Cez Nemecko, Rakúsko a Dunaj: Alpy Slovensko na bicykli 3

Dunaj: Alpy Slovensko na bicykli. Tento výlet som plánoval roky, absolvovať cestu z Álp až na Slovensku bol môj sen ešte kedysi pred 15 rokmi. Potom ma ale začali baviť viac kopce, a tak som to stále odkladal. Niekoľko minulých rokov som trávil dovolenky na Balkáne (Chorvátsko a Rumunsko), o čom som už pár článkov napísal a proste to už chcelo zmenu. Tak som sa vydal cez St. Moritz a Stelvio Pass na Slovensko.

Deň piaty v Nemecku

Budíček mi spravili nemčúri už pred šiestou, vyliezam zo stanu a nestačím sa diviť. Chlapi sedeli v bavoráku, pootvárané všetky dvere a diskutovali, zrejme plánovali nejakú turistiku. Neruším ich ani seba, rýchlo balím a letím na cestu. Som 40 km za kamošom, tak by sme dnes mohli kempovať už spolu.

Cesta je väčšinou rovinatá, ale kľučkujem hore dole cez kukuričné polia. Na značkách pomaly ubúdajú kilometre do Innsbrucku. Tento dobiehací úsek mi ani nezostáva, jedinou spomienkou je nákup v Pfaffenhoffen v dedine s veľa F a černochmi, čo som stretol. Potom už len prichádzam do Innsbrucku, asi po 10 rokoch, hľadám centrum a niečo zaujímavé.

Insbruck

Zaujal ma mostík, len som sa zamotal na výpadovku a chvíľu mi trvá kým skratkou po hlavných cestách mimo cyklotrás prichádzam znova k Innu. Naháňačka pokračuje, nocovať mám na nemeckej rodinnej farme, ale cestou k mestu Kuffstein dostávam nového súpera.

Búrka nad Kuffsteinom

Ako si tak pohodovo šliapem do pedálov, pri pohľade na oblohu nad vrchmi vidím podozrivo tmavé búrkové mračná. Neprešlo 10 minút a už ich cítim na chrbte, ostatní cyklisti sa skrývajú, ale ja dnes nemám čas a zrýchľujem. Búrke som na chvíľu ušiel, pozerám na černotu za mnou a po suchej ceste frčím do Kuffstein na radlera, kde plánujem prečkať lejak. Stihol som zdrhnúť aj druhej vlne, a zrovna keď som sadol do bufetu v meste, prišli ozajstné kvapky.

K radleru tak doobjednávam ľadovú kávu a skúmam radary, ako dnes ešte stihnúť 50 kilometrov. Podľa všetkého väčší dážď ešte len prichádza a tak radšej vyrážam vpred, čo bol nakoniec dobrý nápad. Po mojom odchode sa dolina za mnou zavrela v búrkach a mňa vietor z Álp a radler hnal 40-tkou na nemecké roviny pri rieke Inn.

Okolo Inn

Veľmi rýchlo som tak dorazil k Rosenheimu, ale ešte pred ním odbáčam na farmu v dedine Riedering. Platím za nocľah 12 Eur, k dispozícii je natural studená sprcha, domáce farmárske produkty a plná chladnička radleru a coly. Počasie nenasvedčovalo žiadnym prekvapeniam, odchádzam do sprchy od nezakrytého stanu a takmer sa nestihnem vrátiť a prichádza dážď, vlastne prvý poriadny na tomto výlete. 

Deň šiesty, cez Nemecko v búrkach

Akčný deň začína budíčkom okolo tretej, pár bleskov a hromov v tesnej blízkosti našej lúky, dážď mi testuje stan a ja len rukou pridržiavam tyčky vo vetre a dúfam, že ma nesfúkne a navytopí.

Všetky búrky tu ale preletia za pár minút a do rána je to už kľudnejšie. Po siedmej začíname baliť, ale nestíhame a prichádza ďalšia prudká búrka, ktorú prečkáme v kuchynke. Na druhýkrát sa podarí dobaliť a presunúť sa do potravín v dedine, ďalšia búrka. O pár minút už frčíme k Simssee, ale takmer nestihneme prejsť 7 km a chytá nás ďalšia vlna dokonca s ľadovcom, ktorý prečkáme pod strechou nejakej píly.

Deň teda začína super, ale viac prehánok nás už snáď nečaká a vyrážame smerom k Chiemsee. 

Jazero Chiemsee

Pokračujeme pár kilometrov konečne v kľude a pomaly sa blížime, keď tu zrazu za nami oblak. Rýchlo skrývame bicykle na zastávke. Do pár sekúnd prišla taká prietrž, že sa voda doslova zliala z oblaku, padol ďalší ľadovec a za 3 minúty znova vyšlo slnko. Doslova neuveriteľné, ale našťastie to bol pre tento deň už posledný pozdrav alpského búrkového prúdenia.

