Prehriatie a dehydratácia organizmu v letnom období

V teple sa ťažko behá i bicykluje. Preto rád behávam v zime. Tieto 38-stupňové horúčavy nám nijako nepomáhajú. Behať a jazdiť na bicykli v takýchto teplotách treba s rozvahou. Inak hrozí prehriatie a dehydratácia organizmu.

Prehriatie organizmu

Nie je žiadna sranda. Ak máme na sebe makať, musíme sa o seba vedieť aj postarať.

Prehriatiu organizmu a jeho kolapsu sa dá zabrániť. Spôsobuje ho nielen vonkajšie teplo, ale aj nedostatok telesných tekutín, strata solí a zlyhanie tepelnej rovnováhy. Vzniká vtedy, keď sa telo nestíha ochladzovať – buď pre extrémne vonkajšie podmienky, alebo pre zvýšenú produkciu tepla, napríklad pri behu a športe.

Ak dôjde k zlyhaniu automatického udržiavania telesnej teploty, prichádza tepelný úpal. Nás zaujíma najmä námahové prehriatie, ktoré vzniká následkom extrémnej alebo dlhodobej telesnej námahy.

Jednoducho povedané: prehriatie vzniká vtedy, keď telo vytvára alebo prijíma viac tepla, než je schopné odovzdať do okolia.


Základné pravidlá pre tréning

Pitný režim je na prvom mieste. Ak sa na slnku hýbete, pite pokojne dvakrát až trikrát viac než zvyčajne. Doplňte aj iontové nápoje, naopak úplne sa vyhnite káve a alkoholu.

Pokiaľ možno, v horúčavách nešportujte sami. Keď ste nabití endorfínmi, prehriatie si často neuvedomíte. Partner však zapotácanie, neistotu či kolaps zbadá skôr než vy sami.

Nechajte odhalené čo najväčšie plochy tela, aby bol výpar potu čo najúčinnejší. Šport si plánujte do skorých ranných alebo večerných hodín.


Ako spoznáte, že ste prehriati?

V plnom výkone vás môže klamať vietor aj endorfíny. Pocitovo je „všetko v poriadku“. Problém nastane, keď sa na chvíľu zastavíte. Vtedy sa často objaví:

  • únava (najmä kĺbová) a celková slabosť,
  • nevoľnosť, nábeh na zvracanie,
  • bolesť hlavy a svalov,
  • závraty a koordinačná neistota,
  • podráždenosť,
  • prudké zmeny tepu a búšenie srdca.

Čo robiť pri prehriatí

Ak podobné prejavy pocítite vy alebo ich zbadáte na partnerovi, okamžite prestaňte s aktivitou.

  • Presuňte postihnutého do čo najchladnejšieho prostredia.
  • Uložte ho do ležiacej alebo polo-ležiacej polohy.
  • Ochladzujte ho vlažnou vodou – tvár, ruky, nohy, hruď. Pozor, nie studenou vodou. Tá sťahuje póry a bráni odovzdávaniu tepla.
  • Podávajte tekutiny – ideálne hypotonické, nesladené alebo minerálnu vodu.
  • V žiadnom prípade nie pivo ani kofolu. 🙂
  • Pri zmätenosti alebo bezvedomí okamžite volajte záchrannú službu.

Ak je vonku viac než 35 stupňov, nikde ani mráčik a vy už nepatríte medzi najmladších, problém v žiadnom prípade nezľahčujte. Prehriatie a dehydratácia organizmu môžu mať vážne zdravotné následky.

Vrcholový výšľap

Najčastejšie otázky k prehriatiu organizmu

Koľko mám vlastne piť pri športe v horúčave?

Krátka odpoveď: viac, než si myslíš.
Dlhá odpoveď: smäd je už neskorý signál. Pri intenzívnom pohybe v teple môžeš stratiť aj liter tekutín za hodinu. Ak čakáš, kým „dostaneš chuť“, si už v mínuse. Piť treba priebežne, po malých dúškoch – nie naraz na konci tréningu ako na afterpárty.

Stačí obyčajná voda, alebo potrebujem iontový nápoj?

Pri krátkom, ľahkom pohybe áno, voda stačí.
Ak však beháš, ideš dlhší výjazd na bicykli alebo zo seba leješ pot ako z deravého radiátora, telo nestráca len vodu, ale aj minerály. Vtedy má zmysel hypotonický iónový nápoj alebo minerálka. Nie sladká limonáda. A už vôbec nie „odmena“ v podobe piva.

Dá sa na prehriatie „zvyknúť“?

Čiastočne áno, ale nie zázračne.
Telo sa vie adaptovať na teplo, no hranice existujú. Endorfíny sú zradné – pocitovo zvládaš viac, než je bezpečné. Kolaps neprichádza s fanfárami, ale potichu. Ak máš závraty, tras, nevoľnosť alebo divný tep, nie si hrdina. Si kandidát na problém.

Osobná poznámka z jazdy

Raz som si povedal, že „to dám“. Tridsať niečo stupňov, slnko bez hanby, 100 km na cesťáku, veď poznám sa. Poznal som sa… asi do tridsiateho kilometra. Potom prišiel zvláštny pokoj, svet sa jemne rozkýval a nohy prestali byť moje. Skončil som v škarpe skôr, než ma zastavilo telo samo. Odvtedy viem, že prehriatie neprichádza dramaticky – príde potichu a s úsmevom. A ten je nebezpečný.

Behať alebo bicyklovať v horúčave – čo je menšie zlo?

Záleží od intenzity a trvania. Pri behu telo produkuje viac vnútorného tepla a chladenie je náročnejšie. Na bicykli pomáha prúdenie vzduchu, no klame pocitom, že je všetko v pohode – pot sa odparuje rýchlejšie a dehydratácia je o to zákernejšia.

Ak je cez 35 °C, nie je otázka čo je lepšie, ale či to má vôbec zmysel. Niekedy je najrozumnejší tréning ten, ktorý presunieš na ráno. Alebo na zajtra.

Príjemné kilometre – aj v letných horúčavách, ale s rozumom.

Pošli ďalej
Redakcia Reštartnisa
Redakcia Reštartnisa

Články z redakčného stola Reštartnisa, (poväčšine informačného charakteru) na ktorom sa zvyčajne podieľa aj viac členov redakčného tímu.

Articles: 56