Mama má zdravotné problémy, stále má vysoký cukor. Keď jej len špitnem o tom, že má mať cukry pod kontrolou hneď zakontruje: “Veď ona už sladké skoro neje. Skôr uprednostňuje chleba, odšťavuje ovocie, aj tú zmrzlinu si dá len raz za čas. Aj to citrónovú. Sladké vody len bez cukru. S náhradnými sladidlami.” Pre mnohých, najmä skôr narodených, sladké znamená len čokoláda, bonbón, zákusok, torta alebo kocka cukru. Ale cukor je dnes v rôznych formách (glukóza, fruktóza, sacharidy, polysacharidy) skoro všade.
Je cukor návykový?
O tom, že cukor je návyková látka podobne ako alkohol alebo cigarety dnes už nik nepochybuje. Mozog chce svoju odmenu a vďaka dopamínu si ju agresívne vyžaduje. Dobre to vedia aj producenti, ktorí ho pridávajú kde sa dá. Pozrite si obalové letáky potravín a ich skladbu.
Paul van der Velpen, šéf zdravotnej služby v Amsterdame tvrdí, že cukor je návykový a aj preto veľmi nebezpečný. Ako cituje jeho slová britský The Daily Telegraph: „Rovnako ako tabak a alkohol, je cukor v konečnom dôsledku návyková droga. Od konzumácie cukru by sa malo odradzovať a užívatelia by si mali byť vedomí toho, že je nebezpečný. Môže to znieť prehnane, ale cukor je najnebezpečnejšou drogou našej doby – je ho možné získať kdekoľvek.“
Cukor sa dnes pridáva do mnohých potravín, ktoré sa v minulosti zaobišli bez tejto prísady. Je návykový a na rozdiel od tukov a iných živín ovplyvňuje chuť a vytvára tak túžbu po ďalšom jedle. Obchodníci to využívajú k zvyšovaniu predaja. U mnohých sa tak môže vytvoriť závislosť na cukre: „Cukor je v skutočnosti formou závislosti. Zbaviť sa túžby po sladkých jedlách je rovnako obtiažne, ako sa zbaviť fajčenia,” hovorí ďalej Paul van der Velpen. Čítaj viac >>>
Cukor je všade
Cukor je v rozličných formách všade. V mäse, cestovinách, jogurtoch, mliečnych výrobkoch, ranných “akože zdravých” fit cereáliách, konzervách. Prirodzene v sladkostiach. Ponuka sladkostí a sladených vecí v hypermarketoch dnes zaberá najväčšie predajnéplochy. A prirodzene voňavé čerstvučké pečivo. Myslíte, že predajcom až tak záleží na Vašom dobre, že namiesto odberu z pekárne pečú čerstvé pečivo pre Vás priamo v obchode? Dobre vedia, že vôni neodoláte. Biela múka je obzvlášť bohatá na sacharidy – teda cukry.
Cukor (sacharózu) ako sladidlo poznáme vo výžive iba krátko. V kryštalickej podobe možno menej ako 200 rokov. Pred 100 rokmi sme ho skonzumovali v priemere 1kg/osobu a rok. Dnes sa približujeme k číslu 45 kg/osobu a rok. V Spojených štátoch dokonca 82 kg/osobu a rok. Slušný progres na obezitu.

Prečo priberáme?
Aby sme pochopili prečo priberáme, musíme si predstaviť jeden z hormónov – Inzulín.
Produkuje ho náš pankreas vždy po jedle. Reguluje totiž množstvo cukru v krvi. Normálna hladina cukru v krvi by mala kolísať medzi 5-6 ml mol. Ak zjete potravinu plnú rýchlych cukrov (vysoký glykemický index) napr. pečivo, chlieb, sladká tyčinka, koláč a pod., okamžite Vám vystúpi táto hladina na dvojnásobok i viac.
Vtedy nastupuje pankreas. Vyprodukuje inzulín, ktorý ukladá cukor do buniek ako rezervnú energiu. Áno. Priamo do tukov.
“Nárast tukov je dôsledkom ukladania prebytočného cukru v krvi.
Vaša nadváha je teda spôsobená prudkým kolísaním hladiny glukózy v krvi a dlhodobou nerovnováhou medzi príjmom a výdajom.
Ako na hojdačke
Čím rýchlejšie (GI) cukry pojedáte, tým viac priberáte. Inzulín zrazí hodnotu cukru až pod normál (3 -4 ml mol). Ihneď dostávate z mozgu impulz, že je málo cukru. V preklade: Hneď sa najedz. Si hladný. Žalúdok však ešte nevytrávil (na to potrebuje 2 hodiny i viac) a vy už znovu tlačíte. Čím vyšší glykemický index a čím viac cukru, tým skôr ďalšia inzulínová reakcia. Hore, dole, hore, dole. Ako na húsenkovej dráhe. Stále máte pocit hladu a stále sa dopĺňate. Vôľa je pekná vec, ale hormón má svoju silu.