Obchádzame jazero, a ja stále poškuľujem po mieste na oddych, kde by som zase trochu zalietal s dronom.

Nakoniec stojíme pri peknom móle a vyzerá, že zábery zhora ukážu krásu okolia. Dochádzame na koniec jazera a ja nejak ignorujem hlásenia navigácie, dostávame sa tak na mierne inú cestu a neustále musím čumieť do mapy, aby sme neskončili naspäť v Alpách niekde v Salzburgu. 

Burghausen

Napokon po menšom blúdení  prichádzame dlhým vyklesaním k rieke Inn. V meste Burghausen  zisťujeme, že je tu nad mestom najdlhší hrad na svete, dlhý až 1050 metrov. Pekné mestečko, kde využijeme bezplatné mestské záchody a mostom prechádzame na druhú stranu. Po prudkom kopčeku sa ukazuje krásny výhľad na ten dlhánsky hrad.

Posledné dnešné kilometre nás vedú mimo hlavnej cesty, kde znova vypúšťame výškové metre, aby nás na konci znova čakalo prudké stúpanie k hlavnej ceste.

Mesto Braunau sme obišli úplne, čiastočne nesprávnym odbočením, ale ani sme nemali chuť motať sa centrom. Záver sme si už uľahčili po hlavnej ceste, a konečne prichádzame do dnešného cieľa. Kempu v meste Obernberg. Platíme 14 Eur na osobu a máme pekný flek, tie sú tu oddelené vysokým živým plotom. 

Deň siedmy, od Innu k Dunaju

Večer sme si ani nevšimli, že neďaleko kempu je obchod aj benzínka, takže naša ranná cesta smeruje rovno do potravín. Nakupujeme raňajky s tým, že nájdeme nejaké lavičky a tak šlapeme takmer hodinu až do mesta Schärding, kde v zakázanej zóne pre cyklistov obsadíme lavičky a posilňujeme sa na ďalšiu cestu. Našťastie nám nikto nevynadal a čoskoro odpočítavame posledné kilometre do Passau, kde sa Inn konečne stratí vo vodách Dunaja.

Dunajská trasa

A tým sa konečne stratia aj tieto štrkové cyklocesty Innskej cyklocesty a očakávame asfaltovú Dunajskú cyklocestu. Mimochodom ja už niekoľko dní len spomínam na krásy alpských vrcholov a ciest medzi nimi, tieto rovinaté oddychové trasy ma dosť nudia a nebavia, o to horšie tri dni ma ešte čakajú.

Passau

Pred Passau prechádzame na nemeckú stranu a lesom prichádzame do mesta. Plán je prejsť sa ostrovom medzi Innom a Dunajom, obzrieť historické centrum, ale nemotať sa tam príliš dlho. V centre ma hneď zaujala ponuka burgrov a okamžite sadáme na terasu, objednávam si vlastne prvé jedlo kúpené mimo potravín po týždni na cestách. Burger bol fajn, ale za 16 Eur by som čakal aj viac.

Prebíjame sa mestom, nachádzame prvé značenia Dunajskej cesty a opúšťame Passau. Vietor nám fučí od chrbta a tak to po asfalte ide pohodovo, mňa len prekvapujú dlhé vzdialenosti medzi mestami. Nejak som si myslel, že cestou budeme stále niečo objavovať a motať sa pomedzi nemeckých a rakúskych cyklistov, ale cyklistov je tu o dosť menej ako na alpských trasách.

Pri našej pauze na jednej z mála benzíniek dostávam telefonát a zisťujem, že hneď po návrate ma čaká hospitalizácia. Síce som to čakal, aspoň nemusím cestu ukončiť predčasne, ale na nálade mi to nepridalo. Zvyšok dňa už len krútim pedálmi, našim cieľom mal byť mestský kemp niekde okolo Linzu.

Okolo siedmej ale míňame nejakú odbočku a pozeráme do mobilu kam pokračovať, zároveň si všímam hneď vedľa nás malý sympatický kemp. Overujem možnosti a za 12 Eur jednoznačne zostávame, domáci to v dedine Fall buduje postupne, plány má veľké a nám tieto menšie rodinné kempy vyhovujú. Navyše máme ešte hodinu slnka na dosušenie vecí z predošlých dní. 

Deň ôsmy, rekordný nájazd vďaka náhode

Zostáva nám do cieľa výletu po včerajšku približne 300 kilometrov a my ráno zvažujeme, ako si trasu rozdeliť na posledné tri dni. Ráno sa rozbiehame pomaly, hneď na začiatku nás skoro hodinu spomalí kompa a prechod na druhú stranu Dunaja za 4 Eurá. Odpočítavame kilometre do Linzu.

