Cyklistika v Istanbule nie je pre slabé povahy – chaos, kopce, psy, metro pod morom a pivo s kamarátom v tieni Hagie Sofie.
Istanbul: keď cieľ vonia ako pivo a história
Po 24 dňoch, stovkách kilometrov a tisíckach otočení pedálov – ISTANBUL!
Príchod do mesta bol ako malé Vianoce, len s tým rozdielom, že miesto kapra ma čakal chaos, trúbenie a Hagia Sofia.
Po týždňoch samoty som tu stretol kamoša z Nového Mesta nad Váhom. Keď mi podal orosené pivo, zrazu sa mi svet zdal zázračne jednoduchý.
„Tak čo, došiel si až sem?“ spýtal sa.
„Hej,“ usmial som sa. „A vieš čo je najlepšie? Že ma tu čaká ešte lacná izba.“
Lacné ubytovanie v Istanbule a kvapkajúca symfónia
Izba za pár eur vyzerala spočiatku ako výhra. Kým som nezistil, že kvapkanie vody má rytmus horší než techno z 90. rokov. Zaspávať pri tom sa dalo len s predstavou, že možno niekde nad mnou žije derviš, ktorý si umýva ruky vždy, keď sa začnem prepadávať do sna.
A oblečenie? Mokré aj po dvoch dňoch. Istanbulská vlhkosť je ako objatie od niekoho, koho nechceš pustiť, ale on ťa aj tak nepustí.
Cyklistika v Istanbule a podvodný útek
25. deň: Vyrážať z Istanbulu na bicykli je ako snažiť sa vyjsť z mraveniska s kufrom. Úzke ulice, autá, ktoré brzdia len keď naozaj musia, a kopce, ktoré sa kľukatia ako arabské melódie.
„Cyklochodník?“, pýtal som sa jedného miestneho.
„Inšallah,“ usmial sa. To znamená niečo medzi „možno raz“ a „zabudni“.
Po pár kilometroch som kapituloval. Našťastie, Istanbul má únikový východ – pod vodou!
Podzemný útek cez Bospor – Marmaray
Vďaka metru Marmaray som sa stal cyklista-podvodník. Nie v tom zlom zmysle – jednoducho som s bicyklom zmizol pod more. Marmaray je jeden z najhlbších ponorených tunelov na svete, vedie priamo pod Bosporskou úžinou a spája Európu s Áziou.
Štyri minúty jazdy a hop – nový kontinent. Nad hlavou trúbia autá, pod nohami šumí voda a ja sedím v metre s bicyklom, s úsmevom ako školák, čo práve podviedol geografa.
Naspäť do reality – stúpania, chaos a defekt!
Za tunelom žiadny raj nečakal. Hneď po výstupe ma čakalo stúpanie, ktoré by si zaslúžilo vlastný horský názov.
K tomu defekt. Druhý na celej ceste. S proti-prierazovými plášťami som veril, že ma už nič nezastaví – turecké cesty ma však opäť vyviedli z omylu.
Kým som opravoval koleso, jeden pán mi z okna ponúkol čaj.
„Aj tak musíš počkať, kým lepidlo zaschne,“ povedal s úsmevom. A mal pravdu. Istanbul ma síce skúšal, ale stále mi posielal ľudí, ktorí mi podali ruku, keď som to najviac potreboval.
Skryté fakty o Istanbule (z cyklistického sedla):
Čaj na kolesách: Pouliční predajcovia roznášajú çay na motorkách, s podnosmi v jednej ruke a rovnováhou hodnou akrobatov. Ak ideš dostatočne pomaly, možno ti jeden z nich dokonca podá pohárik priamo počas jazdy.
Balatská skúška: Niektoré uličky v starom židovskom Balate sú také strmé, že to vzdávajú aj skútre. Miestni ich volajú „ulice, ktoré testujú dušu“. Po piatom kopci to začne dávať zmysel.
Tajné tunely: Pod štvrťou Sultanahmet sa ukrývajú zabudnuté byzantské chodby, ktoré kedysi slúžili na skladovanie vína a – vraj – aj na útek mníchov, ktorí sa nechceli vrátiť do kláštora. Niektorí Istanbulčania potichu tvrdia, že niektoré z týchto tunelov vedú až k moru.
Mačky – bohovia dopravy: V Istanbule má mačka väčšiu moc ako dopravný policajt. Keď sa usadí uprostred cesty, všetky autá zastavia. Nikto sa nepohne, kým sa mačka nerozhodne, že jej miesto už dosť patrilo svetu.
Nočný soundtrack: Okolo polnoci, keď mešity stíchnu, mesto začne hrať inú melódiu – štekot túlavých psov, trúbenie trajektov a tiché cinkanie predavačov simitov, ktorí čistia svoje plechy. Istanbul nikdy nespí, len mení rytmus.
Istanbul ako míľnik aj skúška
Cyklistika v Istanbule je ako miniatúrna verzia života: krásna, hlučná, nebezpečná, ale plná ľudí, ktorí ťa nenechajú padnúť. A keď večer sedíš na streche, pozeráš na minarety, ktoré sa trbliecu v svetle ázijského západu, máš pocit, že všetka tá námaha mala zmysel.
Otázka pre vás:
Už ste sa niekedy stratili na bicykli vo veľkomeste a museli improvizovať? Šli by ste v Istanbule metrom, alebo by ste to radšej „vydupali“ až von?
Zajtra ma čaká asi posledný deň v Turecku.
