Kedysi mi jeden priateľ povedal, že streda je zástrčkový deň. Pre mňa bol tento pondelok zas deň presúvací. Prechod cez vnútro Sicílie po trase Roccamena, Poggioreale a Salaparuta na pláže Mazara del Vallo ma nadchol.
Navigácia mi ponúkla efektívne hneď 3 cesty, vybral som si tú štvrtú najpomalšiu.
Roccamena: Diablov most
Asi kilometer juhozápadne od Roccameny stojí Diablov most. Patrí k desiatim najkultovejším záberom zo Sicílie. Most je pravdepodobne normanského pôvodu, ale s dôležitými arabskými vplyvmi.
Čo je na ňom zaujímavé, vedie odnikiaľ, nikam.
Je dobre zachovaný a v nedávnej dobe bol zjavne zrekonštruovaný. Most sa nachádza pod horou Maranfusa a prechádza cez pravé rameno rieky Belice.
Bežne toto miesto ani nenájdete. Je tu neskutočné ticho. Priestor premýšľať, prečo na Sicíliu znovu a znovu ísť.
Poggioreale
Mestečko Poggioreale možno od roku 1968 nazvať mestom duchov.
Malebné sicílske mestečko zasiahlo pred polstoročím zemetrasenie, ktoré spôsobilo, že väčšina jeho obyvateľov definitívne utiekla, aj keď mnohé budovy zostali stáť. To, čo po sebe zanechali, sa stalo jedným z najväčších talianskych miest duchov – miestom zamrznutým v presnom čase zemetrasenia.
V škole je zničená len časť, na tabuli sú stále čmáranice žiakov a na stene je v kalendári rok: 1968.
Ruiny Poggioreale
Zemetrasenie v údolí Belice vtedy zabilo 200 ľudí. Sicílčania ho nazývajú svojimi modernými Pompejami. Za menej než hodinu ľahlo po zemetrasení celé mesto. Nikdy sa nespamätalo. Nakoniec bolo prestavané na bezpečnejšom mieste niekoľko kilometrov južne.
Dnes je mesto oplotené a okupuje ho iba pár túlavých psov.
Je tam zákaz vstupu, ale vysvetli to slovákovi.
Salaparuta
Živú tektoniku možno vidieť po celej Sicílii. Na cestách i v regióne.
Schádzam dole z hôr a otvára sa mi vinársky región Salaparuta.
Grillo, Catarratto a Nero d Avola
Terre Siciliane. Tri sorty zrodené priamo na Sicílii. Nebudem vás s tým obťažovať. Poobedoval som s rodinou Vaccaro a ani neviem, čím som si to zaslúžil.
Naložil som kartónik 7dl šampiónov a diaľnica E90 ma spoľahlivo doviedla do iného sveta.
Mazara dell Vallo
Roviny a pláže Sicílie. Tak som bol zo šoférovania ubitý, že som si musel dať nejakú desinku na záver. Skvelé popri mori, popri prístave a na záver aj nejaké to čľupnutie do vĺn.
Proste skvelý pracovný deň. Pripisujem pekných 11+3 cestou, spolu 14 km. Nie moc, ale aspoň som konečne vyhulil tempo na 6 minut za km.
Na zajtra mám naplánované objaviť saracénsky maják a plážové traily v Granitole.
