Milujeme svoje deti, ale niekedy si chceme užiť pár dní aj bez nich. Niektorí rodičia ma pravdepodobne za takýto prístup odsúdia a ďalej ani nebudú pokračovať v čítaní, ale verím, že niektorí rodičia ma chápu. Deti sme počas jarných prázdnin „odložili“ k starým rodičom a my dvaja (iba my dvaja) sme sa vybrali do Prahy. Praha je krásne mesto, pochodili sme ho už veľakrát, preto sme sa rozhodli, že tento raz nezostaneme len v Prahe a vybrali sme sa ešte trocha západnejšie od nás – Drážďany.
Cesta
Z Prahy sa dá do Drážďan dostať viacerými spôsobmi:
- Autom – tento spôsob sme zamietli hneď, keďže sme si chceli užiť cestu ako „cestovatelia“ 🙂 Napokon sme však skonštatovali, že práve táto voľba mohla byť jedna z najlepších. Cesta do Drážďan totiž viedla okrem iného aj cez tzv. Saské Švajčiarsko. Nádherná príroda, prírode prispôsobená architektúra a obrovské množstvo skalných útvarov nás neuveriteľne lákali, aby sme vystúpili a absolvovali aspoň krátku prechádzku touto očarujúcou krajinou. Keby sme išli autom, túto možnosť by sme bez pochyby využili. A možno by sme sa ani do Drážďan už nedostali… 🙂 Každopádne auto by bola dobrá voľba aj vzhľadom na to, že v Drážďanoch sme registrovali veľa parkovacích plôch aj priamo v meste, takže určite by nebol problém ani s parkovaním…
- Autobusom – cestu autobusom nám odporúčali aj domáci (teda Pražania), ja som však mala svoju hlavu…. a ani tento spôsob prepravy sme nevyužili. Ak by som však išla do Drážďan z Prahy ešte raz, určite by som využila práve autobus. Z autobusovej stanice Florenc odchádza spoj do Drážďan každú hodinu, pričom jednosmerný lístok je možné kúpiť už od 12 €.
- Vlakom – som typický býk a presadila som si, že tento výlet budeme absolvovať vlakom. Vlaky do Drážďan odchádzajú v dvojhodinových intervaloch. Cesta tam aj naspäť bola príjemná, kupé sme mali iba pre seba a 2 a štvrť hodiny trvajúca cesta nám ubehla vcelku rýchlo. Príjemná však už nebola cena, ktorú sme za tento „luxus“ zaplatili – spiatočný lístok stál 55 € (vraj z dôvodu, že sme ho kupovali tesne pred odjazdom, ak by sme kupovali lístok vopred jeho cena by bola úmerne nižšia), takže cesta hore – dole nás dvoch vyšla na 110 €. Nevadí, aj tak to stálo za to. 🙂
Príchod do Drážďan
Ako som už uviedla, do Drážďan sme išli vlakom. Ten náš vyrážal z hlavnej vlakovej stanice v Prahe o pol deviatej. Na miesto určenia sme dorazili ešte pred jedenástou. Z budovy stanice sme vyšli takmer hneď do centra (treba sa ťahať k staničnému východu vľavo, z druhej strany je už len sídlisko). Priamo pred stanicou sme prešli cez električkovú trať (už tu ma zaujali miestne semafory pre chodcov – dva vedľa seba: jeden pre dievčatá a druhý pre chlapcov) a už sme aj boli na Prager Strasse.
Je to ulica plná obchodov, obchodných centier, reštaurácií a kaviarní. Touto ulicou sme sa veľmi jednoducho dostali až k samotnému historickému centru.
Kreuzkirche
Našu prehliadku historickou časťou mesta sme začali pri kostole Kreuzkirche. Je to najväčší kostol a koncertný priestor v meste. Nachádza sa napravo od Prager Strasse a vďaka jeho veľkosti je veľmi ľahké nájsť ho. Prešli sme k nemu malou uličkou a keďže sme zistili, že sa dá vyjsť až na jeho vežu, túto možnosť sme aj využili. Zaplatili sme vstupné 4 € na osobu a začali sme výstup. Tým, že výstup bol akoby rozdelený na niekoľko častí (klasické schodisko vystriedali točité schody vo veži, najprv sme sa točili do jednej strany, prešli sme okolo štyroch obrovských zvonov a točili sme sa do druhej strany…), zvládli sme ho vcelku dobre. 🙂
Hore nás čakal naozaj krásny výhľad, vďaka ktorému sme si naplánovali našu ďalšiu cestu aj bez použitia mapy či akejkoľvek GPS aplikácie. Zvrchu totiž bolo nádherne vidieť všetky dominanty mesta a veľmi jednoducho sa dal určiť smer, ktorým sa máme vydať pri našej ďalšej prehliadke mesta.
FrauenKirche
A tak aj bolo. Keď sme vyšli z kostola, prešli sme cez Altmarkt, na ktorom v tomto ročnom období rozložili krásne klzisko a ďalšími uličkami sme prešli až ku kostolu Frauenkirche. Toto je asi najznámejšia dominanta mesta. Počas 2. svetovej vojny kostol náletmi zničili. Jeho trosky tu nadlho ponechali ako spomienku na hrôzy vojny. Napokon sa však pristúpilo k jeho rekonštrukcii a v roku 2005 bol slávnostne znovu vysvätený. Pri prehliadke Drážďan tento barokový kostol jednoducho nemôžete obísť. 🙂 Respektíve po jeho prehliadke ho musíte obísť, pretože, ak ho obídete z pravej strany a za ním prejdete ešte kúsok doprava, dostanete sa až za Albertinum.