“Ak sa nepohybujeme a cukor v krvi nespotrebujeme, tak sa cukor ukladá do tukových buniek.
A pohyb? Priznajte si. Kedy ste boli naposledy v lese na túre. Kedy ste boli na bicykli? Kedy ste si zabehali?
Odvrátenou stranou technologickej revolúcie posledných 30 rokov je, že sme zleniveli a zmľandraveli. Za počítačom, za televízorom, v pohodlných kreslách. Vysedávame hodiny a hodiny pred monitormi vo virtuálnych svetoch. Fyzická práca ide pomaly do ústrania.
Naši predkovia orali, rúbali, nosili, celý deň sa hýbali a fyzicky ťažko pracovali.
My sedíme za monitormi a mlsáme. Začína sa to už u detí. Namiesto športu a pohybu sedia pri mobiloch a herných konzolách a prepchávajú sa sladkosťami, pizzou, hamburgerom a colou. Nečudo, že má dnes polovica obyvateľstva nadváhu a skoro štvrtina je obéznych. Dobrá správa pre štát. Ak to bude takto pokračovať, väčšina z nás sa nedožije dlhej penzie, ak vôbec.
Obmedzte príjem cukrov a uprednostňujte potraviny s nízkym glykemickým indexom.
Ak cukor, tak pohyb. Inak nie.
- Kontrolujte pravidelne etikety potravín. Koľko obsahujú cukru a žívín.
- Konzumujte viac bielkovín a rastlinnej vlákniny, najmä veľa ovocia a zeleniny
- Dodržiavajte pitný režim
- Pravidelne sa stravujte 5x denne malé porcie
- Uprednostňujte potraviny s nízkym glykemickým indexom
- Vylúčte rafinované cukry a najmä – rozhýbte sa a prestaňte gaučovať.
Pozrite si zaujímavé TEDed videá o tom, ako cukor ovplyvňuje váš mozog
Príčinou nadváhy môže byť obyčajná “žravosť”. Prebytky cukru sú ukladané na rôznych miestach tela, predovšetkým vo forme glykogénu. Ak množstvo glykogénu prevýši kapacitu pečene, glykogén sa uvoľňuje do krvného obehu vo forme mastných kyselín a tie sa vo forme tuku ukladajú na rôznych miestach tela – zadok, stehná, brucho. Neskôr začínajú obaľovať aj aktívnejšie orgány ako je srdce, ľadviny, ktoré pod vrstvou tuku a hlienov nemôžu podávať plnohodnotný výkon a ich funkcia je oslabená.
http://www.vaha.sk/ako-sa-stavame-tucnymi
Viem, že si pouzila Ctrl+C –> Ctrl+V, ale taketo clanky su o nicom .
Len nejake cisla na predstavu :
– v peceni je mozno okolo 70g glykogenu ( cukor + voda ). Ten je potrebny ( nie len ako jeho zasoba ) pri airobnej cinnosti,teda mensou intenzitou kedy dohadza hlavne spalovaniu tukov ( a nie zmienovanemu glykogenu ). Tuk sa meni na energiu pre bunky ( ATP ) prave v peceni.
Tak ak sa minie aj ten sportovat sa neda ani na mensiu intenzitu – pecen si musi pracne vyrobit GG z tukov.
K takemuto doplnovaniu dochadza pravdepodobne iba v noci.
Ak dojde k naplnenu tohoto ( smiesneho ) mnozstva
– zacina sa glykogen dostavat do svalov, aby sa naplnil na svoju max. kapicitu . Podla toho kolko chyba doplni sa. Mnozstvo moze byt niekolko 100g glykogenu.
Doplnenie ale nemoze prebehnut jednorazovo, pozna to ten , co sa zaujimal o “superkompenzaciu”, teda doplnenie GG na vacsiu kapacitu ako je zvycajna. Trva niekolko dni.
Najlepsi cas na doplnenie je do 2 ( 1 ) hodin po zavode, taskom treningu kedy doplnovanie je najucinejsie, ale kedy sa vlastne aj z casti minul.
Takže aj pri doplnovani glykogenu, ked cast sacharidov sa meni na GG sa nezabrani potrebe, aby sa za pomoci inzulinu telo “zbavilo” skodliveho prebytku. Inac by vlastne dochadzalo k niceniu buniek.
Ak by sa vam zdalo mnozstvo cukru nejake male, tak uvedene gramy treba vydelit tromi. Nakolko jeho pomer voci vode v GG je 1 : 2.
Samozrejme, kto si GG v tele neminie napr. sportovaním a to musi byt vyssou intenzitou, tak skoro vsetký sacharidy ( hlavne cukry ) co zjedol sa bude spravat tak, ako to tu Peter napisal v clanku.
Perfektny clanok !
Prirodzene existuj=u aj výnimky. Ak podávate pri športe nadštandardný výkon (keď nestíha spaľovanie tukov a idete na čisté cukry) vtedy je dopĺňanie napr. takého hroznového cukru úplne namieste. 🙂