeli. Výskumy ukazujú, že ak si budeš tieto vzťahy udržiavať, zvyšuje sa tvoja šanca recidívy. Aby si sa vyhol recidíve a zostal triezvy, je dôležité rozvíjať si viac zdravých vzťahov a nachádzať nové priateľstvá.

Buď fyzicky aktívny.

Ak si nadmerne pil či drogoval dlhší čas, je pravdepodobné, že to ovplyvnilo aj tvoje zdravie. Zrejme nie si v najlepšej fyzickej kondícii. Cvičenie a rekreačné aktivity môžu znížiť stres, ktorý je hlavným spúšťačom recidívy. Cvičenia môžu znižovať aj nudu, čo je ďalší spúšťač recidívy. Najdôležitejšie je, že fyzická aktivita môže obnoviť v tvojom živote rovnováhu a prospieť ti emocionálne. Hlavným prínosom lepšieho stravovania a zvýšeného fyzického cvičenia je zlepšenie tvojho celkového zdravia a tiež to, že sa budeš vo všeobecnosti cítiť lepšie a znížia sa akékoľvek post-akútne abstinenčné príznaky, ktoré môžeš prežívať.

Nájdi si prácu.

Uzdravujúci sa alkoholici a závislí majú často problémy splniť zodpovednosti týkajúce sa práce, udržať si prácu a zvládať financie. Ak si bol vo svojej závislosti dlhší čas aktívny, možno máš finančné problémy. Nenechaj sa pomýliť – finančné problémy a problémy s udržaním zamestnania sú jedným z najčastejších spúšťačov recidívy. Je dôležité, aby si podnikol potrebné kroky k tomu, aby si si dal financie do poriadku. Samotný návrat do práce môže byť stresujúci a preto môže predstavovať spúšťač recidívy. Je dôležité, aby si pri návrate do práce využíval všetku dostupnú podporu a zostal triezvy.

Je možné, že sa z finančných problémov tak rýchlo nedostaneš. Rob to krok po kroku – môžu to byť úplne drobné kroky, ale rob čokoľvek, čo ti pomôže zlepšiť tvoju finančnú situáciu. Nauč sa, ako si robiť rozpočet a zisti, ako môžeš napraviť svoj kredit. Môže to nejaký čas trvať, ale zvládneš to.

Zostaň pokojný.

Nie je tajomstvom, že mnohí alkoholici a závislí majú problém s hnevom. Hnev je normálna a prirodzená emócia, ale mnohí, ktorí majú problémy s látkovým zneužívaním, majú ťažkosti so zvládaním a primeraným vyjadrovaním hnevu. Ak chceš zostať triezvy, je dôležité, aby si sa naučil svoj hnev zvládať. Niet pochýb, že sa nahneváš. Je to o tom, ako budeš hnev riešiť, čo rozhodne o tom, či si svoje uzdravovanie udržíš.

Mnohí alkoholici a závislí sa nikdy nenaučia, ako správne zvládať svoj hnev. Uč sa všetko, čo môžeš, aby si svoj hnev zvládal spôsobmi, ktoré nezapríčinia, že budeš ubližovať sebe a druhým a hlavne že nezačneš opäť piť.

Rieš minulé chyby.

Väčšina ľudí, ktorí si našli cestu k uzdravovaniu, zanechali za sebou veľa bolesti a utrpenia. V ich minulosti je veľa vecí, ktoré v nich vyvolávajú pocity hanby a viny. Ak sa snažíš udržať si triezvy životný štýl, tá hanba a vina sa pre teba môžu stať toxické a ak ich nebudeš primerane riešiť, môžu spôsobiť recidívu. Hanba sa opisuje ako negatívne presvedčenie o sebe a svojej sebahodnote. Vina znamená mať negatívne pocity o svojom minulom správaním. Ľudia, ktorí sa uzdravujú, môžu prežívať veľa hanby jednoducho preto, že sa vôbec stali závislí. No väčšina z tých, ktorí nájdu uzdravovanie, takisto zistia, že emocionálne ublížili svojim priateľom a blízkym a ľutujú svoje minulé rozhodnutia. Ak sa chceš vyhnúť recidíve a zostať triezvy, je dôležité, aby si urobil potrebné kroky a vyčistil si svoju minulosť a začal žiť zodpovedne.

Nájdi si v živote rovnováhu.