Linz

Centrum je blízko Dunaja a tak sa aspoň na chvíľu rozptýlime na miestnych trhoch. Kilometre dnes pribúdajú pomaly, dooebeda je to hlavne pre mňa nejaké nejaké náročné a dolieha na mňa únava, rozbieham sa väčšinou až poobede. Pokračujeme teda z Linzu ďalej smerom na Grein, aby sme to dnes dotiahli aspoň na 120 kilometrov do Melku.

Po pár kilometroch potrebujem zastávku a dať si kávu, kupujem sladkosti na cestu a vyrážame na boj s kilometrami. Pred mestom Ybbs si všímame za nami mračná a tak je plán jasný, prebehnúť mesto Grein a spraviť si v Ybbs pauzu a prečkať dážď.

V tom nás dobieha trojica slovákov z Martina, sú na ceste z Čiech do Bratislavy a hodíme krátky pokec. Potom sa s nimi chvíľu naháňame a my pred Ybbs odbočujeme na skratku, kde nás prichýlila pizza kebab reštaurácia s výborným morčacím šniclom a zemiakovým šalátom. Z dažďa nakoniec nič nebolo, a mne sa po vypití radlera opäť šlape oveľa lepšie.

Melk

V dobrom čase prechádzame centrum Melku a vyzerá, že sa stihneme presunúť do kempu Rossatzbach. Ten ale nachádzame v prachu rekonštrukcie. Čas je ešte dobrý a ďalší kemp v Krems by mohol byť lepším riešením. Polhodina šlapania, aby sme sa sklamali vo veľkom drahom kempe. Nemáme rezerváciu, máme smolu.

V mape vidíme ďalší kemp o 30 kilometrov, sedem hodín večer, nezostáva iné ako pokračovať. Stále máme vietor do chrbta a za hodinku a niečo sme dnes už v treťom kempe v Zwentendorf. Konečne s úspechom. Za 10 Eur a hneď vedľa je nejaký standup komik, rakúsky Marcin, za neustáleho smiechu baviacich sa rakúšanov. Ja ale unavený po 190 kilometroch okamžite zaspávam. 

Deň deviaty, doma na Slovensku

A je to tu, ráno vstávame už po šiestej. Prekvapivo dvaja cyklisti spiaci v noci vedľa nás už opúšťajú kemp. Nás čaká po rekorde z predošlého dňa posledných 120 kilometrov a Viedeň. To vyzerá na pohodové stihnutie vlaku do Banskej Bystrice 18:04, možno aj skôr.

Mojim cieľom bolo priblížiť sa Viedni do 11-tej, pozrieť centrum a frčať do Bratislavy. Parťák mal cieľ ešte jasnejší. Do pedálov tlačil oveľa vyšším tempom, stále ma musel čakať a do Viedne sa mu nechcelo vôbec. Ja som znova nejak trpel už od rána, tieto asfaltové rovné kilometre ma ubíjajú.

Vo Viedni sa teda rozdeľujeme, klikám do navigácie trasu asi 10 kilometrov po centre Viedne, keďže som tu v živote nebol. 

Viedeň

Vkladám do uší slúchadlá, aby som lepšie počul navigáciu a obdivujem ďalšie a ďalšie pamiatky navrhnuté trasou mapy.cz. Po vyše hodine motania mestom sa snažím znova dostať k Dunaju, a pokračujem v trase. Kamoš si nadbehol skoro 30 kilometrov, tak to mám čo robiť.

Tuším ešte vo Viedni prechádzam zónou FKK. Vravím si, čo to asi znamená, až kým pred sebou nevidím kopec nahých ľudí a prechádzam ako aj ostatní cyklisti nejakou nudaplážou. No a tu prichádza moja nočná mora, rovinka do Orth a následne do Hainburgu.

Rovinka na Hainburg

Myslel som, že sa na tej dlhej rovnej ceste zbláznim. Oči mi klipkali, takmer som zrazil párik v protismere, obaja rozhadzovali rukami, ale ja som mal slúchadlá a ani som ich nepočul. Konečne most, otočka do Hainburgu, kde sme sa zase dali dokopy s parťákom na posledné kilometre do Bratislavy.

Na Slovensku

Tie už ubehli celkom v pohode, trošku sme sa pomotali medzi účastníkmi skončeného dúhového pochodu na Obchodnej a dokonca sme stihli skorší rýchlik domov. Výlet na konci, obaja unavení sme už pretrpeli 3 hodinovú cestu vlakom. A doma ma čakal burger a balenie na pobyt do nemocnice… 

Dunaj: Alpy Slovensko na bicykli 3

Pošli ďalej
Matej Melicher
Matej Melicher

Náruživý cyklista, cykloturista, cestovateľ a občasný bloger :-)

Articles: 20