Albertinum
V Múzeu moderného umenia nájdete zbierky umenia od romantizmu až po súčasnosť. Hlavný vchod do múzea je však z druhej strany, takže celý komplex sme si opäť obišli (nenachodili sme sa až tak veľa J), až sme zistili, že už sa nachádzame na brehu Labe. To, že sme pri rieke, bolo aj cítiť. Fúkal tu strašne silný vietor. Nenechali sme sa ním ale odradiť a pokračovali sme ďalej v našej prehliadke. Tá v tomto momente viedla práve po nábreží a plynule sme prešli až k Brühlovej terase, pôvodnej časti mestského opevnenia, odkiaľ je vraj najkrajší výhľad na Labe. Myslím, že sprievodcovia neklamali….
Labe
Keby bolo teplejšie počasie, určite by sme sa v týchto končinách mesta zdržali aj dlhšie. Okrem iného lákali nás aj mosty cez Labe, aby sme nimi prešli, ale vietor bol naozaj nepríjemný, a tak sme sa zlákať nenechali, čo však teraz už ľutujem. Až pri pohľade na magnetky a pohľadnice, ktoré sme na záver nášho výletu kupovali, som pochopila, že výhľad z druhej strany rieky na mesto musel byť fascinujúci. No, nič už. Verím, že sa do tohto mesta ešte vrátime a ja ho uvidím aj z druhej strany Labe.
Rezidenčný palác
Takže my sme pokračovali ďalej cez Brühlovu terasu rovno, až sme sa dostali k Rezidenčnému zámku. To sme sa už nachádzali v srdci drážďanského Starého mesta. Na skutočný renesančný skvost nadväzujú aj ďalšie architektonické unikáty. Ak sa aj nevydáte na prehliadku zámku, na ktorú si vraj treba vyhradiť väčší časový priestor, určite si nenechajte ujsť aspoň pohľad na nástennú maľbu nazývanú „Kniežací sprievod“. Ide o 102 metrov dlhý obraz, ktorý sa skladá z 23 000 porcelánových dlaždičiek, a ktorý zobrazuje panovníkov z rodu Wettinov.
Zwinger
Ďalej sme pokračovali k Semperovej opere, v ktorej sídli saská štátna opera a orchester a hneď vedľa nej sa nachádza Zwinger – čerešnička na torte zvanej „Drážďany“. Je to asi najnavštevovanejšia pamiatka mesta, takže turistov tu aj v tomto ročnom období bolo neúrekom.
Byť v Drážďanoch a nevidieť Zwinger. To akoby sme ani v Drážďanoch neboli.
Snažili sme sa akceptovať aj ostatných turistov. Zwinger je komplex barokových budov, v ktorých nemci prezentujú svoje poklady napr. zbierka porcelánu alebo Matematicko-fyzikálny salón. Prechádzate navzájom poprepájanými pavilónmi, bránami a záhradami a v priľahlej galerijnej budove sa nachádza aj Obrazáreň starých majstrov.
Starí majstri
V Zwingeri sme našu prehliadku ukončili. Vrátili sme sa cez Staré mesto, námestie Neumarkt (to je námestia, na ktorom stojí Frauenkirche), cez Altmarkt, až na Prager Strasse. Keďže do odchodu vlaku bolo ešte trocha času, pomotali sme sa aj po obchodoch. A vcelku úspešne. Do Prahy sme sa vracali aj s nákupnými taškami. A to sme na záver ešte stihli aj posedenie na kávičke. Drážďany sa vydarili.:-)
Vlak do Prahy išiel načas a o dve hodiny sme vystupovali v Prahe. Za nami bol nádherný slnečný deň plný krásnych zážitkov.
Jedlo a pitie
V Drážďanoch nie je absolútne žiaden problém nájsť miesto, kde by ste sa dobre najedli. V meste nájdete plno väčších, či menších, reštaurácií. Najprv sme ochutnali niečo menšie. Zastavili sme sa v pekární kúsok od Neumarktu. Dalo sa tu aj posedieť a vypiť si kávu. Po tom, ako sme ukončili našu prehliadku mesta, sme sa vrátili na Altmarkt a tu sme si vychutnali pravú nemeckú klobásu so všetkým, čo k nej patrí. Vrelo odporúčam. 🙂
Čo sa týka kaviarní a kaviarničiek, ako som už spomenula, aj tých je tu neúrekom a určite si niektorú vyberiete. Trošku nepríjemne ma prekvapilo iba jediné: výrazne vyššie ceny, na aké sme zvyknutí u nás. Ale káva, ktorú sme si my dali, bola chutná a príjemne sme si pri nej na záver dňa oddýchli.
Záverečné zhodnotenie
Aj keď sme tento výlet absolvovali bez detí, určite sa dá naplánovať aj jeho detská verzia. Drážďany sú nádherné mesto a som si istá, že aj deťom dokážu v dobrom zmysle slova vyraziť dych. Stačí im mesto predstaviť cez rôzne príbehy, ktoré sa s ním a s jeho jednotlivými dominantami spájajú, vyjsť na niektorú z veží a predstaviť im mesto z vtáčej perspektívy, zabaviť sa pri Labe… 🙂 Som si istá, že pokiaľ dieťa nie je úplný ignorant, aj jemu sa mestská turistika môže páčiť. A vraj aj drážďanská ZOO stojí za to.