Jedna z bežných chýb, ktorí robia nováčikovia v uzdravovaní je, že nahradia jednu závislosť druhou kompulzívnou závislosťou. Je prirodzené, že tí, ktorí sa stanú alkoholikmi a závislými, sú vo všeobecnosti kompulzívni, no môže to byť nebezpečné a viesť k recidíve. Na začiatku uzdravovania môžu pristupovať k novému spôsobu stravovania, cvičenia či účasti v svojpomocných skupinách s kompulzitivou, čo v podstate znamená zámenu jednej závislosti za inú. Hoci ich nové aktivity sú zdravé a produktívne, môžu byť prekážkou pre trvalé uzdravovanie, ak sa dostanú na úroveň inej „závislosti“. Tajomstvom je nájsť zdravú vyváženosť a kontrolu nad všetkým v živote a nad každým svojím rozhodnutím. Kľúčom je naučiť sa, že sa vždy môžeš rozhodnúť a udržať si kontrolu. Ak je ktorákoľvek oblasť v tvojom živote mimo kontroly, nepomôže ti to udržať si trvalú triezvosť.

Uč sa o prevencii alkoholovej a drogovej recidívy.

Sú takí, ktorých najlepšia rada pre nováčikov v uzdravovaní znie: „Nepi a choď na stretnutia!“ Ak to funguje, rob to! No väčšina z tých, ktorí chcú zostať čistí zisťuje, že čím viac nástrojov pre udržanie triezvosti majú, tým lepšie to funguje.

Príspevok 7 tipov ako zostať čistý a triezvy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V čase, keď sme všetci ovplyvnení pandémiou COVID-19 a jej dopadom na celý svet, je každý vyzývaný, aby robil veci, ktoré mnohí nikdy predtým nezažili. To môže mať dopad na uzdržiavanie duševného zdravia.

Ako sa teda starať o svoje duševné zdravie?

Tu je zoznam niektorých nápadov, ktoré môžete vyskúšať, kým sa nachádzate v izolácii či karanténe.

Meditácia

Na YouTube nájdete množstvo rôznych druhov meditácie: riadenej, pomocou mozgových vĺn alebo jednoducho na základe upokojujúcej hudby.

Vydýchnite si!

Pravidelne počas dňa si doprajte pauzu a vyskúšajte jednoduché dychové cvičenia. Rátajte spätne od desať. Zameranie sa na dýchanie je jednoduchá taktika, ktorá vás vtiahne do daného momentu a dostane vás mimo paniky či strachu. Uvažovanie o okolí a menovanie vecí, ktoré vidíte, ktorých sa môžete dotknúť, ovoňať ich atď. a pritom pomaly a zhlboka dýchať je vynikajúci spôsob ako sa znovu zamerať na prítomnosť a „dobiť si baterky“.

Choďte von, ale udržiavajte vzdialenosť od druhých

Zmena samotnej scenérie, aj vo vlastnom okolí, môže byť užitočným nástrojom v tom, ako sa vzdialiť panickým atakom alebo klesajúcim myšlienkam, či prehnane ostražitým obsesívnym vzorcom.

Zostávajte aktívym

Máte nejaké staré náradie na cvičenie, ktoré už zapadlo prachom? Je čas vybrať ho a začať sa hýbať. Mnohí tréneri a telocvične uverejňujú na svojich webových stránkach zoznamy cvičení, ktoré môžete robiť priamo vo svojej obývačke. Zbavte sa strachov a zvýšte hladinu svojich endorfínov, ktoré môžu udržiavať panické ataky na minime alebo vám pomôžu rovno sa ich zbaviť.

Videorozhovory s druhými

Nezabúdajte na ľudí, ktorí sú teraz vo vysoko rizikovej situácii alebo v prednej línii. Je pravdepodobné, že sú veľmi vysoko vystresovaní a takisto sa veľmi trápia. Veľmi cenná taktika, ktorú sa učíme v uzdravovaní, je vyjsť zo samoty a hľadať spojenie s druhými, najmä keď nás premáhajú také intenzívne pocity. Mnohé 12-krokové stretnutia teraz prebiehajú virtuálnou formou.

Obmedzte čas sledovania správ a sociálnych sietí

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb to odporúča, keďže sú zaplavené informáciami o súčasnej pandémii. Vypnite to alebo všetko povyťahujte zo zásuviek. Je pravdepodobné, že takým spôsobom „vypnete“ alebo znížite aj svoju paniku.

Držte sa rozvrhu – alebo aj nie

Máte pocit, že sa prepadáte do priepasti života bez režimu a ste celkom mimo svojej rutiny? Alebo vás naopak premáha hrozba z toho, že ak budete dodržiavať presný rozvrh, celkom vás to pohltí? Teraz je čas posvietiť si na to. Zaraďte si do rozvrhu nové návrhy a vytvorte si celkom nový režim.

Pustite sa do upratovania šatníka

Vyvoláva vo vás hrôzu myšlienka na zapratané skrine? Je čas vyhádzať ich von, pozrieť sa, čo tam máte a možno si tam tiež urobiť „jarné upratovanie“.

Pustite sa aj do upratovania svojho duševného šatníka a vyčistite ho

Panické ataky a úzkostné poruchy či posttraumatická stresová porucha vás môžu nasledovať všade, kam idete a môžu tak robiť neustále. Prehnaná ostražitosť, neustály pocit, že s tým musíte zápasiť alebo pred tým utekať a iné s tým súvisiace symptómy spôsobujú, že máte veľmi malý priestor na riešenie toho, či sa na niektorých životných plánoch/cieľoch/obavách skutočne oplatí znova a znova pracovať. Máte poruke papier? Berte túto nútenú pauzu ako čas, kedy si to máte všetko napísať – nech vám to všetko dáva zmysel, aby ste svojmu prepracovanému mozgu dopriali oddych. Niekedy nám pomôže všetko to vidieť jasnejšie, keď to pred sebou vidíme napísané na papieri. Áno, mať ciele je dobré, no nie všetky musíme dosiahnuť v tom istom čase. Možno tam uvidíte, že niečo z toho neustáleho strachu a trápenia, ktoré vám neustále zahaľuje myseľ, sa dá oklieštiť. Toto je o jarnom upratovaní vašich myšlienkových procesov.

Zostávajte v spojení so svojou ozdravnou podpornou sieťou

Máte priateľov? Rodinu? Ľudí ktorí vás ťahajú hore? Používajte telefón aj celý deň, ak chcete. Tá vec, ktorú si stále nahovárate – že aj oni toho už majú dosť a či je naozaj potrebné otravovať ich – ÁNO. Potrebujete to urobiť. Väčšina ľudí, ktorých poznám, je rada, ak môže niekomu pomôcť pri jeho duševnom jarnom upratovaní.

Majte súcit so sebou a s druhými

Stojí za zmienku povedať, že toto obdobie môžete brať ako vynikajúcu príležitosť byť k sebe milosrdní. Posttraumatická stresová porucha je ťažká. Panické ataky sú ťažké. Je normálne, že vás váš vlastný stres ako aj panika iných celkom premáha. Byť súcitným človekom, otvoreným pre emócie a obavy druhých, je úžasné. No ak je to veľmi ťažké, doprajte si oddych, zhlboka dýchajte, posudzujte veci so súcitom a investujte do seba. Dobre sa stravujte, keď sa dá, buďte na slnku a hýbte sa.

Možno je toto príležitosť zatriasť tými zručnosťami, o ktorých stále počúvame, a teraz, keď sme zbavení niečoho z tej každodennej driny, im vdýchnuť nový život – a aj sebe. To, na čo sa teraz máme zameriavať, sa mení. Je čas naozaj popracovať na zmenách súvisiacich s našimi obavami. a vnímať ich ako príležitosti rastu. Starajme sa o seba, berieme každý deň tak, ako príde a pýtajme sa, ako využiť zmeny ktoré prichádzajú vo svoj prospech. Pozrime sa na strach, paniku, traumu alebo čokoľvek, čo nás prenasleduje a hľadajme ako spracovať tieto emócie. Berme ich ako výzvu potlačiť negatívne myslenie a premeniť svoj pokračujúci strach na budúce plány.

Všetci sme v tom spolu, nikto z nás nie je sám – aj keď sme v izolácii alebo karanténe.
Zostávajte v bezpečí a uzdravujte sa, priatelia.

Život bez závislostí, Výňatok prekladu z článku soberrecover

Príspevok 10 spôsobov ako zvládať stres a úzkosť uprostred globálnej paniky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ľudia, ktorí zneužívajú alkohol alebo experimentujú s drogami to robia preto, lebo im to poskytuje príjemný pocit, keď potrebujú uniknúť. Spustí sa impulz kontrolného centra v mozgu a zneužívateľ obyčajne nie je schopný zastaviť sa pri tom „príjemnom“ a pokračuje ďalej do deštruktívneho správania. Takisto si uvedomí, že aby dospel k požadovanému stupňu príjemného stavu, potrebuje skonzumovať viac drogy.

Popri euforickom aspekte existujú ďalšie faktory, ktoré držia užívateľa v stave, kedy sa vracia späť, aby si dal ešte viac. Jeden z týchto faktorov je faktor úniku. Ale prečo zneužívatelia látok hľadajú únik prostredníctvom alkoholu a drog?

Návykové črty osobnosti

Poskytovatelia liečby závislostí dávno prišli k záveru, že veľa z ich pacientov má spoločných aspoň päť návykových čŕt osobnosti: impulzivita, vyhľadávanie vzrušenia, oceňovanie neprispôsobovania sa, sociálne odcudzenie a kompulzívne správanie. Skúmaním týchto čŕt je jasné, prečo závislý hľadá únik v látkach aj napriek negatívnym dôsledkom.

Impulzivita

Môže to byť kvôli zničenému centru kontroly impulzov v mozgu, čo len nedávno objavila medicínska veda. U ťažkých pijanov alkohol ovplyvňuje toto centrum tak, že abstinenciu výrazne sťažuje.

Vyhľadávanie vzrušenia

Táto črta sa dá definovať aj ako veľmi nízka tolerancia voči nude.

Oceňovanie neprispôsobovania sa:

Keď človek ignoruje hodnoty, ktoré vyznáva spoločnosť, vyúsťuje to do nastavenia mysle, že závislosť nie je problém. Látkoví zneužívatelia nemajú záujem prispôsobovať sa spoločenským normám.

Sociálne odcudzenie

Oceňovanie neprispôsobovania sa ide ruka v ruke so sociálnym odcudzením, keďže obidve tieto črty zahŕňajú sklony odchyľovania sa od spoločenských noriem. Sociálne odcudzenie je obrovským faktorom vo vyhľadávaní subkultúry obývanej závislými od drog a alkoholu.

Ľudia, ktorí zdieľajú určitý životný štýl, sa držia pokope – v prípade látkových zneužívateľov títo vytvárajú svoju vlastnú subkultúru. Mať komunitu rovesníkov je obyčajne pozitívne, no táto skupina nedokáže fungovať tak, ako väčšina ľudí v spoločnosti.

Kompulzívne správanie

Táto posledná črta sa dá definovať ako pretrvávanie v určitých aktivitách, hoci tento druh správania vyúsťuje do negatívnych následkov. Keď je kompulzívne správanie spojené so štyrmi vyššie uvedenými črtami, vytvára prostredie, ktoré podporuje dlhodobú závislosť.

Kvôli týmto faktorom odcudzení užívatelia látok často unikajú do jediného sveta, kde sa cítia pohodlne – a to je ich vnútorný svet. Len veľmi málo ľudí dokáže žiť zdravo iba so sebou vo svojom vlastnom svete. Dobrá správa je, že nikto takto žiť nemusí.

Čo odporúčajú liečebné zariadenia?

Hlavné body, na ktoré kladú dôraz rehabilitačné kliniky, súvisia s povzbudzovaním pacientov k nasledovnému:

1. Vyjsť zo seba – myslieť na druhých.
2. Nájsť si sociálnu podporu – hľadať dobrovoľnícke príležitosti, kde sú zapojení aj iní ľudia.
3. Nájsť si akúkoľvek aktivitu, v ktorej budú naozaj dobrí – čo spôsobí, že na seba budú hrdí a bude im to dodávať silu.

Ľudský prvok

Únik môže byť veľmi komplexná a niekedy aj prospešná skúsenosť. No nie všetky úniky sú zdravé pre myseľ, telo a dušu. Únik nám v konečnom dôsledku bráni v uzdravovaní sa prostredníctvom spoločenstva s inými. Či si závislý alebo nie, introvert alebo extrovert, samotár alebo spoločenský typ, ako ľudské bytosti všetci potrebujeme podporu od iných ľudí.

Ďalšie články na tému závislosti tu >

Zdroj: https://www.soberrecovery.com/addiction/why-addicts-have-the-need-to-escape/

Príspevok Prečo majú závislí potrebu unikať? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.